2.slávnosť vianočná

Text: Mt 10,17-22

Spasiteľu, Kriste,Ty sa rodíš znova

v dušiach, čo žiť vedia podľa Tvojho slova. 

Činíš skrze nich divy mocou prevelikou,

robíš schopných žiť i mrieť jak učeníkov. Amen (M. Rázus)

            Snáď každý z nás sa zamyslel nad tým, prečo počas Vianoc si pripomíname Narodenie Pána Ježiša a hneď na druhý deň smrť diakona Štefana, prvého mučeníka.

            Istý výtvarník povedal, že na začiatku jeho umeleckej dráhy bola pochvala učiteľky na hodine výtvarnej výchovy. Novokňaz vyznal, že prvým impulzom k uvažovaniu o kňazstve bol pre neho príklad kňaza, ktorý pôsobil v jeho dedine. Väčšina detí zo siedmeho ročníka sa chcela stať hercami po besede so známym divadelným umelcom.
            Ak by sme pátrali, kde je koreň nášho povolania či záľub, možno by sme sa podobne zastavili pri nejakom človekovi, od ktorého na nás „preskočila iskra“ záujmu o niečo, čomu sme sa potom venovali s úplnou vážnosťou.
            Takto každé stretnutie človeka s človekom je veľmi inšpirujúce a, odvážim sa povedať, je aj súčasťou Božieho plánu.

            Ježiš pripravoval svojich súčasníkov, ale i nás, i tých čo v Neho uveria až do konca čias na vydávanie svedectva o vzťahu k Nemu. Varoval: „Chráňte sa ľudí, lebo vás vydajú súdom...“ Predpovedal: „Brat vydá na smrť brata, a otec dieťa...“ A dodáva: „Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno“ (Mt 10, 17.21.22).
           

            V druhý vianočný deň cirkev pozýva k stretnutiu s prvým mučeníkom cirkvi - so Štefanom. Sviatok sv. Štefana sa slávil od začiatku. Po jeho smrti si kresťania v tento deň pripomínali vernosť Štefanovi Ježišovi. Narodenie Pána Ježiša a smrť Štefana pre nás znamenajú veľa a patria k sebe. Cirkev si veľmi múdro počína, keď po zvestovaní „veľkej radosti“ narodenia nášho Spasiteľa obracia našu pozornosť na mučenícku smrť mladého diakona. Slová Pána Ježiša o vydávaní svedectva o ňom sa začali rýchlo napĺňať. Skutky apoštolov predstavujú  Štefana ako „muža plného viery a Ducha Svätého“ (Sk 6,5), muža, ktorý „plný milosti a moci činil  veľké znamenia a zázraky medzi ľudom“ (Sk 6,8). Patril do prvej generácie tých, čo uverili v Ježiša Krista v Jeruzaleme. Kristova smrť, zmŕtvychvstanie a zoslanie Ducha Svätého stali sa pre mnohých zmenou života. Okrem apoštolov sa na ohlasovaní a učení o Ježišovi podieľal i diakon Štefan. Slovom, ale najmä životom ohlasoval Krista. Je samozrejmé, že toto Štefanovo počínanie prekážalo mnohým. Musel prísť rýchlo čas, aby sa tí, čo mali podiel na smrti Ježiša postarali odstrániť aj nepríjemného vyznávača Krista, Štefana. Farizeji a zákonníci štvali svojich. Vtedy „vstali niektorí z takzvanej synagógy Libertíncov, Kyrénčanov a Alexandrijčanov a z tých, čo boli z Cilície a Ázie, a hádali sa so Štefanom. Ale nevládali odporovať múdrosti a Duchu, ktorým hovoril“ (Sk 6,9-10). Títo zaiste nepoznali slová predpovede Pána Ježiša, ktoré dal všetkým, čo budú musieť trpieť pre Neho: „Keď vás vydajú, netrápte sa, ako a čo budete hovoriť, lebo v tej chvíli vám bude dané, čo máte hovoriť“ (Mt 10,19). Preto keď Štefan hovoril, vysvetľoval, dával dôkazy, poúčal ich, „zúrili v srdci a škrípali zubami na neho“ (Sk 6,10). Ich zaslepenosť nemohla zničiť to, čo Ježiš zasial. A Štefan poznal slová Pána Ježiša: „Ale kto vytrvá do konca, bude spasený“ (Mt 17,22).

            Spomienka na mučeníka Štefana nám hovorí, že tajomstvo Vianoc je možné vniesť do života, že je možné žiť podľa učenia nášho Spasiteľa, že toto nádherne formuje ľudský život. Dnešný sviatok sa môže pre nás stať inšpiráciou do života. Je len na nás, či sme pripravení na to „preskočenie iskry“, ktorá zapaľuje čosi nové v ľudskom živote.

            Dnešný sviatok je pre nás výzvou, aby sme boli otvorení pre inšpiráciu, ktorá vychádza zo života  Štefana a kiež by sme dokázali priviesť k podobnému inšpirujúcemu stretnutiu aj tých, ktorí sú okolo nás. Počas Vianoc častejšie chodíme do kostola. Kiež by sme sa otvorili Bohu, prijímali Jeho slová, vnuknutia a podľa nich upravili svoje budúce konanie, život. V opačnom prípade nás môže inšpirovať niečo iné, čo ovplyvní náš život úplne inak, než stretnutie s tými, čo svoj život prežili naplno v Bohu.

            Snáď nijaké slovo sa nezneužívalo tak, ako slovo Boh. Na americkom dolári je napísané: „Dôverujme Bohu.“ Na opasku nemeckých vojakov bol nápis: „Boh s nami.“ Ktoré slovo bolo tak pošpinené ako slovo Boh? Ľudia preň zabíjali, ale zaňho aj zomierali. Ľudia vytvorili ohyzdné karikatúry a napísali pod ne „Boh“. Vraždia a hovoria: „V mene Božom.“ Sú ľudia, ktorí robia dojem, že sa vyznajú v Bohu, ako keby mali s ním horúcu linku. Ani my nesmieme svojím deťom znázorňovať Boha ako starčeka s bradou, hoci milého, ako tróni nad oblakmi. Ani nebo nie je nad oblakmi, ale všade, ak chceme presnejšie, a sme v milosti Božej, tak nebo je v našom srdci. Aj keď sú Vianoce krátke, potrebujeme si uvedomiť, že Boh nie je viazaný na nejaký priestor a čas. Mýlia sa tí, ktorí hovoria, že Boh ich musí vždy vypočuť a hneď. Boh nie je nejaký automat, ktorý reaguje na mince. Boh má právo povedať aj „nie“. Boh nie je ani policajt, aby nás hneď trestal za každú maličkosť. Boh je však spravodlivý. Boh nie je zodpovedný za chyby ľudí. Každý človek má rozum a slobodnú vôľu. Pán Ježiš nás pozýva – aj cez svojich svedkov – k tomu, aby sme mali správnu predstavu o nebeskom Otcovi, o Jeho milosti a konaní v našom živote.

            Dievča stratilo pri autonehode milovaného chlapca. Pýtala sa strýka, či sa Boh zaujíma o jej lásku. Strýko jej povedal, že Boh má iné starosti, ako starosť o ich lásku. Dievča na to reagovalo slovami: „Keď Boh nemá záujem o mňa, ani ja nemám záujem o neho.“

            Vieme, že takýto názor je nesprávny. To dievča nemalo inšpiráciu rozhodnúť sa uveriť v Božiu lásku, ktorá pôsobí aj v ťažkostiach. A jej strýko zlyhal, nebol svedkom, akým mal byť. Boh však je a chce pôsobiť vo vnútri každého človeka. V Bohu žijeme, hýbeme sa a sme. Boh je najhlbšou pohnútkou našich otázok a prostredníctvom viery sa nám zjavuje ako náš Otec, naša posila, Láska. „Boh je Láska“ (1 J 4,8).

            Dnešná spomienka na mučenícku smrť Štefana je počas Vianoc na mieste. Viera nie je len niečo citové, ľahké, bez záväzkov, detské... Viera si vyžaduje zaujať zodpovedný prístup primerane veku, poslaniu, postaveniu. Vianoce sú čas, aby sme sa poučili, mali správnu predstavu o Bohu, cieli, zmysle života... K tomu nám chce pomôcť aj dnešný druhý sviatok vianočný so spomienkou na prvého mučeníka Kristovej pravdy Štefana a stôl Ježišovej lásky posilniť v podobnom vydávaní svedectva o zjavenej Božej pravde tomuto svetu. Amen.