1. nedeľa po Zjavení

Piesne: 68, 59, 36, 642 A.17

Liturgické texty: Iz 42, 1-9; 2K 6, 14-7, 1; J 1, 43-51

Kázňový text: Ján 1, 43-51

            Milí bratia a sestry!

            Eufória a radosť vianočných sviatkov pre mnohých ľudí skončili, ale všetci aktívni kresťania sú v cirkvi pozvaní žiť ďalej z vianočnej radosti. Jej zdrojom je to, že Ježiš Kristus prišiel do nášho sveta s dobrou správou o Božej láske, so správou o tom, že ľudia nie sú Pánu Bohu ľahostajní, ale naopak, že On sa o nich veľmi zaujíma, že nebeský Otec ponúka veľké odpustenie a že každému dáva šancu začať celkom nový život. Preto je nesmierne dôležité, aby sa táto dobrá správa dostala ku tým, ktorým bola a je určená, aby ju počuli, pochopili a prijali.

            Ježiš Kristus však prišiel nielen ako posol, ale On sám bol hlavným obsahom svojho posolstva, to znamená, že Jeho poslaním na zemi bolo, aby túto správu o Božej veľkej láske nielen vyhlasoval, ale aby ju aj uskutočňoval. Evanjeliá jasne ukazujú, že to skutočne tak aj robil: svojimi slovami, výrokmi, pomáhajúcimi skutkami a predovšetkým to dokazuje Jeho vykupiteľská smrť a vzkriesenie.

            Pre ľudí bolo a stále je nevyhnutne potrebné, aby sa dostali do osobného vzťahu k Ježišovi. Tento vzťah vyjadruje pomenovanie: (u)veriť v Ježiša Krista a nasledovať Ježiša Krista. Preto volal Pán Ježiš ľudí k sebe – jednak kvôli tomu, aby počúvali Jeho posolstvo, ale zároveň aj kvôli tomu, aby vstúpili do tesného spoločenstva s Ním. Preto si vyvolil a zhromaždil okolo seba kruh žiakov, učeníkov, ktorí mali Jeho pozvanie sprostredkovať druhým ľuďom.

            A práve v tejto veci – v prijímaní Ježišovho pozvania - sa začali objavovať rozličné problémy. Sám Ježiš hovoril o týchto problémoch v podobenstvách: napr. o rozsievačovi a štvorakej pôde alebo o veľkej hostine, na ktorú pozvaní hostia nechceli prísť...

            Prečítaný odsek z prvej kapitoly Jánovho evanjelia nám tiež hovorí o takom jednom odmietnutí. Z neho sa dozvedáme, že okrem iných si Ježiš pozval za svojho učeníka Filipa. Filip prišiel za svojím priateľom Natanaelom s ohromujúcou správou: Predstav si, našli sme Mesiáša, ktorého už pred stáročiami predpovedali naši proroci. Týmto Mesiášom je Ježiš – syn tesára Jozefa z Nazareta... Prvá polovica správy o tom, že sa konečne objavil očakávaný Mesiáš, musela Natanaela naplniť veľkou radosťou a vzrušením, ale druhá polovica noviny, že ten Mesiáš pochádza z Nazareta, Natanaela dokonale schladila. Nazaret bol totiž dovtedy bezvýznamným mestečkom a okolité dediny pozerali zrejme na toto mestečko s opovrhnutím, čo cítime z výroku Natanaela:  „Či z Nazareta môže byť niečo dobré?“

            A tu sa pozastavme: Natanael sa s Ježišom ešte nestretol, prakticky nič o Ňom nevie, pozná len Jeho meno, ale už má o Ňom hotový úsudok. Stačil mu jeden fakt, že Ježiš pochádza z Nazareta, a k tomu presvedčenie, že z Nazareta nemôže byť nič dobré. Toto bol súd vytvorený vopred, pred stretnutím, pred zoznámením sa s Ježišom. Inak povedané: predsudok. Vytvoriť si o niekom alebo o niečom mienku predtým, ako príslušného človeka alebo vec spoznáme, to je nedôstojné pre mysliaceho človeka! A práve takýto predsudok sa mohol veľmi ľahko stať prekážkou, ktorá by Natanaelovi navždy zabránila dostať sa k Ježišovmu posolstvu o Božej láske a osobne k Ježišovi ako Spasiteľovi.

            Našťastie Filip urobil v tej chvíli to najrozumnejšie, čo mohol urobiť. Nerozprával, neargumentoval, ale jednoducho Natanaela pozval: Poď a pozri sa, poď a presvedči sa sám, poď a stretni sa s tým Nazaretčanom Ježišom a až potom si urob úsudok o Ňom a tak zaujmi k Nemu stanovisko...!

            Toto bolo celkom rozumné pozvanie: Natanael ešte so svojím predsudkom v srdci, ale iste aj so zvedavosťou sa blíži k Ježišovi. Ježiš na neho okamžite zapôsobil takým dojmom svojej osobnosti, že všetky predsudky sa okamžite rozplynuli, a keď sa ešte k tomu Natanael dozvedel, že Ježiš o ňom vie, že ho pozná, ba že nazrel hlboko do jeho srdca a že tam uvidel úprimnosť a čistotu, celkom spontánne mu zo srdca vytrysklo krásne vyznanie na Ježišovu adresu: „Majstre, Ty si Syn Boží, Ty si kráľ izraelský!“ Predsudok bol nahradený osobnou skúsenosťou a skeptické pochybovanie bolo nahradené jedným z krásnych vyznaní. V tejto chvíli sa pre Natanaela  začína nový úsek života...

            Tento evanjeliový príbeh je aktuálnym svedectvom aj o nás. Žijeme uprostred mnohých predsudkov. Existuje mnoho ľudí, ktorí si o určitej téme prečítajú len jedinú knihu alebo jediný článok a myslia si, že tým získali jediné možné a správne stanovisko k danej veci. Ak sa človeku takéhoto typu dostane náhodou do rúk posmešná kniha alebo posmešný článok o Ježišovi, stávajú sa takéto myšlienky okamžite prekážkou na ceste k prijatiu a nasledovaniu Ježiša Krista. Ak sa takýto človek natrvalo zabarikáduje na tomto svojom stanovisku, svedčí jednak o svojej duchovnej chudobe a čo je ešte horšie, sám sa vylučuje z možnosti prijať dar nového života. Taký človek by potreboval nejakého Filipa, ktorý by mu povedal: Priateľu, na chvíľu zabudni, čo si čítal, a urob si sám nepokrivený názor o Ježišovi. –

Spisovateľ Ignac Lepp, ktorého niektoré knižky sú preložené aj do slovenčiny a češtiny, bol do svojich 27 rokov ostrý ateista. Až potom, po niektorých otrasných skúsenostiach, začítal sa do evanjelií, čítal si ich, ako sám hovorí, celú noc a bol uchvátený – podľa jeho vlastného svedectva – osobnosťou Ježiša Krista. Predsudky u neho trvali dlho, ale predsa sa dostal k natanaelovskému otvoreniu očí.

U nás, v rokoch agresívneho ateizmu boli deťom a mládeži, celej verejnosti sústavne natískané predsudky o Ježišovi. Dnes sa šíri celá paleta nepodložených predsudkov o Ježišovi. Všetko to so zámerom zdiskreditovať, oslabiť, zničiť dôveryhodnosť evanjelií, odviesť od Ježiša ešte aj tých, ktorí v Neho veria a postaviť prekážky na cestu tým, ktorí by sa s Ježišom chceli zblížiť. - Sú ľudia, ktorí takéto predsudky prekonali a prekonávajú a dostávajú sa k peknému natanaelovskému stretnutiu s Pánom Ježišom – doma, v cirkevnom zbore. Ale je mnoho, ba omnoho viac tých, ktorí tieto predsudky nevedia alebo aj nechcú prekonať, neprijímajú pozvania od iných veriacich prísť za Ježišom a stretnúť sa s Ním. Ostávajú tak bez požehnaného kontaktu s Ježišom.

            Veľa predsudkov pochádza od nepriateľov Ježiša, nepriateľov a posmeškárov evanjelia. Ale, žiaľ, za mnohé predsudky sú zodpovední sami kresťania. To sú tí, ktorí sa vyhlasujú za kresťanov, a pritom žijú v krikľavom rozpore s evanjeliom, vedú nekresťanský život a dopúšťajú sa zlých činov. Na nekresťanov to pôsobí odpudzujúco, pohoršlivo, ale tragické je, že ich kritika sa neobmedzuje iba na týchto akože kresťanov, ale takíto ľudia svoj odpor rozširujú potom aj na Ježiša a Jeho cirkev.   

            A tu je odkaz dnešnej nedele pre nás: My všetci by sme sa mali stať pre svojich blížnych neveriacich či pochybujúcich takým Filipom, čo by sme povedali: Nedaj sa znechutiť tým, že vidíš aj nehodných kresťanov, poď a sám sa presvedči o Ježišovi, nezávisle od tých, ktorí svojím životom len špinia a deformujú obraz čistého Ježiša. Tu platí to, čo povedal jeden mysliteľ: „Nenasleduj kresťanov, ale nasleduj Ježiša.“ Neporovnávaj sa s inými kresťanmi, ale s Ježišom...           

            Bratia a sestry, ak máme predsudky, buďme ako Natanael, dajme sa pozvať, presvedčme sa sami pri samom prameni Ježišovho posolstva, ktorým je evanjelium, zvestované v cirkevnom zbore a ktoré si môžeme sami čítať doma, v kruhu najbližších. Ak máme okolo seba ľudí, aj tých najbližších – vlastné deti, vnúčatá a priateľov, buďme ako Filip, smelo a s láskou ich pozvime k nasledovaniu Ježiša Krista, pozvime ich do cirkevného zboru. Staňme sa sami vzorom a svetlým príkladom, že patríme Ježišovi. To je naša vlastná kresťanská misia, na ktorú myslíme v dnešnú 1. nedeľu po Zjavení: niesť zodpovedne posolstvo o Božej tvorivej láske v Ježišovi Kristovi druhým a byť svetlom, ktoré svieti v každej tme a soľou, ktorá nikdy nestráca svoju chuť. - Prosíme Pána Boha, aby nás v tejto úlohe, v tomto misijnom poslaní požehnával po celý tento rok. Amen.