17. po Sv. Trojici -Poďakovanie za úrody zeme,  KV – Vranov n. T.

(SB s VP)

Kázeň: Lukáš 5, 1-11

1 Raz, keď sa zástup valil na Neho, aby počúval slovo Božie, stál vedľa Genezaretského jazera. 2 A uzrel dve lode pri jazere; rybári už vystúpili z nich a prali siete. 3 Vstúpil teda na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a prosil ho, aby máličko odrazil od brehu. I posadil sa a z lode učil zástupy. 4 Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: Odraz na hlbinu, spusťte siete a lovte! 5 Odpovedajúc Mu, Šimon povedal: Majstre, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili; ale na Tvoje slovo spustím siete. 6 Len čo to urobili, zahrnuli veľké množstvo rýb, takže sa im siete trhali. 7 I dali znamenie pomocníkom na druhej lodi, aby prišli a pomohli im. A oni prišli a naplnili obe lode, takže sa ponárali. 8 Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek. 9 Hrôza sa ho totiž zmocnila, i všetkých, ktorí boli s ním, nad lovom rýb, ktoré ulovili; 10 podobne aj Jakuba a Jána, synov Zebedeových, spoločníkov Šimonových. I povedal Ježiš Šimonovi: Neboj sa, odteraz ľudí budeš loviť. 11 Potom priraziac ku brehu, všetko zanechali a nasledovali Ho.

Milí bratia a milé sestry!

            Kresťanské slávenie sviatku poďakovania za úrody zeme, má byť sviatkom radosti a vďačnosti veriacich ľudí za Božie požehnanie, za Božie zásluhy  každoročných úrod zeme. Je to  sviatok, pri ktorom sa nám môže stať, že väčšiu  radosť prežívame z darov, ako keď ju prežívame zo samotného Darcu. Mnohokrát sa totiž stane, že ľudia túžia po Božích daroch a Jeho požehnaní, ale netúžia po Bohu.

            A tak by sa mohlo zdať, že pri tomto sviatku ide len o pozemské veci. – vďaka úrode máme čo jesť, máme čo piť. Telesne sme zaopatrení. Mnohí ľudia zostanú len pri tomto poznaní. No pri kresťanskom slávení sviatku Poďakovania za úrody zeme má byť neustále naša vďačnosť a radosť nasmerovaná na Pána Boha, či sa už urodí menej alebo viac. Lebo  tu v kresťanskom chápaní, ide  o viac. Ide o vieru,  o poznanie, ide o vzťah, či dokážeme Pána Boha – Darcu všetkých darov (telesných i duchovných) milovať a hľadať aj v čase, keď sa nám nebude z nášho pohľadu dariť a Pán Boh nás nezahrnie až toľkými darmi ako obvykle.

            Dnes môžeme povedať, že tohtoročná úroda je požehnaná. Vďaka Pánu Bohu za to, vďaka nášmu starostlivému nebeskému Otcovi! Je to nový div, ako sa Boh znova a znova o nás stará. A On sa stará o nás aj vtedy, keď chceme, aby pršalo – a neprší, a stará sa aj vtedy, keď by malo svietiť slnko – a je veľmi mokro! A predsa sa každý rok na poliach urodí a vďaka aj ľudskej práci, vďaka Božiemu priznaniu sa k našim prácam, všetko sa stihne zo záhrad a polí aj zobrať. Preto aj dnes, bratia a sestry, ide o to, že tí, ktorí Hospodinovi dôverujú, v Neho veria a dúfajú, nikdy nebudú mať nedostatok. A to v čase dobrom, ale aj zlom.

            Presne o tom je aj náš prečítaný evanjeliový text. Hovorí sa v ňom o rybároch, ktorí sa vrátili z neúspešného lovu, perú si siete, aby sa mohli v noci opäť vrátiť na more, na lov. Sú to  muži, ktorí sú zvyknutí popasovať sa so životom, aby sa uživili. Ich hlavnou životnou zásadou bolo prekonávať neúspech a prežiť, zabezpečiť svoju rodinu. A preto veľmi sa im v tomto podobáme aj my. Vo chvíli, keď perú siete ešte nevedia, aké ďalekosiahle následky bude mať pre nich tento bežný neúspech.

            My dnes slávime sviatok Poďakovania za úrody zeme. A chceme nášho Pána Boha, nášho nebeského Otca chváliť na jednej strane za úspechy v práci, za úrodu našej práce, ale aj za úrodu našich záhrad a polí. Každý kúsok plodov ovocia alebo zeleniny, ktorými je Chrám Boží vyzdobený  nám pripomína, za čím všetkým je náš Boh a Jeho priazeň namierená k nám.

            A my ako ľudia medzi tými mnohými úspechmi vidíme aj neúspechy, ktoré sa tiež pripletú do nášho života. Niekedy občas, inokedy častejšie. A predsa chceme Pána Boha chváliť aj za neúspechy, pretože aj neúspechy sú pre veriacich ľudí, pre nás užitočné. Všimnime si, že práve neúspech omnoho skôr ako úspech prezradí pravdu o nás. Práve neúspech nám poskytne čas, aby sme sa pozreli na seba a do seba.

            Pozrime  sa na galilejských rybárov – evanjelium ich zachytáva pri neúspešnom love  rýb. Keby bol ich lov úspešný, s najväčšou pravdepodobnosťou by nemali čas ani na seba ani na Ježiša. Ani by sa nezastavili. Lebo úspechu je treba venovať dlhší čas – čisté rybie mäso sa musí včas dostať na trh alebo do suda. Ale po neúspechu zostane čas si sadnúť. Treba povedať, že neúspech je niekedy lepší predpoklad, aby sme dokázali vnímať to, čo Ježiš hovorí zo Šimonovej lode. On si ešte v tej chvíli neuvedomuje, aké dôsledky bude mať to, že dovolil Ježišovi vstúpiť na svoju loď.

            Bratia a sestry, nezabudnime, že to vždy znamená zmenu, keď dovolíme, aby Ježiš Kristus vstúpil do našej lode, to znamená do nášho života, do nášho prostredia. Náš život sa často podobá takému zmätenému boju o prežitie, o zabezpečenie rodín. A Ježiš Kristus chce vstúpiť do mojej/tvojej neúspešnej loďky života, chce mne/tebe pomôcť a poradiť. V našich úspechoch i neúspechoch, v našich víťazstvách i prehrách, v našich každodenných starostiach. Aj táto udalosť nám ukazuje, že stojí za to nechať Pána Ježiša, aby vstúpil do nášho života. Nechať si poradiť od Neho, aj keď nám naše ja radí niečo úplne iné...

            Pán Ježiš radí Šimonovi: Odraz na hlbinu...! V tej chvíli Šimonovi ako skúsenému rybárovi prebleskli hlavou mnohé protiargumenty: Zbytočne, veď sme sa celú noc namáhali a nič. Teba, Majstra a Učiteľa si síce vážim, ale prepáč, si predsa tesár a nevieš, že sa loví na plytčine... Bratia a sestry, ťažko by bolo vypočítať o čo lepšie je poslúchať Ježiša ako vlastný rozum, alebo srdce. No isté je však toto: pred tým ich siete zívali prázdnotou, teraz sa trhajú pod množstvom rýb.  

            Ježiš má moc premeniť naše prehry a neúspechy na výhry. Jedinou podmienkou však je – musíme Mu dôverovať, veriť Ježišovi, musíme veriť Ježišovmu slovu. Tak ako napokon Šimon v dôvere povedal: Na Tvoje slovo, Ježiši, predsa len spustím siete... Preto nezabudnime dnes zvlášť ďakovať Pánu Bohu, že mnohokrát naplnil naše prázdne siete a je ochotný to robiť aj naďalej, ak Ho budeme poslúchať. Podľa Tvojho slova urobím tak vo svojom živote, ako Ty mi skrze Tvoje slovo hovoríš.

            A napokon si všimnime ešte jednu, veľmi dôležitú vec, ktorá sa udiala so Šimonom Petrom. Pri stretnutí s Ježišom a s týmto divom, si  uvedomil  svoj hriech.  Bratia a sestry, pochopil, že si síce doteraz pripadal ako spravodlivý človek, a zrazu aká veľká priepasť je medzi ním a spravodlivým Bohom. V Ježišovi, ktorého doteraz považoval za učiteľa, spoznáva Svätého Boha, ktorý napriek jeho mnohým chybám, slabostiam, malovernosti, pochybovaniu, napriek jeho mnohým hriechom, sa mu prihovára, má o neho osobný záujem.  Stojí o neho  – podáva mu ruku. A dáva mu nový zmysel života - „ľudí budeš loviť...“ Ježiš Kristus pozval Petra k tomu, aby z mora hriechu a duchovnej biedy a prázdnoty vyťahoval ľudí. Boh urobil bodku za jeho starým životom a dáva mu nový začiatok. Peter je zbavený doterajšej obavy o svoju existenciu.

            Toto isté ponúka Pán Ježiš aj nám. Chce nás zbaviť obáv o svoj život, chorobnej ustarostenosti o holý život aj vtedy, keď sa snáď sama príroda nepoddáva, aj keby sa zásoby zmenšili a boli by sme plní strachu a starostí, „čo budeme jesť a čo budeme piť“, a tak nám chce ponúknuť viac svoje trvalé spoločenstvo a priateľstvo. Ježiš je pre Šimona Petra vzácnejší ako tá plná loď rýb, ako jeho zárobok. Namiesto, aby volal Ježiša za rybára rýb, necháva sa Ježišom pozvať a stáva sa On Jeho učeníkom. Kiež by sme aj my najprv vo svojich životoch nasledovali Pána Ježiša a všetko ostatné nám bude dané. Kiež by sme si aj my vedeli vážiť Darcu viac ako dary – ako naše plné lode rýb.

            Bratia a sestry, dnes sme pozvaní k Večeri Pánovej. Keď pristúpime k stolu Pánovmu, môžeme Mu predostrieť srdce, ktoré je závislé od mnohých vecí, namiesto toho, aby bolo závislé na Stvoriteľovi,  srdce zašpinené mnohými nečistými túžbami, srdce nevďačné, srdce, ktoré si neuvedomuje Božie prijatie, Jeho milosť a lásku. Srdce, ktoré chce samé viesť svoj život, srdce, ktoré je len zamerané na seba, srdce, ktoré si nechce uznať, že v jeho živote, môže a chce byť ten, ktorý mu pomôže z akejkoľvek tiesne, úzkostí a trápení. Srdce, ktoré  Boh pozná a môže ho aj očistiť, znovuzrodiť a naplniť mocou a silou Ducha Svätého. Dovoľme, aby Ježiš Kristus vstúpil aj dnes do našich lodí, do našich sŕdc, do našich životov k nám hriešnym ľuďom a dal nám nový začiatok, aby naše srdcia, naše životy už neboli viac ustráchané, ale omilostené, odvážne,  radostné a vďačné. Amen.