Pamiatka posvätenia chrámu 2011 

Suspírium:    Náš i Tvoj CHRÁM, Pane Bože, aj tu máme,

kiež tu radi prichádzame

a tu odpustenie hriechov v pokání a pokore prijímame,

a raz pre zásluhy Tvojho Syna

aj naveky s Tebou v nebies chráme

prebývame.         Amen (T. Gál: Na kolenách II)

Text:  Židom 10, 21 – 25; a keďže máme aj veľkého kňaza nad domom Božím: pri­stupuj­me s úp­rim­ným srd­com, v pl­nos­ti viery ako takí, ktorí majú srd­ce očis­tené od zlého svedomia a telo ob­myté čistou vodou. Pri­dŕžaj­me sa ne­och­vej­ne vy­znania nádeje, lebo ver­ný je Ten, ktorý dal to za­sľúbenie. A po­zoruj­me sa vo­spolok, aby sme sa po­vzbudzovali k lás­ke a dob­rým skutkom. Ne­opúšťaj­me svoje zhromaždenia, ako nie­ktorí majú vo zvyku, ale na­pomínaj­me sa, a to tým viac, čím viac vidíme, že sa pri­bližuje ten deň.     Amen

Sestry a bratia v Pánovi

Okolo 250 rokov nemali evanjelici vo Vranove miesto na spoločné zvelebovanie Pána Boha. Skoro sto rokov to ani nikoho netrápilo, keď z tohto mesta bol evanjelický živel vyplienený. Potom prišla doba, keď Pán Boh spojil slabé výhonky Vranova s mocnou vetvou Dlžanských evanjelikov a v meste nastal nevídaný obrat. Pred 75. rokmi bol za necelých päť mesiacov postavený a posvätený neveľký chrám, čistých jednoduchých línií, útulný a  milý srdcu veriacich. 4. 10. 1936 bol posvätený a daný do užívania. Zbor, ktorý sa vytvoril okolo neho dostal prívlastok misijný. Ak Hospodin nestavia dom, darmo sa namáhajú stavitelia. Slovo žalmistovo sa ukázalo pravdivé aj v tomto bode. Pán Boh staval a rozhojňoval. Zbor rástol a miesta v chráme bolo stále menej. Opäť požehnal Pán túžby a zbor prebudoval chrám. 16. novembra pred 14. rokmi bol posvätený a z úcty k dielu Ducha Svätého v tomto zbore, dostal meno Chrám Ducha Svätého. Dnes si tak pripomíname dve Pamiatky, a je to tak správne, lebo tento chrám nesie pamiatku na tých prvých staviteľov skrze vežu a na druhých v ostatku. Stavali sme ho preto, aby sa čím viac veriacich mohlo stretať s veľkým kňazom nad domom Božím.

Oslavujme  v tomto chráme Veľkňaza Ježiša Krista

1.      tu sa s Ním stretávame,

2.      tu sa Jeho slovu a zasľúbeniam učíme

3.      a tu spoločenstvo Božích detí, Boží dom tvoríme.

Bratia a sestry v Pánu!

Do chrámu prichádzame, aby sme sa tu stretli s naším Pánom a Spasiteľom. Spolu s Ním tu tvoríme Boží dom. On je hlava a my údy. Toto ešte nie je nebeská svätyňa, ale je zbor vykúpených krvou Spasiteľa. Pre svoju obeť sa stal Veľkým kňazom. V Žid. 3,6 čítame: Kris­tus ako Syn (je) nad Jeho domom, a tým domom sme my, ak pev­nú dôveru a chválu nádeje za­chovávame až do kon­ca. Svätý text nás vyzýva, aby sme pristupovali k nášmu Spasiteľovi s úprimným čistým srdcom, to jest podľa Božej vôle. Môžeme tak urobiť v dobrej viere, lebo Veľkňaz Ježiš Kristus nám krvou očis­til srd­ce od zlého svedomia obťaženého hriechmi. Veď ne­máme Veľkňaza, ktorý by ne­mohol cítiť s našimi slabosťami, ale (máme Veľkňaza), podob­ne pokúšaného vo všet­kom, (ale) bez hriechu. Pristupuje­me teda s dôverou ku trónu milos­ti, aby sme prijali milo­srden­stvo, našli milosť a po­moc v pravý čas. Za to Ho oslavujeme, velebíme a chválime. Za to Mu ďakujeme v dome modlitieb.

Sestry a bratia v Pánu!

Miesto stretania sa s Pánom, chrám, je aj našou školou. Boh Duch Svätý nás slovom evanjelia osvecuje, posväcuje a v pravej viere zachováva. Tak to poručil Boží Syn: Ale Rad­ca, ten Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, Ten vás na­učí všet­kému a pri­pomenie vám všet­ko, čo som vám hovoril. On nás privádza k poznaniu, že Ježiš Kristus je Syn Boží a každý, kto verí v Neho, bude mať večný život. Pôsobí na nás mocou Slova evanjelia a mocou sviatostí nariadených Pánom Ježišom Kristom. Jeho činnosť pri nás je však ďaleko širšia. Oroduje za nás v horlivých prosbách u Otca a prichádza nám na pomoc v našej mdlobe. Bez Neho by sme nemohli v Pána Ježiša Krista veriť a bez Neho by nemohol nastať v našom živote obrat k nasledovaniu Pána. On spôsobil v tomto meste oživenie nášho zboru. Jeho dielom je tento chrám, preto nesie Jeho meno. Držme sa neochvejne vyznania viery v Božie zasľúbenie a budeme žiť.  

Bratia a sestry v Pánovi!

Chrám obracia náš zrak aj k našim spoluveriacim. Je miestom, kde nás Boh Duch Svätý privádza k oslave Otca i Syna v skutkoch lásky. Preto apoštol volá k napomínaniu sa navzájom. Tu sa máme učiť, čo znamenajú slová Pánove: milosrdenstvo chcem a nie obeť.

Chrám by teda mal byť miestom radostného stretnutia Božích detí so svojim milujúcim Otcom a drahým Spasiteľom, vedených tým najlepším Radcom, aby sme život mali a hojne mali. Nie každý to tak chápe, preto apoštol varuje: Ne­opúšťaj­me svoje zhromaždenia, ako nie­ktorí majú vo zvyku, ale na­pomínaj­me sa, a to tým viac, čím viac vidíme, že sa pri­bližuje ten deň. Prečo sa tak deje? Dnes sa veľmi často používa pojem vyhorenie. Človek stratí telesné i duševné sily pre prácu. Hovoria o tomto stave lekári, farári, učitelia, vedci, ale aj spisovatelia a rôzni duševne pracujúci. Lenže vyhorieť možno aj vo vzťahu. Nielen v manželstve, ale aj vo vzťahu ku zboru bratov a sestier, vo vzťahu k chrámu. Zrazu sme zmätení. Spomeňme si na apoštola Tomáša. Utekal zo zhromaždenia apoštolov. Chcel nájsť pravdu o Ježišovi. Nakoniec ju našiel, keď sa vrátil do spoločenstva učeníkov, ktorí mu svedčili o Pánovi. Spoločenstvo je miesto, kde určite príde Pán, ak veríme Jeho zasľúbeniam. Nebuďme ako Sára, ani ako Lótova manželka. Na druhej strane cíťme zodpovednosť za zvesť slova evanjelia a buďme horliví v modlitbách.

Ďakujeme Pánu Bohu za chrám. Ďakujeme Mu za miesto, kde Ho môžeme oslavovať, kde sa môžeme spoločne Jeho slovu učiť, kde si môžeme vyliať pred Ním svoje žiale a bôle. Kde sa môžeme kajať zo svojich hriechov a prijímať ich odpustenie v nezaslúženej milosti Jeho večere, kde sa môžeme učiť milovať blížnych tak, ako nám to On ukázal a prikázal.

Amen