Deviatnik 2012

Suspírium:       Nie v múdrosti, nie v sile, ani sláve,

lež v Tebe, Pane, chváliť chceme sa,

len v Tebe, ktorý milosrdne súdiš

a vedieš k cieľu zem i nebesá.

Len v Tebe, Bože dobrý, naša ľúbosť,

i keď nás káraš, keď nám trpieť dáš...

Ó, neopusť nás ani v tieto časy,

a vysloboď nás, drahý Pane náš! Amen (Rázus)

Text: Jeremiáš 9, 22 – 23: Tak­to vraví Hos­podin: Nech­váľ sa, múdry, svojou múd­rosťou! Nech­váľ sa, silák, svojou silou! Nech­váľ sa, boháč, svojím bohat­stvom! Ale kto sa chváli, nech sa chváli tým, že je roz­um­ný a že mňa po­zná, že ja, Hos­podin, pre­ukazujem milosť, právo a spravod­livosť na zemi, lebo v tých­to veciach mám záľubu - znie výrok Hos­podinov. Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Povesť hovorí, že v starých dobách chcel istý kráľ osláviť Pána Boha tak, že na Jeho česť a chválu vystaví prekrásny chrám. Chcel však niečo urobiť aj pre svoju slávu a tak vyhlásil, že nikto nesmie priniesť nijaký milodar. Kto by tak urobil, stihol by ho prísny trest. Pred odovzdaním chrámu do užívania, dal vyhotoviť do mramoru nápis zlatými písmenami: Tento prekrásny chrám Boží je dielom len samého kráľa. Na druhý deň boli všetci prekvapení, keď namiesto kráľa tam bolo meno istej chudobnej ženy. Majstri museli nápis opraviť, ale znovu sa objavilo meno tej ženy. Nakoniec si ju dal kráľ predvolať a oboril sa na trasúcu ženu: Dala si niečo na stavbu katedrály? Žena sa mu vrhla k nohám a s plačom priznala: Prepáč mi môj kráľ. Ťažko si zarábam na živobytie. Celý deň presedím s vretenami v rukách. Niečo málo som ušetrila a chcela som to dať na chválu Bohu. Poznala som tvoj príkaz, tak som aspoň kúpila trochu sena pre voly, ktoré ťahali vozy s kameňmi na túto prekrásnu stavbu. Tak som neprekročila tvoj príkaz. Kráľ pochopil svoju hlúposť a pýchu. Jeremiáš nám ukazuje správnu cestu chvály:

Pán Boh je hoden všetkej chvály

1.   nechváľme sa darmi, ktoré sme dostali,

2.   chváľme sa poznaním Pána Boha na dobro blížnym.

Bratia a sestry v Pánovi!

Theodor Fontane vyslovil nesledujúcu myšlienku: Niektoré kohúty si myslia, že slnko vychádza ich pričinením.  Podobne bol na tom onen kráľ, ale rovnako je na tom veľmi veľké množstvo ľudí. Radi sa chvália darmi, na ktorých nemajú zásluhu. Prorok Jeremiáš nie je proti múdrosti, udatnosti a bohatstvu. Sú určitými hodnotami, ktoré nepodceňuje. Je však proti životnému postoju ľudí, ktorí tieto danosti pokladajú za najvyššiu hodnotu života a nie, aká im v skutočnosti patrí. Takýmto postojom dochádza k zneváženiu Božieho mena a k odvráteniu sa od Hospodina. To preto, lebo sa pominú rovnako tieto hodnoty, ako celý svet.

Prorok nás vedie k správnemu šafáreniu s Božími darmi. K nemu sa pripájajú aj NZ apoštolovia Pavol, Jakub i Clemens Alexandrijský, ktorí skoro doslova citujú Jeremiáša. Aj im záleží na tom, aby Boží ľud vedel rozlišovať medzi tým, čo je dobré a dokonalé a medzi zlým, čo hynie.

Sestry a bratia v Pánovi!

Vo svetle SZ i prorokovho svedectva pravá múdrosť nie je v intelektuálnej nadradenosti, ale v poznaní Hospodina. V tom, ako On vládne nad svetom a čo je Jeho podstatou. Preto poznanie Boha nevychádza z vedomostného poznania, ale z osobného vzťahu k Pánu Bohu. Zo vzťahu k Tvorcovi lásky, práva a spravodlivosti. Chváliť sa poznaním Pána Boha pre nás znamená, žiť životom lásky, práva a spravodlivosti.

Všetko toto nesie v sebe Boh zjavený v Ježišovi Kristovi. Jeho láska prejavená v obeti na kríži nemá obdobu. Postavila hrádzu do cesty hriechu a smrti, aby všetci v Neho veriaci mohli mať večný život. Jeho evanjelium je právom prisúdeným všetkým trpiacim, poníženým a zneváženým. Zároveň je šancou všetkým hriešnikom, ktorí činia pokánie. Sirota, vdova, biedni ľudia a na okraj spoločnosti  vyvrhnutí sú tými, ktorí potrebujú cítiť, že právo slabého nebude potlačené. Kristova spravodlivosť dáva milosrdenstvo tým, ktorí sa k Bohu utiekajú o milosť a odpustenie. O sa sám stáva ich spravodlivosťou.

Poznať Pána Boha, chváliť sa touto rozumnosťou, pre nás znamená oslavovať Jeho meno milosťou, právom a spravod­livosťou na zemi, lebo v tých­to veciach má záľubu - znie výrok Hos­podinov. Obráťme si to aj opačne. V nenávisti, zlosti, zatvrdilosti, nerešpektovaní práva iných, ubližovaní, hľadaní spravodlivosti bez lásky vyzdvihujeme seba. Odmietame brať na seba svoj kríž a seba samých nezaprieť, aby sme nasledovali Pána Ježiša Krista. Odmietame cestu určenú Bohom. Vzdávame sa tak Jeho milosti, práva a spravodlivosti. To by znamenalo náš koniec. Poslúchnime Boží povel a chváľme sa tým, že sme roz­um­ní a že Ho po­známe, že On, Hos­podin, pre­ukazuje milosť, právo a spravod­livosť na zemi, lebo v tých­to veciach má záľubu. A v nich sa kocháme aj my.

Amen