4. nedeľa po Veľkej noci – 2012

Suspírium: Si dobrý, Pane náš a v daroch prehojný.

Na svoju vinicu pozývaš všetkých nás,

všetkých nás najímaš ráno i z večera

a z lásky rovnako všetkých nás vyplácaš.

Ó, Pane, ani my zaháľať nechceme,

lež vďačne ideme do práce ako tí,

ktorí Ťa milujú a tak sa neboja

za Tvoje kráľovstvo najtvrdšej roboty.  Amen (M. Rázus)

Text: Matúš 20, 1 – 16a; Kráľov­stvo nebes­ké je podob­né človeku hos­podárovi, ktorý vy­šiel na ús­vite najať si robot­níkov na vinicu. Zjed­nal robot­níkov za denár na deň a po­slal ich na vinicu. O deviatej hodine vy­šiel zase a videl, že iní stoja, za­háľajúc na námes­tí. A povedal im: Choďte aj vy na vinicu, a čo bude spravod­livé, dám vám. A oni šli. Keď po­tom vy­šiel o dvanás­tej a o tretej po­obede, urobil podob­ne. A keď vy­šiel o piatej večer, našiel tam iných stáť, i po­vedal im: Čo tu stojíte, za­háľajúc celý deň? Od­povedali mu: Ni­kto nás nenajal. Po­vedal im: Choďte aj vy na vinicu [a čo bude spravodlivé, do­stanete]. Keď sa zvečerilo, po­vedal pán vinice svoj­mu šafárovi: Zavolaj robot­níkov a vy­plať ich, počnúc od po­sled­ných až do pr­vých. Prišli tí, čo boli najatí o piatej hodine večer, a do­stali po denári. Keď prišli pr­ví, mys­leli si, že do­stanú viac, ale aj oni do­stali po denári. A keď do­stali, re­ptali proti hos­podárovi: Títo po­sled­ní pracovali hodinu, a urobil si ich rov­nými s na­mi, ktorí sme znášali bremeno dňa i páľavu sln­ka. On však od­povedal jed­nému z nich: Priateľ, nek­riv­dím ti; či si sa nez­jed­nal so mnou za denár? Vez­mi, čo je tvoje, a choď! Ja však tomuto po­sled­nému chcem dať toľko ako tebe. Či ne­mám právo urobiť so svojím, čo chcem? A či za­zeráš na mňa pre­to, že som dob­rý? Tak budú po­sled­ní pr­vými a pr­ví poslednými,   Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Kto je schopný porozumieť múdrosti Božej? So žalmistom spievame Hospodinovi, že vykonal divné veci. Niektoré z nich sú viditeľné, niektoré cítime a niektoré môžeme prijať len vierou. To preto, lebo naše myšlienky nie sú Jeho myšlienkami a naše cesty nie sú Jeho cestami. Aj keď je to tak, dobre je, keď sa spoľahneme na Jeho slová a na Jeho cesty. Naopak, utrpíme škodu, ak sa spoľahneme na svoje cesty a na svoje myšlienky. Pred Božím súdom budeme veľmi prekvapení, keď spoznáme ako veľmi sme sa odklonili od Božej vôle, od úlohy, ktorou nás poveril, keď Ho neposlúchneme. Pán Ježiš Kristus nám v prečítanom podobenstve ukazuje na naše chybné nazerania na Božie cesty. Vyvierajú z našej telesnosti. Radi máme svoje očakávania usporiadané ako veci vo svojej skrini. Duchovné sa však líši od telesného, lebo duch bojuje proti telu a telo proti duchu. Oni si navzájom odporujú. Apoštol Pavol o tomto boji hovorí: „Lebo vieme, že zákon je duchov­ný, ale ja som teles­ný, predaný hriechu. Veď čo konám, tomu nerozumiem, lebo nie to robím, čo chcem, ale konám to, čo nenávidím.“ Aby sme sa v tomto boji nestratili, Pán Ježiš nám zasľubuje Radcu, Učiteľa, Utešiteľa, Ducha Pravdy. Prosme Otca, aby nám Ho neodnímal, lebo

Jedine Duch Svätý nás vyučí všetkému, čo nám povedal. On

1.      nám vo viere nedá padnúť,

2.      On nás v odpadnutí môže oživiť a zachrániť

3.      a len On nás k milosti Božej môže priviesť.

Bratia a sestry v Pánu!

Podobenstvo o robotníkoch na vinici, je Pánovou odpoveďou na udalosť spojenú s bohatým mládencom. Má objasniť výrok Pána Ježiša Krista: „A mnohí pr­ví budú po­sled­ní, a po­sled­ní pr­ví.“ „Tak budú po­sled­ní pr­vými a pr­ví po­sled­nými.“

V podobenstve o bohatom mládencovi sa spomínaný mladík potreboval uistiť, že dodržiavaním Božích prikázaní a vlastným pričinením, môže dosiahnuť kráľovstvo Božie. Chcel mať naň nárok. Láska k bohatstvu mu v tom bránila. Keď odišiel smutný, Pán hovoril o tom, ako ťažko vojdú bohatí do kráľovstva nebeského. Keď učeníci videli, že mu bohatstvo bolo prekážkou pomysleli si, že im chudoba pre Krista zaistí nárok na Božie kráľovstvo. Preto sa opýtali, čo budú mať oni za to, že všetko opustili a nasledovali Ježiša? Pán Ježiš Kristus hovorí v našom podobenstve, že nikto z ľudí nemá nárok na Božie kráľovstvo. Odmieta akúkoľvek zásluhu. Ono je dané každému, kto sa vo viere uchádza o Božiu milosť. Preto obracia poradie vyplácaných robotníkov na vinici. Pavol nám svedčí: „Lebo milosťou ste spasení skr­ze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skut­kov, aby sa ni­kto nech­válil.“ Môžeme to pochopiť bez osvietenia Duchom Svätým? Jedine Radca, Duch Svätý nás môže priviesť k pokornej prosbe vďake o milosť Božiu, ktorá si uvedomuje, že na ňu nemá nárok.

Sestry a bratia v Pánovi!

V milosti Božej sú zrovnaní prví s poslednými. Pán to vyjadril tým, že boli vyplatení najprv robotníci, ktorí prišli poslední. Pozor, neurobme si z hriechu a neochoty pracovať na Božej vinici zásluhu. Pred Pánom platí, že tí prví „znášali bremeno dňa i páľavu sln­ka.“ Nemyslime, že je lepšie nič v zbore nerobiť, do chrámu nechodiť, nikomu nepomáhať, nič neobetovať, lebo veď je lepšie byť posledným, ako prvým. Toto evanjelium nie je o nároku, ale je o dobrote, láske a milosti. Poslední boli i lotri, ukrižovaní s Ježišom, ale len jeden z nich bol zachránený. Tento posledný bol v raji skôr ako Peter, alebo Ján. V čom bola milosť pri posledných? Prišli na vinicu bez nároku. „Čo bude spravodlivé, do­stanete, povedal im pán vinice.“ Prví boli zjednaní za denár, plnú mzdu. Všetci po nich počuli už spomenuté, čo bude spravodlivé, do­stanete. Nemali nárok na plnú mzdu. Mohli sa len spoľahnúť na lásku a milosť majiteľa. Oni Mu verili. Nepovedali si, už sa nám neoplatí nič robiť. Poslúchli volanie, šli a usilovne pracovali. Neurobili si z hriechu zásluhu. Radovali sa z toho, že boli povolaní. Tešíš sa brat sestra zo svojho povolania?

Bratia a sestry v Pánovi!

Je ťažké tomu porozumieť? Veľmi. Aj keď máme veľa príkladov okolo seba. Najmä tí, čo sme zažili a prežili rôzne formy tlaku na cirkev Božiu. Každý, kto hoc neskôr prišiel, ale s vďakou sa pustil do práce bez nároku na odmenu na vinici Pánovej, mohol byť tŕňom v očiach kresťanov „od rána pracujúcich.“ V Božích očiach má však hodnotu prvého. Preto usilovne prosme Otca o dary Ducha Svätého, aby nám On sám otvoril oči pre cestu Božej milosti a lásky a my sme s Jeho pomocou s radosťou po nej kráčať. Aby nás pokušiteľ ani farizejstvom ani vystatovaním sa hriechom nezviedol z cesty očakávania na milosť Otca nebeského. Lebo naše spasenie nie je o nároku, ale o milosti.

Radujme sa s bratmi a sestrami, usilovne pracujúc na diele kráľovstva Božieho a usilujme sa o spravodlivosť Božiu, dokonanú na golgotskom kríži.

Amen