12. nedeľa po Svätej Trojici - 2012

Suspírium:       Tým slovom svojím, Bože, sám nás hosť,

podopri mocne našu spôsobnosť!

Rásť z Ducha, vážiť si, čo ostáva,

v čom naše šťastie, Tvoja oslava. Amen (M. Rázus)

Text: Skutky 3, 1 - 10; V modlitebnú hodinu o tretej popoludní vystupovali Peter a Ján do chrámu. Práve priniesli muža, chromého od narodenia, ktorého každý deň kládli ku chrámovým dverám, takzvaným Krásnym, aby si pýtal almužnu od tých, čo vchádzali do chrámu. A ten, keď videl Petra a Jána vstupovať do chrámu, prosil si od nich almužnu. Peter a Ján zahľadeli sa uprene na neho a povedali: Pozri na nás! I pozrel sa pozorne na nich, lebo dúfal, že dostane niečo od nich. I povedal mu Peter: Striebra, zlata nemám, ale čo mám, to ti dávam: v mene Ježiša Krista Nazaretského [vstaň a] choď! Nato ho chytil za pravú ruku a zodvihol. A hneď zmocneli mu nohy a kĺby, takže vyskočil, postavil sa na nohy, chodil a vošiel s nimi do chrámu, chodil poskakujúc a chváliac Boha. A všetok ľud videl, ako chodí a chváli Boha. I poznali ho, že je to ten, čo sedával pri chrámových Krásnych dverách a prosieval o almužnu; a zachvátil všetkých údes a vytrženie nad tým, čo sa s ním stalo.   Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Neoceniteľný je pre nás dar reči, ktorý nám dal pri stvorení Pán Boh. Ľudské slovo je mocné. Ním sa dorozumievame, oznamujeme ním správy, upozorňujeme na nebezpečenstvo, vystríhame pred zlým krokom. Prejavujeme ním radosť, vďaku, ľútosť, obavu, strach. Pán Boh nám ho však v prvom rade dal nato, aby sme s Ním hovorili. Rozhovor so Stvoriteľom má pre nás veľký význam. Ovplyvňuje naše reči voči našim blížnym. Kto hovorí často s Pánom, jeho reč je milá i Božím deťom. Vzťah k Bohu ju riadi. Nebeský Otec bol tým, s kým prvý raz človek prehovoril. Túto prioritu si chce zachovať. Túži po tom, aby sme sa s Ním denne rozprávali. Jemu prvému zverili svoje radosti, starosti, problémy, ale aj žiale. Ako láskavý Otec prirodzene túži po dôvere svojich detí. Preto sa im sám prihovára. Z Jeho reči a diela vieme, že Božie Slovo je oveľa mocnejšie, ako naše  ľudské. Apoštol Ján píše: Ním povstalo všetko a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo. Apoštol Peter hovorí, že je slovom života. Apoštol Pavol svedčí, že má moc spasiť naše duše. Sám Pán Ježiš o svojich rečiach hovorí:  Duch je, ktorý obživuje, telo nič neosoží. Reči, ktoré som vám hovoril, sú duch a život. A každý, kto verí Jeho slovu, sa stáva Jeho učeníkom. I riekol Ježiš Židom, ktorí uverili: Ak vy zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci.

Zo Slova, ktoré sme si dnes prečítali vidíme, že Pán Ježiš Kristus, ale aj svet od kresťanov veľa očakávajú.

Božie deti i deti sveta čakávajú od detí svetla – kresťanov,

1.      že im pomôžu prežiť v biedach života

2.      a Pán zas, že im budeme svedčiť o Ňom.

Bratia a sestry v Pánovi!

Obraz žobrajúceho invalida pri dverách chrámu, nie je nijako ojedinelý. Práve okolo chrámov sa schádzajú tí, ktorí trpia núdzou a nemôžu si sami pomôcť. Prichádzajú tam zo zrozumiteľného podnetu: tu by mali byť ľudia, ktorí v mene Ježiša sú schopní pomôcť. Určite sa nado mnou zľutujú, vidiac moju biedu, veď sú kresťania. Presne z takéhoto popudu priniesli príbuzní, alebo priatelia svojho od narodenia chromého. Nemohol sa postarať o seba a získať prostriedky na živobytie, okrem útoku na city ľudí a ich milosrdenstvo.

Majme na pamäti, že deti svetla i sveta aj od nás čakajú pomoc, aby prežili biedu, v ktorej sa nachádzajú. Nemusí to byť vždy len peniaz. Každá účasť v ich problémoch je potrebná a požehnaná. Istý muž zastal pred podobným úbožiakom, ako apoštoli. Začal šmátrať po vreckách, aby našiel peniaz, ale márne. Preto pristúpil bližšie a povedal: prepáč priateľu, chcel som ti dať peniaz, ale moje vrecká sú prázdne. Je mi to ľúto. Prosiaci muž mu povedal: To nevadí, dal si mi viac ako peniaz. Dal si mi svoj čas a neprešiel si okolo mňa bez slova.

Peter a Ján, reprezentanti Krista neprešli okolo oného muža bez povšimnutia. Hoci nemali peniaze, bol objektom ich záujmu. Ten muž si pýtal od ľudí peniaze a nehľadel na nich, aby ich nepriviedol do pomykova, keď sa mu budú chcieť vyhnúť. Jeho oči boli sklopené aby ponechal rozhodnutie na dobrej vôli každému, či sa nad ním zľutuje, alebo ho obíde.

Neraz takto očakávajú pomoc ľudia okolo nás. No nielen oni. Čaká aj Pán, že budeme soľou zeme. Nie sudcami, nie nezúčastnenými, nie chladnými, ale chutiacimi láskou k blížnemu, ktorý potrebuje našu spoluúčasť.

Sestry a bratia v Pánovi!

Peter a Ján si vyžiadali pozornosť chromého. Mali viac ako všetky  poklady sveta. Mali v srdci pevnú vieru v Pána Ježiša Krista. Stali sa pre tohto muža svetlom sveta. Zvestovali mu uzdravenie v mene Ježiša Krista. On uveril a bol zdravý. Možno si myslíš, že si slabý a úbohý, ak veríš, máš bohatého Pána, v mene ktorého môže všetko urobiť. Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje, hovorí Pavol. Dokonca toľko, že zachváti všetkých údes a vytrženie nad tým, čo sa stalo. Každý veriaci môže a má zvestovať veľké skutky Boha Ježiša Krista. Poslal ťa na svoju vinicu, tak konaj. Zvestuj odpustenie hriechov každému veriacemu, lebo to najdôležitejšie je, aby deťom svetla i sveta boli odpustené hriechy a mohli prijať večný život a spasenie z milosti svojho Pána. Kto je uzdravený na duši, ten sa raduje. Peter a Ján priviedli chromého k triumfálnej oslave: chodil poskakujúc a chváliac Boha.

Využil si už Slovo Najvyššieho na to, aby sa presvedčil, aký je mocný? Aby si niekoho priviedol k tomu, aby výskal od radosti a chválil Boha, že v Ňom našiel istotu spasenia a večného života? Alebo si sa o to aspoň pokúsil? Peter a Ján sú nám príkladom, pokornej služby skromných učeníkov. Uzdravený nechváli Petra ani Jána, chváli Boha. Im to nevadí, lebo vedia, že Boh je všetko vo všetkom a len skrze Neho je všetko.

Máme Slovo, buďme jeho služobníkmi. Amen