18. nedeľa po Svätej Trojici - 2012

Suspírium:       Zmiluj sa, Pane,

nebies i zeme,

zmiluj – i my sa

zmilovať chceme! 

To slovo Tvoje

nádej v nás budí -

zmiluj sa..., priviň,

nás biednych ľudí!   Amen (M. Rázus)

Text: Jakub 2, 1 - 13; Bratia moji, neuprednostňuje nikoho, keďže veríte v nášho osláveného Pána Ježiša Krista. Veď ak by do vášho zhromaždenia vošiel muž so zlatými prsteňmi, v nádhernom rúchu, a vošiel by aj chudobný v chatrnom rúchu, a vy by ste s úľubou pohliadli na toho, čo má nádherné rúcho, a povedali by ste: Ty sa posaď pekne sem! ale tomu chudobnému by ste povedali: Ty stoj tam, alebo sadni si mi ku nohám! či ste nerobili rozdiel medzi sebou a nesúdili podľa zlého uvažovania? Počujte, bratia moji milovaní: či Boh tých, čo sú v očiach sveta chudobní, nevyvolil, aby boli bohatí vo viere a dedičia kráľovstva zasľúbeného tým, čo Ho milujú? Ale vy ste znevážili chudobného. Či nie bohatí vás utláčajú a vláčia po súdoch? Či sa nie oni rúhajú slávnemu menu, ktoré bolo vyslovené nad vami? Iste, ak plníte kráľovský zákon podľa Písma: Milovať budeš blížneho ako seba samého! dobre činíte. Ale ak uprednostňujete osoby, páchate hriech a zákon vás usvedčuje ako priestupníkov. Lebo keby niekto celý zákon zachoval, ale previnil by sa v jednom (prikázaní), previnil sa proti všetkým. Veď Ten, ktorý povedal: Nescudzoložíš! povedal aj: Nezabiješ! A keď aj nescudzoložíš, ale zabíjaš, prestúpil si zákon. Aj hovorte aj konajte ako ľudia, ktorí majú byť súdení podľa zákona slobody. Lebo nemilosrdný bude súd nad tým, kto nepreukazoval milosrdenstvo; milosrdenstvo nemá strach pred súdom.  Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

V čom sa zmenil svet za posledných 2000 rokov? Keď si čítame slová apoštola Jakuba, nevidíme nijakú zmenu. Niekto môže protirečiť, že nastala neporovnateľná zmena. Dnes nás informačné siete spájajú s celým svetom. Máme autá a rakety. Zmizlo otrokárstvo a ľudia sú veľmi vzdelaní a vyspelí. Môžeme toto považovať za skutočnú zmenu? Čo sme my kresťania urobili preto, aby sa svet skutočne zmenil? Zmizla chudoba? Zmizli rozdiely medzi ľuďmi? Nastúpili láska a úcta víťaznú cestu v ľudskom pokolení? Je vidieť na nás, že je Boží Syn naším Pánom? Jakub nekarhá pohanov ani židov, ale nás, ktorí veríme v nášho osláveného Pána Ježiša Krista. Vidí, že nie sme svetlo sveta...

Prečo sa tak doteraz veľa nezmenilo? Možno sme sa pripodobnili farizejom. Snažíme sa plniť literu zákona, ale duch zákona nám uniká. To preto, lebo neplníme Kristov zákon lásky. Vezmime si za príklad naše konanie. Neraz povieme: Počul som dobrú kázeň, alebo čítal som dobrý výklad Písma, alebo to a to Písmo ma oslovilo. Žiaľ nepočujeme slová, tá kázeň, ten výklad, to prečítané Písmo ma zmenilo. Na jeho základe som zmenil svoj život podľa Božej vôle a pod. Hrdíme sa, že sme Božie deti, že sme kresťania, teda Kristovi patriaci. Keď nás slovo Pánovo bude meniť, potom nimi skutočne budeme. Nezabudnime:

Zákon Boží je spravodlivý a bude nás súdiť

1.      nemôžeme byť ospravedlnení zo skutkov zákona,

2.      robme si priateľov z nespravodlivej mamony, aby nás prijali...

Bratia a sestry v Pánovi!

Pri počúvaní tvrdého slova apoštola Jakuba mi napadla ako prvá, myšlienka na Boží súd. Môžeme predstúpiť pred Pána Boha, Sudcu, so svojimi skutkami? Oni budú svedkami proti nám na Božom súde, lebo nás usvedčia z nedokonalej lásky k Pánovi a k našim blížnym. Jasne určia komu sme dali prednosť vo svojich vzťahoch, či Pánu Bohu, alebo spôsobom tohto sveta. Pán Ježiš Kristus chce, aby naša spravodlivosť bola dokonalejšia ako farizejov a zákonníkov, ak chceme prísť do kráľovstva Božieho. Má byť založená na obetavej a odpúšťajúcej láske. Tá hľadá dobro každého človeka bez rozdielu. Dobrom napráva zlo a láskou hatá jeho cestu, aby sa nedostalo do našich vzťahov. Ona káže milovať aj nepriateľa a dobrorečiť mu.

Keď sa pozrieme pozorne na slová apoštola Jakuba, musí nás zaraziť, akú silu má hriech a akí sme slabí voči nemu. Takto  isto chytal do svojich osídel Božie deti pred nami a generácie pred nami i táto naša nenašli dostatok sily k náprave. Pred Božím súdom nezaváži, či sme chodili peši, či sme sa vozili na somárikovi , koňovi, aute, helikoptére, alebo na lietajúcom tanieri. Zaváži, či hovoríme aj konáme ako ľudia, ktorí sú si vedomí, že majú byť súdení podľa zákona slobody. Pozor, nie zákona spravodlivosti, ale Kristovej milosti, ktorá nám dala slobodu dietok Božích.

Sestry a bratia v Pánovi!

Keď som si nanovo uvedomil túto zodpovednosť, povedal som si s nespravodlivým šafárom, čo urobím, keď mi Pán odníma šafárstvo? Robiť nevládzem, kopať sa hanbím... Prečítajme si doma z ev. Lukáša 16. kapitolu. Ten nezodpovedný správca Pánovho majetku našiel spôsob, ako vykľučkovať zo situácie, keď bol prichytený pri márnení Jeho majetku. Viete čo urobil? Opäť siahol na Pánov majetok. Odpísal dlžníkom z ich dlhov. A ešte bol za to pochválený, že prezieravo urobil. Tu je aj naša šanca, ako obstáť pred Božím súdom. Obráťme svoju pozornosť na tých, ktorí sú okolo nás. Sú veľkými dlžníkmi Pána Boha rovnako ako my. Oľutujme svoje hriechy a odpustime aj našim blížnym. Odpíšme im z knihy nášho života ich dlhy. Urovnajme chodníky medzi sebou. Nepovyšujme sa a neponižujme iných. Blížneho majme za hodnejšieho od seba. Poďme k stolu nášho Pána a poprosme o dary, ktoré nám z lásky ponúka na odpustenie hriechov. Nech sú dary Jeho milosti silou na upevnenie našej viery, aby sme lepšie odolávali hriechu a silou našej lásky, aby sme ochotnejšie plnili Jeho svätú vôľu. Tak nás potom môže použiť na premenu tohto sveta, keď sa zmeníme najprv my na Kristov obraz vo svojom vnútri. Amen