O NÁS
Hlavná stránka
Nová webstránka
O nás
História
Štruktúra

ŽIVOT V ZBORE
Bohoslužby
Detská besiedka
Mládež a dorast
Biblické hodiny
Stredisko evanjel. Diakonie
Modlitebné spoločenstvo
Časopis Prameň
Cirkevná daň

AKTIVITY
Kázne
Audio kázne
Informačné listy
Zborový farár
Predstavujeme
Akcie
Naše talenty
Svedectvá, úvahy
SLUŽBA V KOSTOLE
Upratovanie v kostole
Konfirmandi

Kázeň 30.06.2013

5. nedeľa po Svätej Trojici – 2013

 

Suspírium:         Kto Ťa chce znať,

náš Spasiteľu,

musí mať dušu láskou vrelú –

vedieť i odpúšťať.

Opustiť sveta manie,

neraz i povolanie,

mať k službe Tvojej sily...

Nuž daj jej i nám, Ježiši náš milý! Amen (Rázus)

 

Text: Lukáš 14, 25 – 33; Raz išli s Ním veľké zástupy; On sa obrátil a povedal im: Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom. Kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže mi byť učeníkom. Lebo keď niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nezasadne a nespočíta náklad, či má z čoho dostaviť? Aby sa mu potom, keď položil základ, a nemohol dostavať, nezačali všetci, ktorí to vidia, posmievať a hovoriť: Tento človek začal stavať, a nemohol dostaviť. Alebo keď kráľ má tiahnuť do boja proti inému kráľovi, aby sa zrazil s ním, či si najprv nezasadne, aby sa poradil, či sa s desiatimi tisícami môže postaviť proti tomu, ktorý s dvadsiatimi tisícami tiahne proti nemu? Ak sa nemôže, vyšle k nemu posolstvo, keď je ešte ďaleko, a vyžiada si podmienky mieru. A tak nikto z vás nemôže mi byť učeníkom, ak sa nezriekne všetkého, čo má.      Amen

    

Sestry a bratia v Pánovi!

Dnes ďakujeme s našimi deťmi Pánu Bohu za pomoc v uplynulom školskom roku. Deti chodili denne do školy, aby sa dobre pripravili na skúšky. Tak aj my, v každú nedeľu chodíme do Božej školy. Opakujeme v nej už naučenú látku a z Pánovho Slova sa učíme aj nové veci. To preto, aby sme boli dobre pripravení na skúšku viery. Nevieme dňa ani hodiny, kedy budeme vyvolaní a naša viera bude preverená. Neraz sa nám zdá, že už všetko vieme a nič nové nepotrebujeme vedieť. Potom spyšneli v duchu. Iní zas si mysleli, že sú už vo viere dobre precvičení, ale keď prišla skúška, ako na Petra, či Judáša, sami v sebe sa sklamali. Boli aj záškoláci, odmietli počúvať Božie slovo, radšej šli na cesty sveta a tam hynuli. Bolo im na tých cestách a nevrátili sa. Ale našli sa aj takí, ktorí si uvedomili svoje položenie a začali hľadať cestu späť. Keďže nám Pán dal slobodnú vôľu, aj keď s bôľom, rešpektuje naše rozhodnutia. Vie, že si radi robíme po svojom a nehľadíme na Jeho svätú vôľu. Vie, že svojim konaním pomáhame hriechu, aby nás zotročil a zbavil slávy, ktorú nám v Synovi pripravil. Žiaľ, že si toto uvedomíme neraz, keď je už pozde. Dnes sme sa tu opäť zišli, aby sme počúvali Slovo Pánovo. Prosme Ducha Svätého, aby mu dal pri nás vykonať všetko, čo má a ono sa k Nemu nevrátilo prázdne. Dnes nám Pán pripomína povinnosti, ktoré majú mať na zreteli Jeho nasledovníci.

 

Pán Ježiš chce, aby sme:

1.      nemali iného pána,

2.      boli Mu poslušní

3.      a tak Mu verní zostali.

 

Bratia a sestry v Pánu!

Na začiatku dnešnej perikopy sme počuli veľmi tvrdé slová o nenávisti k blížnym. Odporujú nášmu duchu a vyvolávajú oproti Pánovi nedôveru. Toto chce Kristus? Nie, nechce, aby sme niekoho z blízkych nenávideli. Neruší zákon ani štvrté Božie prikázanie. Vie však, ako často sa skrývame za lásku k blížnym, aby sme nemuseli plniť povinnosti, ktoré nám vyplývajú z nasledovanie Majstra. Z plnenia Jeho svätej vôle. Tak sme dovolili svojim deťom, aby opustili cestu spasenia. Neboli sme dôraznými nasledovníkmi Kriste pri svojich príbuzných. Dovolili sme, aby sa nám pánom stal hriech. Pán Ježiš nám postavil pred oči toľko negatív: kto nemá - nemôže, kto nenesie - nemôže, kto nespočíta - nemôže, kto nezasadne  - nemôže, aby sme konali pozitívne.

Naše problémy v rodine, medzi priateľmi, blízkymi, vyrieši On. Je veľmi dôležité, aby bol Pánom našich sŕdc i duší. V ňom je záchrana nás i našich blížnych. Ver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený ty, aj tvoj dom, hovorí Pavol žalárnikovi vo Filipis. Len v Ježišovi je spása a na jej ceste môže len On byť zvrchovaným Pánom.

 

Sestry a bratia v Pánovi!

Aby sme sa Mu nevzďaľovali, musíme Mu byť pokorní. Preto sa Pavol nazýva otrokom Ježiša Krista. Vyjadruje tým, že pre neho je dôležité len to, čo chce Kristus. Všimnime si, ako často používa frázy, aby bol zaujímavý. To je jeho život plne poddaný Pánovi. Berie na seba kríž služby lásky, ktorou ho poveril Ježiš. Mne žiť je Kristus a zomrieť zisk. Vie, že či žije a či umiera, stále patrí Jemu. Len taký život mu dáva zmysel a naplnenie.

Možno sa niekomu zdá, že je to priveľká obeť. Samozrejme, je to srdce odovzdané Pánovi. Ale, či On dal menšiu obeť pre tých, čo chcú byť spasení? Ak si niekto myslí, že jeho obeť by bola väčšia, ako Kristova, má len jednu možnosť. Vrátiť sa do náručia sveta. Tam skúsi, čí dar je lepší a koniec požehnanejší.

 

Bratia a sestry v Pánu!

Veľkosť Božej lásky k nám v Synovi je predivná. Aj keď toľko investoval do nás, nenúti nás nasilu prijať Jeho dar. Ponúka, varuje, vysvetľuje, učí, ale nenúti. Dal nám slobodnú vôľu. Necháva na nás, aby sme zvážili v pokoji Jeho ponuku. Zvážili túžbu po spasení a večnom živote a tak sa rozhodli. Kto chce byť s Ním, musí zvážiť i výsmech sveta, i útoky pokušiteľa. Budú tvrdé a zlé. No prítomnosť Pánovu má istú. Ak sa rozhodne pre Neho a zostane Mu verný, zvíťazí. Sám Pán dobre zvážil, zasadol a spočítal, so Synom i s Duchom Svätým sa poradil, či má stvoriť človeka na svoj obraz. Vedel, akí krehkí a slabí budeme voči zlu. Potom konal. Stvoril nás, vykúpil predrahou krvou a nevinným umučením a dal nám svojho Ducha, aby nás zachoval pre svoje kráľovstvo.

Zvažujeme a dobre sa rozhodnime. Lebo tak, ako naše deti dostali vysvedčenie za svoje školské práce, tak dostaneme aj my po časnom živote vysvedčenie od Pána. Počuli sme, že na konci si nás postaví pred seba a oddelí nás jedných naľavo a druhých napravo. Bude nám ľúto, ak sa už neuvidíme so svojimi blízkymi. Tak dobre rozmýšľajme nad sebou. Rozmýšľajme aj nad svojimi deťmi cez prázdniny. Budeme chcieť, aby naše deti sadali aj v novom školskom roku k nohám Pánovým, alebo nie? Či spolu s nimi sa budeme čo najčastejšie v spoločenstve stretávať a učiť Jeho cestám? Chceme sa posiľňovať vo vytrvalosti viery, alebo sa nám bohom stanú veci tohto sveta? Čomu dáme prednosť pred našim Pánom? Je len na nás, ako sa rozhodneme. Pán Boh to bude rešpektovať, aj keď Mu bude ľúto strateného stvorenstva.

Amen


AKTUÁLNE
Kontakty
Zborové oznamy
Fórum
Fotogaléria
Odkazy
Oznamy - nové

Oznamy