18. nedeľa po Svätej Trojici - 2013

Suspírium:       Zmiluj sa, Pane,

nebies i zeme,

zmiluj – i my sa

zmilovať chceme! 

To slovo Tvoje

nádej v nás budí -

zmiluj sa..., priviň,

nás biednych ľudí!   Amen (M. Rázus)

Text: Marek 10, 26 - 27; Oni ešte väčšmi užasli a hovorili medzi sebou: Kto teda môže byť spasený? Ježiš sa zahľadel na nich a povedal: U ľudí je to nemožné, ale nie u Boha; lebo u Boha je všetko možné. Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Celú perikopu O bohatom mládencovi si môžeme prečítať v ev. sv. Marka 10, 17-31. V nej Pán Ježiš žiada od svojich nasledovníkov lásku k blížnym. Napokon, celá táto kapitola je o láske: k manželským partnerom, deťom, blížnym a k Pánu Bohu. Pán lásku nielen žiada. Sám ukáže svetu najvyšší prejav Božej lásky – svoje utrpenie a smrť za človeka.

Pri zamyslení sa nad Kristovým krížom, vidíme dve jeho ramená. Prvé ide zvisle dolu. Viďme v ňom skláňajúcu sa lásku Otca nebeského k nám. Pohľad na vodorovné rameno ukazuje rozopäté ruky Spasiteľa, ako objímajú láskou celý svet. Teda aj nás. Vykupujú ho z moci diabla a z večnej smrti. Hľadiac na Jeho príklad lásky a dar spásy, cítime potrebu Mu ďakovať. Zvislé rameno kríža smeruje hore a ukazuje na cieľ našej vďaky, Pána Boha. Keď uprieme zrak k Nemu, ukáže nám, že v Kristovom náručí je veľmi veľa detí, ktoré potrebujú Jeho lásku. Z kríža počujeme Jeho hlas: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. To je cesta, ktorou môžeme ďakovať a Jeho sväté meno oslavovať. Zároveň ukazuje cestu naplnenia našej najväčšej túžby. Dostať sa do Božieho kráľovstva.

Túžba po spáse je prioritou kresťana. Nuž počujme, čo hovorí o jej naplnení srdce našej dnešnej perikopy: Oni ešte väčšmi užasli a hovorili medzi sebou: Kto teda môže byť spasený? Ježiš sa zahľadel na nich a povedal: U ľudí je to nemožné, ale nie u Boha; lebo u Boha je všetko možné. Toto slovo nám hovorí:

Záchrana človeka je možná,

1.      keď sa prestane spoliehať na seba

2.      a keď sa jeho silou stane Pán Boh.

Bratia a sestry v Pánovi!

Bohatý mládenec mal svoje náboženstvo. V jeho strede stál sám so svojimi skutkami. Pána Boha potreboval už len na to, aby potvrdil a odobril všetky jeho skutky. A predsa v jeho mysli hlodal červ pochybnosti. Je už dokonalý, alebo mu ešte niečo chýba? Prišiel za Pánom Ježišom, aby mu potvrdil cestu jeho náboženstva. Neprišiel za Kristom, ktorému sa treba podriadiť, ktorého treba poslúchať a plniť Jeho vôľu. Prišiel s Učiteľom Zákona, viesť duchovnú debatu. O pár storočí mal nasledovníka. Bol ním mních Pelágius. Hlásal cestu takej dokonalosti, kde pre človeka už nebude potrebný k spáse ani Ježiš Kristus. A viete, že na dlhé stáročia zviedol mnohých na cestu záslužnosti?

Možno si niekto povie, tak to teda nie! Ja mám rád svojho Spasiteľa. Naozaj je tomu tak? Neprichádzame aj my k Nemu do chrámu len preto, aby sme si niečo potvrdili, dokázali? Nespoliehame sa aj my na svoje danosti, svoju vieru a svoje skutky? S čím prídeme pred Sudcu živých i mŕtvych? So súpisom svojich cností a dobrých skutkov, alebo s túžbou po Jeho spravodlivosti? Dobre sa pozrime na mládenca. Keby skutočne chcel ďakovať Pánu Bohu za dary, ktoré mu dal, nebol by odišiel od Pána Ježiša. Keby sa nebol spoliehal na seba samého, bol by prijal Pánovu radu.

Sestry a bratia v Pánovi!

Aké ťažké je rozoznanie osobného náboženstva od skutočného nasledovania Pána Ježiša Krista, vidíme na učeníkoch. Sami všetko opustili a predsa sú ohromení z poznania, že to všetko nemusí stačiť. Ich otázka: „Kto teda môže byť spasený?“, by mala osloviť aj nás. Som na ceste spásy, alebo som už odbočil na zlú cestu? Vystačím si sám so sebou, alebo potrebuje Spasiteľa? Dôležitosť kontroly svojej cesty je nutná. Nevieme dňa ani hodiny, keď sa budeme musieť postaviť pred svojho Pána. Aký budem stáť pred Ním? Bol mi Bohom, ktorého rady a odporúčania som bral vážne a Jeho milosť nebola pri mne daromná? Alebo bol len učiteľom, ktorého slová ma zarmútili a vzdialili od Neho? Ak sa stal silou nášho života, potom naše kresťanstvo nie je jalové. Prináša bohatú úrodu v činnej láske. Lebo nenesieme ovocie sami zo seba, ale z nevyčerpateľného zdroja, ktorým je Boh. On nám dáva dostatok sily k tejto vznešenej službe. On sám ju požehnáva a ňou mení svet. Najlepším dôkazom toho je služba lásky nášho Pána. Bez nej by svet zahynul v hriechu. Ona ho však dvíha a pod jej lúčmi lásky ožíva k novote života. Tak aj my, ak sme ratolesťou na Jeho vínnom kmeni, prinášame bohatú úrodu lásky. Z Neho berieme, aby sme iných obohacovali. Spomeňme si na Pánove slová nespravodlivému šafárovi: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby, keď sa pominie, prijali vás do večných stanov.  Či onen šafár nebral z toho najlepšieho svojho Pána, aby si ním zaistil svoju budúcnosť? Amen