| MOS Október 2013
TÉMA MESIACA: „Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu.“ (Mt 5, 7) Milí modlitebníci! Počuli ste už o veľkej Božej žene Corrie ten Boom? Pochádzala z Holandska a bola s celou rodinou odvlečená do Osvienčimu, lebo ukrývala Židov. V tábore znenávidela strážcu, ktorý sa vyškieral a pásol oči na ich vycivených telách, keď išli pod sprchu. Jeho tvár sa jej navždy vryla do pamäti. Prežila hrôzu koncentráku, ale bola rozhodnutá nikdy sa nevrátiť do Nemecka. Pozvali ju do Nemecka, aby tam mala prednášku, ktorá sa týkala problému odpustenia ako ponuky Božieho milosrdenstva. Po skončení prednášky tam na svoje zhrozenie zbadala spomínaného strážcu z tábora. On ju nespoznal. Bol celkom zmenený. Jeho tvár žiarila. Corrie vedela, že by ho spoznala všade. Taká bola jej nenávisť voči nemu. Zaumienila si, že musí ihneď opustiť prednáškovú sálu, ale čo sa nestalo. Ten človek sa k nej priblížil. Nespoznal ju. Povedal jej: „Ako je dobre, že všetky naše hriechy sú pochované na dne mora.“ Pociťovala mocnú nenávisť voči nemu. Podával jej ruku. V tom momente však počula slová, ktoré jej Pán povedal, aby vystrela ruku k tomu človeku na znak poďakovania. Opísala, čo sa stalo: „A tak som mechanicky, meravo vložila svoju tuku do jeho ruky, ktorú ku mne vystieral A keď som to urobila, stalo sa čosi neuveriteľné. Z pleca mi vyšľahol teplý prúd, rýchlo mi zbehol po ramene a skočil do našich spojených rúk. A to liečivé teplo ako keby bolo zaplavilo celú moju bytosť a oči sa mi naplnili slzami. Skríkla som: Odpúšťam ti, brat môj! Z celého svojho srdca ti odpúšťam!“ Tento silný príbeh nedávnej histórie hovorí o tom, aká je silná Božia milosť a milosrdenstvo, ktorá je nám darovaná z Božej lásky a priazne. Tento príbeh hovorí i ovocí tohto daru Božej milosti, ktorá sa pretavuje do ochoty odpustiť a preukázať milosť a milosrdenstvo človeku, i tomu najväčšiemu nepriateľovi. Tento príbeh je praktickou a reálnou ukážkou, že Ježišove blahoslavenstvá nie sú len Jeho zbožným prianím pre človeka neuskutočniteľným a nerealizovateľným. Áno, i dnes môžeme byť blahoslavenými, šťastnými, blaženými, keď nájdeme milosrdenstvo u Boha a naučíme sa byť milosrdnými k človeku. Ono sa zdá, že 5. Ježišovo blahoslavenstvo hovorí o tom, že ak chceš dosiahnuť milosrdenstvo, musíš byť milosrdný. Ale je to práveže naopak. Boh zaiste nie je k nám milosrdný preto, že sme my milosrdní. Božiu milosť, milosrdenstvo si nikto z nás nezaslúži. Nikto. „Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej, ale ospravedlňovaní sú zadarmo z Jeho milosti skrze vykúpenie v Kristovi Ježišovi, ktorého Boh dal ako prostriedok zmierenia skrze vieru, v Jeho krvi, aby dosvedčil svoju spravodlivosť prehliadnutím hriechov páchaných predtým, v čase Božej zhovievavosti, aby tak dosvedčil svoju spravodlivosť v terajšom čase, aby On bol spravodlivý a ospravedlnil toho, kto verí v Ježiša“ (R 3, 23- 26). My môžeme a verím, že aj chceme odpustiť človeku preto, lebo nám bolo Bohom odpustené. My môžeme byť k ľuďom milosrdní a láskavý len preto, lebo sme zažili a okúsili Božie milosrdenstvo a lásku. Ako nám to pripomína ap. Ján: „My milujeme, lebo On nás miloval ako prvý“ (1 J 4, 19). Naše milosrdenstvo je a má byť teda vždy dôsledkom a nie príčinou Božieho milosrdenstva. Na to nikdy nesmieme zabudnúť. V Božom milosrdenstve je naša inšpirácia, sila i príklad. Boh je Bohom milosrdným, Bohom milosrdenstva. Stará zmluva na mnohých miestach hovorí o milosrdnom Bohu takto:
Na príklade vyvoleného národa poukazuje Biblia na skutočnosť, že aj napriek hriešnosti a častej nevernosti Božiemu zákonu, Boh je vždy milosrdný k svojmu ľudu. Nehemiáš vyznáva: „Ale pre svoje hojné milosrdenstvo neskoncoval si s nimi, neopustil si ich, lebo Ty si ľútostivý a milosrdný Boh“ (Neh 9, 31). Boh odpúšťa neveru Izraela a miluje ho nekonečnou láskou. Takáto láska odpúšťa vinu, neveru a zradu. Ak Pán zbadá ľútosť a opravdivé pokánie, znova berie ľud na milosť. Milosrdenstvo nielenže patrí k samému pojmu Boha, ale určuje aj celý život izraelského národa a jeho jednotlivých synov a dcér. Božie milosrdenstvo vždy vedie Boží ľud k poslušnosti, viere a dôvere v Boha. Dokonalým vzorom a naplnením Božieho milosrdenstva je Boží Syn – Pán Ježiš. Jeho celý život, postoj k človeku je plný milosrdenstva. Od tých, ktorí ho nasledujú, vyžaduje, aby boli milosrdní, ako je milosrdný Nebeský Otec (Buďte teda milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec). Zdá sa, že ten, ktorý prišiel, aby dobre robil a uzdravoval, najviac potrebuje milosrdenstvo a nalieha, aby iní boli milosrdní, práve vtedy, keď ho chytia, vysmejú, odsúdia, bičujú, korunujú tŕním, keď ho v strašných bolestiach pribíjajú na kríž a napokon keď na kríži zomiera, vtedy, hlavne vtedy potrebuje milosrdenstvo. A práve vtedy, keď ho najviac potrebuje, nielenže ho nezakúsi od tých, čo mu spôsobili bolesť, ale nezakúsi ho ani od svojich najbližších. Ježiš nádherne vyjadril Božie milosrdenstvo v podobenstve o márnotratnom synovi. A. Pronzato hovorí: „Podobenstvo o márnotratnom synovi je jeden z najznepokojujúcejších testov a hádam základný test nášho kresťanstva. Je to rozhodujúca skúška našej viery. Stojíme pred jedinečným správaním Otca k synovi, ktorý sa vracia, keď prehýril svoj majetok s neviestkami. A to si vyžaduje náš súhlas alebo nesúhlas. Sme ochotní prijať Otcovo gesto? Alebo sa nám zdá, že preháňa, alebo je to ešte horšie, že je to prejav senilnej slabosti? Je to skúška predovšetkým pre srdce. Je naše srdce schopné zniesť toto nesmierne a bláznivé gesto? Najväčšou skúškou kresťanskej lásky je zmerať šírku nášho srdca. Prísť do kontaktu s Božím milosrdenstvom a vidieť, či sa nad ňou nepohoršujeme.“ Sme teda ochotní prijať túto Božiu „stratégiu milosrdenstva“? Veď ten, kto skúsil, zažil krehkosť, slabosť svojej existencie, kto klesol pod ťarchou hriechu a v Božom milosrdenstve našiel záchranu, silu, pomoc a útechu – ten bude chápať krehkosť existencie druhých, ich pády a zlyhania. Odsúdi hriech, ale nie hriešnika. Hovorí sa, že sýty hladnému neverí. A skutočnej je to tak. Iba kto sám skúsil svoju bezmocnosť vie chápať bezmocnosť iných – kto zažil biedu svoju, vie chápať biedu iných – kto zažil svoju slabosť, vie pochopiť slabosť druhých. Platia tu slová Pána Ježiša: „Preto čokoľvek chcete, aby vám ľudia činili, čiňte im aj vy“ (Mt 7, 12). Božie milosrdenstvo nás povzbudzuje, aby sme za vonkajšími nedostatkami človeka videli jeho nekonečnú hodnotu. Milosrdenstvo otvára naše mysle a srdcia pre sympatiu, schopnosť trpieť s druhými, vžiť sa do ich situácie, schopnosť chápať objektívne a pomáhať im. Milosrdenstvo narúša naše obrany, naše úsilie predstierať to, čo v skutočnosti nie sme. Milosrdenstvo nám pomáha „stotožňovať sa s druhými v ich veľkom nedostatku či neúspechu.“ Milosrdenstvo znamená podať ruku. Hoci všetci chcú milosrdenstvo dosiahnuť, akosi je málo tých, čo chcú milosrdenstvo preukazovať. Veď kto si praje milosrdenstvo v nebi, musí preukazovať milosrdenstvo už tu na tomto svete. Myslím si, že nám život ponúka množstvo spôsobov a ponúk ako a kde preukázať milosrdenstvo, lásku a pomoc. Myslím, že je v našej spoločnosti veľa spôsobov ako ukázať na Božie milosrdenstvo skutkami lásky, aby i o nás platili Pánove slová: „ Lebo hladný som bol, a dali ste mi jesť; bol som smädný, a dali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec, a prijali ste ma; bol som nahý, a zaodeli ste ma; bol som nemocný, a navštívili ste ma; bol som vo väzení, a prišli ste ku mne“ (Mt 25, 35- 36). Pán Ježiš nás i dnes varuje pred falošným, povrchným a farizejským kresťanstvom, keď podobne ako zbožným svojej doby i nám vraví: „Choďte teda a naučte sa, čo znamenajú slová: Milosrdenstvo chcem, a nie obeť; lebo neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov“ (Mt 9, 13). A tak nech nás milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi neopustia milosrdenstvo a pravda; priviažme si ich na svoje hrdlo; napíšme si ich na tabuľu svojho srdca (Pr 3, 3). „Udržujte sa v láske Božej a očakávajte milosrdenstvo nášho Pána Ježiša Krista na večný život“ (Jud 1, 21). AMEN.
Mgr. Marek Cingeľ (zborový farár v Richvalde) S O L I D E O G L O R I A! |
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||