“Veni Sancte”– 16. po Sv. Trojici

Text: L 5, 1-11

Drahí veriaci – milí žiaci, študenti, pedagógovia, bratia a sestry!

Raz sa pri istej príležitosti učiteľ pýtal chlapcov končiacich základnú školu, čo je to puberta. Jeden vtipne povedal: “Puberta je zložité obdobie života, počas ktorého sa prepracujeme od kakaa k pivu...” V inom období, napr. v starnutí sa človek môže prepracovať od piva k čistej, zdravej vode. Na nemocničnom lôžku sa prepracujeme od prejedávania sa k asketickému, striedmemu životu. Podobné je to aj v duchovnej oblasti. Človek sa môže v určitom období života prepracovať od sveta viditeľného, hmotného k hodnotám duchovným, môžeme sa prepracovať od sebectva k láske, od nenávisti k zmiereniu, od hnevu k odpusteniu. Úlohou života je dozrievať. A práve inštitúcia s názvom škola nám k takémuto dozrievaniu pomáha. Učí nás, čo je v živote správne, učí nás čo je v živote hodnotné, dáva nám príklad ako konať, ako sa zachovať v tej ktorej situácii, aby sme slovami úvodného vtipu neboli len pubertiakmi, ale aby sme rástli a dospievali.

“Schola” – znamená pokoj, pokoj od manuálnej práce – tak bol tento priestor vnímaný starovekými Grékmi a Rimanmi. Vy dnes, milí žiaci a študenti, ale aj pedagógovia a rodičia si uvedomujete, že sa práve začína pravý opak: kolotoč povinností – 10 mesiacov práce, námahy, častokrát driny, stresu, nepokoja... Ale tiež chvíle plné zážitkov, nových vzťahov, pekných a veselých momentov... Skúsme sa aj takto pozerať a vnímať inštitúciu s názvom škola. Škola nás chce vychovávať a učiť hodnotám. My, ktorí ste dnes prišli do tohto chrámu, chceme zažiť ešte niečo navyše – túžime nanovo, tak ako aj v minulom období, spoznať, že pri všetkých skúškach, ktoré budeme aj v nastávajúcom období absolvovať, nás za ruku pevne podrží náš Boh. Preto sme dnes tu. Zhromaždení ako Boží ľud, Božie deti, ktoré voláme: Veni Sancte, Príď, Duchu Svätý a naplň nás svojimi darmi: obdaruj nás pokojom, pomocou, úspechom, požehnaním, silou a trpezlivosťou... Áno, takto prosíme v tento čas. A my sa pýtame: Čo ešte nás chce tento vzácny čas všetkých naučiť? Akú skutočnosť nám chce dnes ešte nanovo pripomenúť?

Drahé sestry a bratia! Cirkev je miestom, kde sa môžeme stretnúť so živým Kristom! Áno, to je dobrá správa pre nás. My máme radi dobré správy a túto si vždy nanovo máme a chceme pripomínať. Cirkev ako miesto stretnutia so vzkrieseným, živým Kristom! Toto chceme a túžime aj v novom školskom období všetci spolu prežívať! Na náboženstve, na konfirmačnom vyučovaní, na detskej besiedke, na stretnutiach mladých, na bohoslužbách a pri ďalších podujatiach. Ježiš nás bude vyučovať a my budeme spolu rásť v poznaní svätého Boha! Presne tak, ako je to aj v našom evanjeliovom príbehu. Ľudia sa doslova tlačia za Ježišom. Bažia po Jeho slove, túžia byť s Ním, túžia sa Ho dotknúť, možno tí malí pohladkať a na vlastné oči sa presvedčiť, že Boh je medzi nimi. Áno, tam, kde prichádza Boh ako Učiteľ,  je prednášková sála malá. Niet dostatok miesta. Musia sa využiť záložné zdroje. Pán Ježiš nastupuje na loď a učí z lode. Loďkou zvykneme označovať cirkev – ako miesto vyučovania v Božom slove, ako miesto, kde nechávame prehovoriť Ježiša, ako miesto nášho stretnutia s Ježišom v Božom slove, ale aj vo sviatostiach – v krste a vo Večeri Pánovej...

V cirkvi pri stretnutí s Ježišom Kristom sa, bratia a sestry, menia naše názory. – Po Ježišovom vyučovaní na lodi sa Pán obracia k Šimonovi Petrovi: “Zatiahni na hlbinu a spusťte siete na lov!” Bratia a sestry, do spoločenstva cirkvi prichádzajú rôzni ľudia. Prichádzajú so svojimi nezodpovedanými otázkami, hľadajú patričné odpovede na veci, ktoré ich trápia a s ktorými zápasia... Mnohí z vás, milí mladí priatelia, vyhľadávate Božiu blízkosť pri rôznych skúškach, štátniciach, písomkách, prosíte, aby vám Pán Boh pomohol. Modlíte sa, plačete, možno prežívate bezmocnosť ako ten učeník Peter, ktorému sa spolu s jeho druhmi akosi nedarí... Môžem vás ubezpečiť, že Boh počuje vaše modlitby a dokazuje sa v našich životoch. On je prítomný vo svojom slove, je prítomný vo svojej Večeri - Eucharistii a zároveň mení naše nedostatky na plné siete. Tam, kde prebývala iba naša bezradnosť a bezmocnosť, s Kristom vstupuje Božie požehnanie, vstupuje nová optika. Na to, aby sme to spoznali, je dôležité o tom vedieť, kto je zdrojom požehnania, kde načerpať, po akej ceste kráčať. – “Ja som cesta, pravda i život...” To je to Kristovské, to je to Božie, čo si chceme dnes opäť pripomenúť. Na tejto ceste, na ceste zvanej Kristus, sa menia naše názory...

Odtiaľ odchádzame iní. – Stretnutie s Bohom nás mení. Mení naše hodnoty, mení naše priority. O Ježišovi sa môžeme veľa učiť, môžeme o Ňom počuť veľa krásnych príbehov, ale nie to je najdôležitejšie. Najdôležitejší je náš prerod. Naša zmena. Tak, ako tomu vidíme aj v našom príbehu. Peter, ktorý najprv Ježiša chápe ako múdreho učiteľa, ktorý má čo tomuto svetu povedať a určite Jeho myšlienky sú dobré, v závere evanjelia padá Ježišovi k nohám a vyznáva: “Pane, odíď odo mňa, lebo som hriešny človek.” Z učiteľa sa stáva Pán. Osobný Boh. Takto sa z duchovného pubertiaka stáva dospelý kresťan! O tom je škola viery. O tom môže byť aj každá chvíľa, ktorú prežijeme počas nového školského roku spolu aj na tomto mieste, či v škole a kdekoľvek, kde budeme počúvať Božie slovo, kde budeme počúvať slová Ježiša Krista. To je to hlavné: V srdci prijať, uveriť a vyznať: Ježiš Kristus je môj Pán. S Ním obstojím aj v ťažkých skúškach. S Ním budem mať čistý charakter...  

Sestry a bratia! Cirkev ako miesto stretnutia so živým Kristom, kde sa menia naše názory a odkiaľ odchádzame iní. – To je posolstvo dnešného evanjeliového textu. To je to, čo chceme dnes na tomto mieste spoločne prijať a týmto poznaním sa posilniť. Nech nám k tomu pomôžu naše modlitby, prosby “Veni Sancte...”, ako aj blízkosť Ježiša Krista v Jeho večeri. Amen.