18. nedeľa po Sv. Trojici

Kázeň: 2M 3, 1-15

Téma: (Verím) … v Boha

            Milí: bratia a sestry, priatelia!

            Minulú nedeľu sme začali sériu kázní na tému Verím. Dnes chceme hovoriť v druhej téme o Bohu. Verím v Boha... Čo to znamená? Kto je vlastne Boh? Kto je ten Pán Boh, v ktorého my, kresťania, veríme? Je veľmi ťažké, dokonca až trúfalé, definovať Boha z nášho ľudského pohľadu. Boh presahuje všetky naše ľudské kategórie i pojmy, vymyká sa z našej predstavivosti. Preto nemôžeme zostať pri ľudských špekuláciách, ale obrátiť sa na to, čo nám o sebe povedal, odkázal sám Boh. Aby sme vierou prijali poznanie o Ňom. Dnešná kázeň by nám v tom chcela pomôcť. Kto je teda Boh? Kto je biblický Boh, v ktorého veríme? Čo o Ňom vieme? Čo  dokážeme o Ňom povedať?

1.         Pozrime sa na náš prečítaný biblický text. Zachytáva mladého Mojžiša, ktorý pásol ovce u svojho svokra Jetru. Izraelci sú stále otrokmi v Egypte. A práve vtedy – po 400 rokoch mlčania – sa Boh ozýva. Ozýva sa Mojžišovi, ktorý žil v exile u svojho svokra ešte prv ako sa stal vodcom Izraelcov z Egypta. A Mojžiš sa zmohol pri tom Božom zjavení na dve otázky: „Kto si? A aké je tvoje meno?“ Mojžiš vidí niečo úžasné – krík, ktorý horí, ale nezhorel. Z toho kríka sa mu Niekto prihovára. Ten Niekto je Boh. Mojžiš sa pýta: Kto si? Aké je tvoje meno? Lebo ja sám chcem vedieť, kto ma to vlastne povoláva, keď ja mám kdesi ísť a zvestovať tvoje slovo, kto si Ty? A Božia odpoveď je: „SOM, KTORÝ SOM. Povedz môjmu ľudu, Izraelcom: Poslal ma k vám SOM.“

            Je to zvláštny preklad. SOM, KTORÝ SOM je Božie meno, ktorým sa tam vtedy  Boh predstavuje. Je vyjadrením tej najhlbšej podstaty Boha. Je to veľmi hlboké meno,  – SOM, KTORÝ SOM, čo to znamená?

            Biblickí bádatelia a vedeci, ktorí toto skúmali, prišli na to, že tie slová, ktorými sa tu Boh predstavuje, akoby vyjadrovali tú najhlbšiu Božiu podstatu. A úplné odlíšenie od všetkých mien. Pretože to nie je ani Jano, ani Jožo, ani Fero, ale je to: SOM, KTORÝ SOM. Tie slová znamenajú: Som nezávislý, úplne nezávislý od vás, od celého stvorenia. Som sám od seba živený (krík horí a nezhorí – ako je to možné?) To je vyjadrenie Boha: My keď potrebujeme oheň, tak musíme stále pridávať drevo, aby oheň stále horel. V Božom prípade to nie je potrebné, On je podstata, zdroj všetkého, On nepotrebuje, aby bol niekým druhým živený, On sám je zdrojom života, On nemá začiatok, ani koniec.

            SOM, KTORÝ SOM: To je tiež uistenie, že práve teraz, počas tvojho života SOM, KTORÝ SOM je s tebou. A tie slová sa dokonca dajú tiež preložiť ako: BUDEM, KTORÝ BUDEM. To je krásne uistenie pre Mojžiša: Boh mu hovorí: JA  BUDEM s tebou, a  zasiahnem do života izraelského národa, ku ktorému ťa posielam. Vidíme tu, že Boh je dynamicky konajúci. A to sú úžasné uistenia.

            A sám Ježiš, ako zapísal evanjelista Ján, častokrát hovoril „Ja som...“ (chlieb života, dobrý pastier...) To je uistenie, že Boh je s nami, že Ten ktorý bol s Mojžišom, Ten je dnes s nami skrze Ježiša. Ježiš sa stotožňoval s týmto menom, s týmto predstavením sa Boha Mojžišovi na vrchu Chóreb. A to v prítomnom aj budúcom čase, teraz aj navždy: Podľa Mt 28, 20 v tom budúcom čase, keď Ježiš hovorí: „Ja som (budem) s vami až do konca sveta“.

            Potom sa Mojžišovi Boh stáva ešte viac zrozumiteľný, keď mu povie neskôr: „Takto povedz Izraelcom: Hospodin, Boh vašich otcov, Boh Abrahámov, Boh Izákov, Boh Jákobov ma poslal k vám. Toto je moje meno naveky a takto ma budú spomínať z pokolenia na pokolenie...“ (2M 3, 15) Tomu už Mojžiš rozumel dobre. Je to Boh ich praotcov Abraháma, Izáka a Jákoba, ktorým sa Boh zjavoval a viedol ich. Aká to musela byť správa, keď po 400 rokoch rokoch zaznelo Izraelcom: JA SOM tu! To bola ohromná správa pre tých utrápených Izraelcov, ktorí žili v tom čase v Egypte 400 rokov ako otroci a zrazu Boh k nim hovorí: JA SOM tu, nezabudol som, a prichádzam za vami vás vytiahnuť z toho marazmu a bahna, v ktorom žijete...

            V Biblii by sme našli množstvo ďalších Božích mien: Elóhím, Adónaj, Jahve, Elšadaj, Kyrios, Dominus, Hospodin, Pán... každé z týchto mien niečo znamená a mohli by sme tu hodiny o tom  rozprávať. Pán Boh sa skrze tieto mená vyjadroval a predstavoval ľudu, keď nerozumeli kto On je, keď sa cítili ako stratení a nevideli Ho. Izaiášovi sa Boh vyjadril a predstavil tiež známym menom “Immanuel – Boh s nami” (Iz 7, 14). „Boh je s nami“, to mohli počuť tí ľudia vtedy, keď sa trápili a toto môžeme počuť dnes aj my: SOM, KTORÝ SOM, Boh, ktorý je s nami, nám hovorí: Ja som a budem s vami...

2.         Teraz si povedzme niekoľko príkladov, mylných, rozšírených neprávd o Bohu v dnešnom čase.

            Klasický názor: Boh neexistuje – ateizmus. Nie je možné, aby Boh existoval, aby niečo také vôbec bolo. Ale my vieme, že Boh sa nám dal spoznať. Množstvo ľudí, aj vy, ktorí ste tu, mohli by ste povedať: Boh sa mi dal spoznať! Iste, Boha nikto nikdy nevidel, Boha nikto nikdy nedokázal, Boha však nikto a nikdy ani nevyvrátil. Ani nevyvráti, ale ani nedokáže vedeckými postupmi (ako napr. verím, že sú kvety, lebo ich vidím aj tu na oltári.) Viera je (tak sme vraveli minule): že dôverujem, verím niečomu čo ani nevidím, tomu neviditeľnému. Ž 53, 1 hovorí jasne: „Vo svojom srdci blázon hovorí: Niet Boha!“ To je postoj Biblie. Ale ja rozumiem aj tomu ateistickému tvrdeniu, že človek neverí, ak dovtedy o Bohu nepočul, alebo ak počul o Ňom skreslene, ak videl zlý príklad kresťanov a pod. Mnohí ľudia môžu mať takýto postoj. Môžeme im povedať: Dobre, ale skúste prehodnotiť tento svoj postoj, skúste povedať: Bože, ak si, daj sa mi spoznať.

            Ďalší mylný klasický pohľad hovorí – je to deizmus – že Boh je ako hodinár. Boh to tu všetko stvoril, spustil a nech si všetko ide po svojom, nech to tak tiká. Keď to skončí, tak to skončí, nebudem sa o to zaujímať. To je ďalší z rozšírených pohľadov na Boha vo svete. Boh to stvoril, ale už sa o to nestará. Na to je len jedna odpoveď: Martin Luther hovorí v MK k 1.článku o Bohu Stvoriteľovi: „Verím, že ma Pán Boh ...stvoriť ráčil, dal mi ….a ich doteraz zachováva, k tomu mi hojne a na každý deň dáva ... “  Čiže – Pán Boh nie je deista, ktorý to tu nakrútil a nechal tak. Pán Boh je aktívny. Dodnes stojí za ľuďmi, dodnes nám dáva čo potrebujeme na každý deň, čo potrebujeme pre svoj život.          

            Ďalší pomýlený názor je panteizmus – Pán Boh je príroda. Áno, v prírode, v tých divoch môžeme vidieť Božie konanie, ale Boh nie je príroda. Niekedy si tú prírodu zbožstvujeme, nazveme ju matkou, ale to nie je správne. Zmýlime a zameníme si Stvoriteľa so stvorením. Príroda bola stvorená Bohom a je v Jeho službe. Boh je Stvoriteľ a príroda je Jeho stvorenie. Boh to všetko stvoril, a nie je totožný s prírodou.

            Ďalším názorom je fatalizmus, rozšírený v islame. Fatalizmus vraví, že Boh absolútne všetko riadi, poznáme to pod slovíčkom osud. Povieme: ako bolo, ako sa malo stať, tak sa stalo; toto bol jeho osud, toto je môj osud, stalo a nič sa nedá proti tomu robiť. To je nesprávne, lebo Boh nás stvoril so slobodnou vôľou, my máme možnosť sa rozhodovať a zasiahnuť do vecí, máme možnosť meniť veci, nemáme zviazané ruky. Pán Boh obdaril ľudí slobodou v živote – a vtom je úžasný! Aby sme vedeli vnímať, rozlišovať, uvažovať, rozhodovať.

            Ďalším názorom je agnostizmus: Viem ja či je Pán Boh? Možno je, možno aj nie, ja neviem. A sú mnohé iné falošné predstavy: Boh ako deduško, Boh ako policajt a sudca atď.

3.         Tak čo si s tým počať? Kto je Boh? Aký je Boh? Ako Ho môžem spoznať?

V Biblii čítame, že Boh je v prvom rade duch, neviditeľný duch (J 4). V J 1, 18 čítame, že “Boha nikto nikdy nevidel”. A ani neuvidí na tomto svete. Ak si niekto myslí, že sa mu Boh ukáže, tak sa riadne načaká. Boha nikto nikdy nevidel. A veršík pokračuje: „Ale jednorodený Boží Syn, ten Ho známym učinil.“

            Kto nám ukázal Boha? Ježiš Kristus. On ukázal kto je Boh, aký je Boh. Jedine cez Ježiša Krista môžeme viac spoznávať Boha. Prečo nemôžem Boha vidieť? Lebo som hriešny človek. Lebo je tu hriech. Aj Mojžiš chcel uvidieť Boha a Boh mu odpovedal, že nebude môcť vidieť moju tvár, lebo človek Ho neuvidí, ak má ostať nažive. Mojžiš potom videl iba chrbát Boží.

            A predsa – v poslednej biblickej knihe v Zjavení čítame v 22 kap. o nebi, ktoré nás čaká: „Nič zlorečené viac nebude. Trón Boží a Baránkov bude v ňom a Jeho služobníci Mu budú slúžiť, budú Mu hľadieť na tvár...“ (ZJ 22, 3) To miesto je v nebi, kde sa možno nebudeme do sýtosti vedieť vynadívať na tú Jeho tvár. Dnes by nás to zabilo, v nebesiach to už bude naveky. Navždy sa budeš dívať na tú Božiu, dobrotivú a láskavú tvár. Dnes ju môžeme vidieť cez Ježiša Krista.

4.         V J 17, 3 čítame: „A to je večný život, aby poznali Teba, jediného pravého Boha, a ktorého si poslal, Ježiša Krista“. A to je dôležité, dať si otázku: Prečo my, ľudia potrebujeme poznať Boha a vôbec načo Ho potrebujeme?

            V prvom rade, lebo je náš Stvoriteľ. Ďalej, lebo je náš Otec – chce mať vzťah so svojimi deťmi. Kvôli hriechu je však táto cesta skrze Ježiša Krista. Ježiš nám Ho známym učinil. Ježiš sám povedal: „Ja som cesta i pravda i život a nik neprichádza k Otcovi ak len nie skrze mňa. Kto mňa videl, videl Otca.“  A cesta k Nemu, k Ježišovi, k Bohu je skrze vieru, keď poviem zo srdca: Ja verím. Nenaučím sa to naspamäť, samé mi to nepríde na um. Vierou to mám prijať, vierou to mám žiť. Musím si otvoriť Bilbiu, čítať si evanjeliá o Ježišovi, žiť v cirkvi... a spoznám aký je Boh, kto je vlastne Boh. Ježiš ukázal tomuto svetu, aký je Boh. A skrze Neho vystiera ruky k svojmu stvoreniu, ktoré je často tvrdohlavé, utekajúce, brániace sa. V Izaiášovi 55 je napísané, že Hospodin čaká, aby omilostil svoj ľud. Blahoslavený je každý, kto čaká na Hospodina, kto očakáva na Boha. Kto Ho hľadá, kto po Ňom volá a túži, tomu sa dá spoznať. A Boh čaká a vystiera svoje ruky aj dnes.

            To je krásny obraz, ale to nebude trvať naveky, lebo všetko má svoj začiatok a svoj koniec. Ale Biblia, Boh v nej nás vyzýva: Poďte všetci k Bohu. Všetci. Choď za Ním, brat/sestra vo svojom živote! Nemusíš mať dnes všetko správne poznanie o Ňom, stačí, ak kdesi vo svojom vnútri povieš: Pane, ja Ťa chcem, túžim poznať. Potom si vezmi  Bibliu, začni čítať evanjeliá, život Pána Ježiša a Ten ti pravého Boha ukáže. Boh hovorí: „Nachýľte uši a poďte ku mne, poslúchajte a budete žiť.“ (Iz 55, 3) Kiež aj táto nedeľa nás povzbudí k odvahe, ku viere nasledovať Pána, žiť s Ním každý jeden deň života. Amen.