21.nedeľa po Sv. Trojici – Poďakovanie za úrody zeme.

Dobrodinče z neba, Hospodáru milý,

ajhľa, kvety vädnú, jeseň k nám sa chýli,

a my za úrody rodnej našej zeme

dnes Ti ďakujeme!... vrúcne ďakujeme –

za slniečko, čo nám kyprú pôdu hrialo,

za oblaky, z nich sa požehnanie lialo,

za zdravie a silu, za mier prajný práci,

jak i za dar viery – srdcu lahodiaci...

Za všetko to, Bože, Tvoje sväté meno

nech je pochváleno, nech je zvelebeno!

Amen.

(Martin Rázus)

Text: Ján 15, 13.16

Milí bratia a milé sestry!

            Svätíme sviatok poďakovania za úrody zeme. Jeho cieľom je viesť nás k vďačnosti. Vďačnosti však predchádza zamyslenie, premýšľanie. Spoločne teda premýšľajme: S vďačnosťou myslíme na Pána Boha, že nechal vyrásť a dozrieť všetko, čo sa i tohto roku urodilo. S vďačnosťou myslíme na Hospodina, že poprial, aby naše úrody nezničili mráz, ľadovec ani letná páľava. Ďakujme Mu za slnko, dážď, vietor a včely. S vďačnosťou myslíme na Pána Boha, že dával silu a trpezlivosť všetkým, ktorí pracovali na poliach a v záhradách, že ak smieme mať dostatok potravín, je to prejav Božej milosti a starostlivosti. Plné komory, chladničky a mrazničky sú pre nejedného súčasníka istotou. Stačil by však dlhší výpadok elektriny a všetko, čo sme mali v chladničkách a mrazničkách by vyšlo navnivoč. Miesta, kde si ukladáme potraviny do zásoby, sú veľmi vratkou istotou. Nie všetko, čo zasejeme, aj vzíde. A mnohá burina, ktorej korene vytrhávame, sa objavuje znovu a znovu.

Keď sadáme k stolu a prijímame denný pokrm, je dobré mať  na mysli Božiu milostivú starostlivosť. Komu sa z mysle nestratí vedomie: Pán Boh sa o mňa stará, tomu nie je zaťažko ďakovať za jedlo v modlitbe.     Pán Boh si od nás vďačnosť nevynucuje. A predsa, zrejme nikdy nie sme pri Hospodinovi tak blízko, ako keď sme Bohu vďační.

Pri dnešnom sviatku poďakovania za úrody, teda vďaky za telesný pokrm, môžeme myslieť aj na duchovnú úrodu. Môžeme myslieť a ďakovať za všetky podujatia v našom cirkevnom zbore... Dnes teda ďakujeme aj za úrodu ducha, za snahu všetkých spolupracovníkov v cirkvi, aby mnohí ľudia boli vedení k poznaniu Pána Ježiša Krista a viere v Neho. Ľudské srce je totiž pole, na ktorom treba bojovať s burinou a škodcami, čo by sa chceli rozmôcť na jeho území. Aj toto pole sa môže stať podobným rajskej záhrade, ale tiež vyprahnutej púšti. Vďaka Pánu Bohu za všetkých, ktorí siali a sejú do polí ľudských sŕdc dobré Božie slovo. Vďaka aj vám, ktorí podporujete cirkev, svoj zbor – modlitebne a tiež finančne, a tak môžeme v zbore v jednote ducha a vo zväzku pokoja slúžiť, žiť a tvoriť jeho prítomnosť, no zároveň myslieť aj na jeho budúcnosť a svojím osobným pričinením podieľať sa na duchovnom i materiálnom vzraste...

Pri dnešnom sviatku Vďakyvzdania si uvedomnujeme pravdu, že my – ľudia, ako Boží spolupracovníci sejeme, ale iba Boh vie dať vzrast, dať svoje požehnanie. My v mnohom zostávame nedokonalí, hriešni, víťazí medzi nami to ľudské, a nie Božie. Preto je vzácne počuť a vierou prijať slová Pána Ježiša z dnešného evanjelia: „Nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď život položí za svojich priateľov“ (J 15, 13). On to urobil – aj pre nás. Ježiš zomrel za teba i za mňa, aby sme mali istotu: Sme Jeho priatelia. Pán Ježiš nás svojou obeťou akoby preplavil z brehu večného odsúdenia, zatratenia a smrti na breh večného života. Týmto však nekončí. Ako sa každý roľník usiluje, aby nielen zasial, ale aj žal, zbieral úrodu, i našim cieľom je nielen počúvať Božie slovo, ale prinášať ovocie, ktoré zostáva. „Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste šli a prinášali ovocie a vaše ovocie aby zoostávalo.“ Pán Ježiš si nás vyvolil, a vybavil nás k tomu, aby sme žili duchovne plodný život, aby sme prinášali ovocie, ktoré zostáva. V tomto zmysle naše služby Božie, ale aj ďalšie podujatia v cirkevnom zbore nechcú byť miestom, kde si len splníme svoju kresťanskú povinnosť; chcú byť tzv. „jedálňou“, v ktorej budeme sýtení Božím slovom – nie samoúčelne, ale aby sme boli zapálení pre službu Pánu Bohu i blížnym. Aby sa všetko, čo robíme, stalo vďakou Hospodinovi. Aby cez náš život aj iní ľudia boli získaní pre Krista, pre spasenie, pre večný život. Každý z nás sa má modliť o to, aby mu Boh ukázal, kde má priniesť úrodu ducha, kde je naše – moje/tvoje miesto služby. 

Sestry a bratia! Pán Ježiš si nás vyvolil, aby sme šli a prinášali ovocie a naše ovocie aby zostávalo. Čiže, aby iní ľudia smeli ďakovať Bohu za to, že sme ich nasmerovali a viedli k viere v Pána Ježiša, k spaseniu a tiež k dôstojnému, zodpovednému životu. Sotva je čosi väčšie a krajšie, sotva jestvuje vznešenejšia úloha ako sa stať pre našich blížnych ukazovateľom na Krista. To je ovocie, ktoré zostáva, ktoré pretrvá aj „zimu“, neskazí sa, ale jeho vôňa, chuť, kvalita sa nestratí – zostane.

Náš dobrý Boh, ktorému ďakujeme za tohoročné úrody, nech teda pri nás všetkých rozhojní aj toto duchovné ovocie, ochotu k láske a službe blížnym. Dnešná slávnosť vďakyvzdania, pohľad na Božie dary vzaté zo zeme, záhrad a polí, a hlavne zvestované evanjelium a prítomnosť Pána Ježiša v jeho svätej večeri je k tomu dobrou príležitosťou. Amen.