1. adventná nedeľa

Text: Mk 13, 33-37

„Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde čas. Ako človek, vzdialený na cestách, keď opúšťal dom a svojim sluhom dal moc, každému určil jeho prácu a vrátnikovi naložil, aby bdel, tak aj vy bdejte; lebo neviete, kedy príde pán domu, či večer, či o polnoci, či keď kohút spieva, a či ráno. Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane. A čo vám hovorím, hovorím všetkým: Bdejte!”

Dnes začíname nový cirkevný rok a slávime prvú adventnú nedeľu. Ako vieme, slovo advent je latinského pôvodu a znamená „príchod“. V širšom zmysle môže značiť aj prípravu a očakávanie príchodu. O aký príchod ide?

1. Je to predovšetkým príchod Božieho Syna na túto zem, keď si v Ježišovi Kristovi vzal ľudskú prirodzenosť a narodil sa v Betleheme. Dlhé storočia ľudstvo prežívalo svoj advent a čakalo na túto jedinečnú historickú udalosť. Vtelenie a narodenie Ježiša Krista má nesmierny význam pre všetkých ľudí i osobne pre každého z nás. Adventná doba nám slúži k tomu, aby sme si uvedomili, že Boh naozaj vstúpil a vstupuje nielen do histórie celého ľudstva, ale aj do našej malej histórie, a aby sme vedeli prijať Jeho dary. A stali sa Kristovými svedkami v terajšom čase.

My dobre vieme, že Ježiš sa narodil pred dvetisíc rokmi v Betleheme. Pre koľkých ľudí však ako keby ešte neprišiel, nič im nehovorí, nič im neznamená. Aj my sami potrebujeme znovu duchovne prežiť túto mimoriadnu skutočnosť, otvoriť a pripraviť si srdcia, aby sme boli schopní prijať dary Ježišovho vtelenia a narodenia. Všetkým nám treba osobne znovu prejsť cestu túžobného a niekedy ťažkého hľadania a čakania Mesiáša spolu so starozmluvnými Izraelcami a prorokmi. I nám treba volať so žalmistom slovami „Obnov nás, Bože, a rozjasni svoju tvár, aby sme boli spasení! …Vzbuď svojusilu a príď nám na pomoc!“.(Ž 80, 3.4)

I my potrebujeme spásu a záchranu. Potrebujeme posilniť svoju nádej a istotu, že nás Boh miluje a že nás zachráni. Tak ako Izraelci, ktorí sa vrátili zo zajatia a našli jeruzalemský chrám zrúcaný, ba čo viac, rozvadení medzi sebou ocitli sa v rukách neschopných vodcov. Uprostred tohto spustošenia a pochybností, keď sa Božia moc zdala skrývať a keď záchrana bola ďaleko, vytrysklo aj zo sŕdc ľudu najprv priznanie a potom nádej aj istota: „Kiežby si pretrhol nebesá a zostúpil!…Ajhľa, hneval si sa, a my sme hrešili; oddávane sme Ti boli neverní. Všetci sme boli podobní nečistému a všetka naša spravodlivosť bola ako poškvrnené rúcho. ... A predsa, Hospodine, Ty si Otec náš, my sme hlina a ty si náš Tvorca, všetci sme dielom Tvojich rúk.“ (Iz 64)

My všetci máme prežívať advent v duchu pokánia a nádeje ako prípravu na Sviatky narodenia Pána. Táto pripomienka Jeho historického príchodu na svet bude tak značiť aj pre nás účasť na daroch, ktoré prinieslo betlehemské Dieťa ľudstvu: pokoj, milosť, láska a milosrdenstvo.

2. V advente si teda pripomíname príchod Syna Božieho na tento svet, ktorý sa udial pred dvetisíc rokmi a liturgia týchto adventných nedieľ a týždňov nás vedie k tomu, aby sme prežívali spolu s Izraelom čakanie na Spasiteľa a Vykupiteľa z hriechu, ktoré prežívalo ľudstvo. Avšak okrem tohto minulého príchodu, my sa v advente pripravujeme aj na iný, budúci príchod. Dnešné evanjelium nás upozorňuje, že celý náš pozemský život je očakávaním tohto konečného príchodu Pána. A tak každý z nás prežíva aj v tomto zmysle advent ako dobu očakávania.

Sám Ježiš nás uisťuje o svojom budúcom príchode. Táto istota je pre nás nádejou, ale aj výstrahou. Pánov návrat na konci časov je istý, ale jeho hodina nie je nikomu známa a ostáva neistou. On sám sa prirovnáva k pánovi domu, ktorý sa vydal na cestu: opustil svoje bydlisko, odovzdal sluhom všetku moc, každému určil prácu. Všetkým nám prikázal bdieť a byť stále na stráži, tak ako to robí vrátnik domu, keď čaká pána a nevie, kedy príde: „Bdejte teda, lebo neviete, kedy príde pán domu: či večer, či o polnoci, alebo ráno”.

Bdieť, to značí čakať Ho, byť na stráži, byť pripravený, byť Mu verný, ešte viac: ísť Mu v ústrety svojím celým životom..., ako o to prosíme v dnešnej modlitbe: „Prosíme Ťa, všemohúci Bože, daj nám ochotu žiť podľa Tvojej vôle... a pomáhaj nám kráčať v ústrety Kristovi tak, aby nás pri svojom druhom príchode postavil po svojej pravici a voviedol do nebeského kráľovstva“.

3. Advent nás upozorňuje na zmysel nášho života. Niekedy sa nám naša existencia môže zdať iba každodenným zhonom, snahou aj bojom o vzdelanie, o prácu, o chlieb, o blahobyt, o zdravie, pri čom nám skúsenosť dodáva len jednu istotu, a to je hrob. Postoj kresťana k životu je oveľa svetlejší a radostnejší, lebo je otvorený do ďalekej a vyššej budúcnosti. My žijeme pre večnosť, my dokonca zomierame, aby sme cez bránu smrti prešli do večného života, my sme už začali večnú existenciu. Náš terajší život je očakávaním toho druhého príchodu Ježiša Krista na konci časov a je celkom správne opísať ho ako úlohu „kráčať v ústrety Kristovi“ v radostnej nádeji na stretnutie.

Na tejto ceste však nám nechýba pomoc a vedenie samého Ježiša Krista. On je stále s nami, aj keď neviditeľne. Apoštol Pavol nás uisťuje: „.. takže nemáte nedostatok v nijakom dare milosti, očakávajúc zjavenie sa nášho Pána Ježiša Krista. On vás aj utvrdí až do konca, aby ste boli bez úhony v deň nášho Pána...“ (1K 1, 7.8) V Jeho rukách je celý svet a pod Jeho zrakom sa odohrávajú všetky udalosti. Aj keď sa niekedy zdá, že prevláda ľudská zloba, On ostáva Pánom histórie i ľudských sŕdc. Lebo tým, ktorí Ho milujú, všetko slúži k dobru. Kristus je vždy s nami; chyba je len v tom, že my nie sme vždy s Ním. On je už teraz prítomný svojou pomocou nám, ale my sme často neprítomní Jemu a pri tom sa ešte žalujeme, že nás On opustil. On je už teraz s nami, i keď Ho môžeme vidieť iba očami viery...

Až na konci časov sa On objaví v plnom svetle a v plnej sláve. Ale my už odteraz môžeme a máme očakávať splnenie blahoslavenej nádeje a príchod nášho Spasiteľa Ježiša Krista. Celý náš život je vlastne taký advent, keď nám treba s bdelým duchom kráčať v ústrety Kristovi. Nech nám k tomu dopomôže aj tohoročný advent, prežívaný v duchovnom sústredení, pôste, a pokání, v ohľaduplnom konaní, v spoločenstve cirkvi, ( a dnes aj spoveď a Večera Pánova.) Amen.