O NÁS
Hlavná stránka
O nás
História
Štruktúra

ŽIVOT V ZBORE
Bohoslužby
Deti
Mládež a dorast
Biblické hodiny
Diakonia
Modlitebné spoločenstvo
Časopis Prameň

AKTIVITY
Kázne
Informačné listy
Zborový farár
Predstavujeme
Akcie
Naše talenty
Svedectvá, úvahy
SLUŽBA V KOSTOLE

Nové príspevky
Zoznam presbyterov
Nové fotky v galerii
Výročná správa DDŠ

História cirkevného zboru

     História vzniku mesta Vranov nad Topľou. Vranov nad Topľou datuje svoj vznik od prvej písomnej zmienky z roku 1270. Táto zmienka je o južnej časti Vranova, bývalej samostatnej dedine Vranovské Dlhé. Kráľ Štefan v roku 1270 daroval šľachticovi Rainoldovi panstvo Čičva, kde patrila aj dedina Dlhé . Prvá zmienka o existencii Vranovského Dlhého, dnes mestskej časti Vranova, udáva dobu vzniku mesta. Archeologické pamiatky, slovenský pôvod a starobylý tvar názvu, zemepisná poloha a spoločenská rozvinutosť Vranova začiatkom 14. storočia dokazujú, že Vranov jestvuje nepretržite od 9. storočia. V 14. storočí sa stáva Vranov mestom.

     Páni mesta, Rozgoňovci z Rozhanoviec sa starali aj o duchovný život. Už pred rokom 1333 bol vo Vranove kostol sv. Štefana. Farnosť bola vo Vranove zriadená už v 30 rokoch 14. stor. Rozgoňovci vyberali kňazov pre túto farnosť. Pred rokom 1481 postavili v meste kaplnku zasvätenú Všechsvätým. Neskôr zemepáni dali postaviť na hornom konci Vranova kláštor, do ktorého pozvali františkánskych mníchov. Pri kláštore bola vybudovaná kaplnka Panny Márie. Františkáni opustili kláštor po roku 1550 pod vplyvom šíriacej sa reformácie a kláštor s kaplnkou spustli.
     Reformácia vo Vranove nad Topľou. Po roku 1550 sa mesto postupne stáva protestantským. Začali sa v ňom vzmáhať oba evanjelické smery, augsburské vyznanie i reformované. V meste bol dominantný smer evanjelickej reformovanej cirkvi, zemepáni totiž patrili k tomuto vyznaniu. Reformáciu začala šíriť rodina Homonaiovcov – Drughetovcov. Keď obyvatelia prijali reformáciu, krajinský sudca Štefan Báthory daroval cirkvi pozemok a dal postaviť kostol a školu. Tá sa spomína už v roku 1570 a mala vynikajúcu povesť, lebo dobre pripravovala študentov na univerzity v Poľsku a Nemecku. Bola organizovaná na spôsob Prešovského a Bardejovského gymnázia.
     Prvý protestantský cirkevný zbor vo Vranove nad Topľou vznikol okolo roku 1550 a trval asi do roku 1695. Vtedy pod tlakom protireformácie zanikol. Od vzniku až po zánik podliehal prvý CZ pod patronát kalvínskeho zemepána. Pretože v tom čase ešte neprebehlo jasné oddelenie oboch protestantských cirkví, maďarskí veriaci sa prikláňali ku Kalvínovmu a slovenskí k Lutherovmu učeniu. Augsburskí zachovávali bohoslužobné nariadenia a poriadky podľa vedenia Šarišsko-zemplínskeho seniorátu. Prvý CZ vo Vranove n. T. mal dva kostoly. Veľký patril kalvínom a kázalo sa v ňom maďarsky. Tento kostol (dnes kostol narodenia Panny Márie) neskôr Drugethovci reformovanej cirkvi odňali a dali rímsko katolíckej cirkvi. Druhý, menší kostol, slúžil slovenským veriacim - lutheranus atyafiak , ako nazval slovenských veriacich kalvínsky vizitátor senior Csullyák. Tento kostol stál už v roku 1580. Po vyše sto rokoch, počas povstania Imricha Tökölyho ho dala zemepánka Mária Drughetová zbúrať. Drughetovci po rekatolizovaní, sa v druhom pokolení stali horlivými pomáhačmi protireformácie.

     Farári pôsobiaci v CZ V prvom CZ sa spomínajú slovenskí farári a diakoni (kapláni): v r. 1598 – 1612 a v r. 1614 – 1616 Ján zo Stropkova, 1613 Ján zo Sliezka (Silesius), 1618 Martin z Rudníka, 1619 Jakub Hivesdul, 1619 – 1621 Ján Comneteus z Liptova, v r. 1623 Juraj Guttai (neskôr pôsobil v CZ Pozdišovce), v r. 1625 – 1629 Peter Berger, v r. 1661 Juraj Nicolaides a 1686 Ján Majr. Okrem nich historik B. Varsík spomína aj diakona Andreja Dolníka z Prievidze (1635). Títo všetci kázali Slovákom. Varsík ďalej konštatuje: Vranov nad Topľou a jeho okolie patrilo v roku 1629 feudálovi Štefanovi Nyárymu a jeho manželke Anne Telegdiovej, ktorí sa hlásili ku kalvinizmu. Preto na jeho panstve bolo všetko protestantské obyvateľstvo oficiálne organizované v rámci kalvínskej cirkvi. Vizitátor zemplínskeho seniorátu senior Csullyák však ešte aj v roku 1629 zistil, že Slováci vo vranovskej kalvínskej cirkvi sú v skutočnosti luteráni. Rovnako tak aj slovenskí veriaci v okolitých obciach Vranova vyznávali augsburské vyznanie.
    V obci Vranovské Dlhé jestvoval v rokoch 1598 – 1628 samostatný cirkevný zbor augsburského vyznania. V tomto období tam pôsobilo šesť farárov. Možno toto tridsaťročné oddelenie od Vranova spôsobili spory medzi maďarskými a slovenskými veriacimi (kalvínmi a luteránmi). Od roku 1629 však už zabezpečoval duchovné potreby dlžanských evanjelikov slovenský kaplán z Vranova.
     V cirkevnom zbore Vranovské Dlhé v rokoch 1598 – 1628 boli farármi: 1598 – 1610 Ján zo Sobraniec, 1620 – 1621 Samuel Daniszewski, r. 1622 Samuel Dary, v r. 1623 Andrej Dibacius a v r. 1624 – 1628 Matej Radolski z Turca .

     Koniec 1. cirkevného zboru vo Vranove.
     Prvý cirkevný zbor mal aj temnejšiu históriu. Medzi maďarskými kňazmi, ktorí mali menej práce ako slovenskí, ale vyššie príjmy, bolo napätie, čo spôsobilo rast rímskokatolíckych veriacich a oslabenie reformačných snáh vo Vranove nad Topľou. Toto nahrávalo úsiliu protireformácie, vedenej šľachtickou rodinou Drughetovcov, mníšskym rádom pavlínov a zániku protestantskej školy vo Vranove. História hovorí, že rímskokatolícky plebán naviedol svojich cirkevníkov, aby prepadli evanjelickú školu a evanjelického farára palicami vyhnali z mesta. Neskôr, ako bolo už spomenuté, bol zbúraný aj kostol a s ním prestal aj život evanjelikov vo Vranove. Zvyšky, protireformáciou nezlomených sa včlenili po tejto udalosti do CZ v Sačurove. Od konca 17. až do konca 18. stor. sa vo Vranove nespomínajú nijakí protestanti. Prví sa objavujú na konci 18. stor. kalvíni a po nich luteráni, ktorí sa organizačne začlenili do CZ v Merníku (ten vznikol v roku 1784).

     Evanjelické školstvo vo Vranove nad Topľou: Svetlú stránku prvého evanjelického zboru tvorí jeho školstvo. Už pred založením vranovského gymnázia tu zrejme existovala farská škola tak, ako aj v iných mestečkách na okolí. Báthoryovci, ktorí prestúpili na protestantskú vieru, zriadili v roku 1570 humanistické gymnázium po vzore takých škôl, ako boli v Prešove a Bardejove. Na tomto gymnáziu učili evanjelickí rektori, pozvaní zemepánmi. V r. 1647 sa škola dostala po rozhodnutí snemu do rúk kalvínov. Štatút školy z r. 1666 uprednostňoval kalvínov pred luteránmi. Škola po potlačení povstania Imricha Tökölyho zanikla po roku 1685. Jej úroveň bola vysoká. Dobre pripravení študenti odchádzali z nej pokračovať v ďalšom štúdiu na univerzity v Poľsku a Nemecku. Na škole pôsobili títo rektori: Štefan Borhi, za kňaza ho neskôr vysvätil superintendent Peter Zabler. Pôsobil ako kňaz v Matejovciach pri Poprade. Ďalej rektor Matej Damascenus, bol rodákom z Prešova. Prešovčania ho vyslali z Vranova do Wittembergu a keď sa vrátil, pozvali si ho za rektora do Prešova. Damascenus bol delegátom Synody v Spišskom Podhradí v r. 1614. V r. 1623 bol rektorom Ján Gnósius. Ďalším rektorom bol Michal Blažko v r. 1626 a po ňom Demeter Verbitzei /Vrbický?/, ktorých za kňazov vysvätil superintendent Peter Zabler.


     Vznik obnoveného CZ ECAV vo Vranove nad Topľou:  
Druhý CZ vznikol vo Vranove n. T. najprv ako misijný zbor koncom roka 1940. 15. decembra 1940, biskup J. P. Čobrda, spolu so seniorom Abanovo-zemplínskeho Althom a ďalšími duchovnými zo seniorátu, vyhlásili v chráme Božom vo Vranove nad Topľou vznik misijného CZ. Vtedy bol do Vranova nad Topľou poslaný dištriktuálny kaplán Koloman Líška. Zbor vznikol odčlenením filiálok: Uhorský Kručov (teraz Nižný Kručov) a Vranov nad Topľou od matkocirkvi v Merníku, ktoré sa spojili s filiálkou Kladzian Vranovským Dlhým a filiálkou Pozdišoviec Sečovcami. K zboru patrila diaspora, ktorú tvorili obce ležiace na juh od Vranova po Sečovce medzi riekou Ondavou a Slánskymi vrchmi. V roku V roku 1954 biskup VD Krčméry priniesol rozhodnutie generálnej cirkvi o zriadení riadneho CZ vo Vranove nad Topľou. V čase vzniku počítal cca 700 duší. Aj počas socialistického režimu, v rokoch 1948 – 1989 pomaly rástol a v roku 1989 mal 890 členov, ktorí sa verejne hlásili do zboru. Po roku 1989 sa viacerí evanjelici bývajúci na území zboru vrátili do lona cirkvi. Najväčší rast počtu duší nastal v rokoch 1997 – 2004, kedy cielenou evanjelizáciou sa prihlásilo asi 500 nových členov. Zbor vtedy dosiahol počet aktívnych členov 1500. Po odchode filiálky Sečovce do novovzniknutého zboru v Trebišove sa ich počet znížil na 1300.

     Začlenenie v minulosti:
 Druhý CZ pri svojom vzniku patril do Abanovo-zemplínskeho seniorátu. Tento seniorát začiatkom 50. rokov 20. stor. bol organizačne zrušený a CZ sa vrátili do pôvodných seniorátov: Abovského a Šarišsko-zemplínskeho. Tak sa Vranov nad Topľou začlenil do Šarišsko-zemplínskeho seniorátu, v ktorom patril počtom duší medzi stredné zbory. Po roku 1989 sa do Vranova prisťahovaní evanjelici začali smelšie hlásiť do cirkvi. Stavba nového chrámu na mieste starého znamenala aj nebývalý rozmach členstva, ktorý posunul CZ počtom duší na štvrté miesto za Prešovom, Bardejovom a Hanušovcami v Šarišsko-zemplínskom senioráte.


     Bohoslužobný jazyk v čase vzniku:
Prvý CZ bol dvojjazyčný maďarsko – slovenský
Terajší CZ od svojho vzniku má slovenský bohoslužobný jazyk


     Kostol: 
Pokus o výstavbu nového kostola po protireformácii spoločnými silami evanjelikov a. v. a evanjelikov reformovaných na začiatku 20. st., stroskotal. V roku 1936 si evanjelici a. v. vedení merníckym farárom Dáriusom Končekom, postavili chrám pre 150 poslucháčov slova Božieho. Tento chrám projektoval staviteľ Arnošt Vorsa z Humenného a evanjelici ho stavali od 2. 5. 1936 do 3. 11. 1936. Dňa 4. novembra 1936 bol posvätený biskupom Dr. Vl. P. Čobrdom v do roku 1996. V tomto roku bol rozobraný (okrem veže) a na jeho mieste postavený priestranný chrám pre cca 600 sediacich poslucháčov. Plány na prestavbu vypracoval Ing. arch. Ondrej Mrlian z Hýb. Prestavba sa konala pod vedením zborového farára Slavomíra Galla a trvala od 18. mája 1996 do 15. novembra 1997. V nedeľu 16. nov. 1997 bol Chrám Ducha Svätého posvätený generálnym biskupom prof. Dr. Júliusom Filom ml.  



     Školstvo
 Druhou školou bola evanjelická škola, ktorá vznikla vo Vranovskom Dlhom v roku 1857 a postavená bola z daru Andreja Kentoša, ktorý obetoval na jej výstavbu 80 zlatých. Táto jednotriedna škola bola neskôr rozšírená o ďalšiu triedu, keď bol vybudovaný samostatný byt pre učiteľa. Na základe školských zákonov Slovenského štátu bola Tisovým režimom 30. decembra 1941 evanjelickej cirkvi odňatá, zoštátnená.
Na tejto škole učili: Karol Olach, Krištof Sabo, Koloman Jesztrebényi, Ján Žiak, Michal Hrnčiarik, Ján Hušták, František Székely, Anna Chorvátová, Andrej Kulich, Štefan Brečka, Irma Knošková a Irma Horváthová

     Diakonia
 V minulosti v zbore neexistovala. Tri dievčatá z vranovského zboru (Anna Jenčková, Mária Vágnerová a Anna Ihnátová) odišli pracovať do sirotinca a nemocničných ústavov v Liptovskom Mikuláši a Palúdzke.
V roku 1995 bol založený Kruh priateľov diakonie. Pripravoval burzy obnoseného šatstva, predával vianočné oblátky, aby výťažok mohol poskytnúť Detskému domovu a Osobitnej internátnej škole, šatstvo poskytol i Domovu dôchodcov v Tovarnom. Zriadil návštevnú službu starších ľudí. Poskytuje požičiavanie nemocničného materiálu a v súčasnosti nezisková organizácia Diakon Štefan buduje denný stacionár pre starších ľudí. Tento má byť zaradený medzi strediská Evanjelickej diakonie ECAV.

     Kultúrna a osvetová činnosť 
Po roľníckom (cholerovom) povstaní v roku 1831 nahradil Adama Hlovíka na fare v Kladzanoch jeho brat Ján Hlovík. Obaja bratia, patriaci k štúrovcom, boli zberateľmi ľudových piesní. Ján založil v zbore, teda aj vo Vranovskom Dlhom Spolok miernosti, ktorý bojoval proti zlozvyku nadmerného používania alkoholických nápojov. Neskôr vo Vranovskom Dlhom a potom i v novovytvorenom zbore existovala Hurbanova literárna spoločnosť, ktorá šírila osvetu medzi ľudom a viedla k čítaniu kníh.
V novovzniknutom zbore viedol farár Koloman Líška mládež k duchovným a kultúrnym aktivitám. Medzi ne patrí napr. stretnutie mladých evanjelikov a. v. s mladými evanjelikmi reformovanej cirkvi v Sečovciach, ktorého sa zúčastnilo viac ako tritisíc mládežníkov.

     V súčasnosti od roku 1990 existuje spevokol. Do r. 1994 dvojhlasný (dirigentka Mária Jenčková) a od r. 1995 štvorhlasný (dirigentka Mgr. Gabriela Borošová). Od roku 1998 zbor usporadúva Medzinárodný ekumenický festival duchovnej piesne RIEKA.
Hudobné teleso vzniklo v zbore v r. 2006.

Od roku 2000 existuje v zbore literárno – dramatický krúžok, ktorý vystúpil s mnohými scénkami i divadelnými predstaveniami.
Knižnica vypožičiava knihy a pravidelne dopĺňa svoj fond od roku 1994
Prameň, štvrťročný zborový časopis, ktorý vychádza od roku 1999 dodnes

Spolková činnosť
 
Spoločenstvo evanjelickej mládeže, Slovenská evanjelická jednota, Spoločenstvo evanjelických žien, Hurbanova literárna spoločnosť. Ich činnosť trvala do útlaku socializmu na cirkev.

 
Teraz: SEM od r. 1991 dodnes, SEŽ od 1995 dodnes
 
Pramene:
József Hörk: A Sáros-zempléni es espereség története, preložil a doplnil Ján Gajdoš
Ferdinand Uličný: Reformácia na východnom Slovensku v 16. a 17. storočí
Branislav Varsík: Vznik a vývin slovenských kalvínov na východnom Slovensku
Zápisnice kanonických vizitácií
Zápisnice konventov ŠZ seniorátu
Zborníky ACEP Prešov
Imrich Michnovič: Dejiny Vranova nad Topľou

Imrich Michnovič: Vranov nad Topľou v 20. storočí  
Kronika CZ ECAV Vranov

 
1)   Wenzel, CDAC XII, str. 13
 
2)   F. Uličný: Dejiny Vranova n. T., str. 40

3)   B. Varsík: Vznik a vývin slovenských kalvínov... Historický časopis R. 39, 1991, č. 2, str. 138

 
4)  B. Varsík, tamtiež, str. 140
 
5)  F. Uličný: Dejiny Vranova n. T., str. 110

 
 





































AKTUÁLNE
Kontakty
Zborové oznamy
Fórum
Fotogaléria
Odkazy

Oznamy