3.adventná nedeľa

„Čakanie na Spasiteľa“

Piesne: 2, 21, 3, 25 A.4

Liturgické texty: Iz 40, 1-11; 2Tes 5, 16-24; Mk 1, 1-8

Kázeň:  J 1, 19 – 28

 Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!

Pred časom som mal možnosť prečítať si veľmi zaujímavý článok o　jednom psíkovi v　japonskom Tokiu. Jeho pánom bol v dvadsiatych rokoch minulého storočia človek, profesor katedry poľnohospodárstva, ktorý denne cestoval do práce vlakom. Psík ho chodil vyprevádzať na stanicu a　podvečer ho na stanici vždy čakal. Jedného dňa sa však psík svojho pána nedočkal. Majiteľ psíka v　práci zomrel. Jeho rodina si psíka ponechala. No on, hoci mal v　čase smrti svojho pána ešte len 16 mesiacov, verne prichádzal každý deň ráno a　večer na stanicu. Niekedy tam ostal celý deň a　vyzeral svojho pána. Robil tak celých desať rokov. Už po 9. roku mu zamestnanci staničky, ktorých dojímala psíkova vernosť, postavili bronzovú sochu. Po roku pri nej napokon aj zomrel – čakajúc verne na svojho pána.

Tretia adventná nedeľa, ktorú dnes v kresťanskej cirkvi slávime, sa tematicky venuje postave Jána Krstiteľa. Z evanjeliovej ponuky príbehov o Jánovi som si pre dnešok zvolil prečítaný text z Jánovho evanjelia, ktorý nám svedčí o tom, ako Ján Krstiteľ čaká na Mesiáša. To je jeho záujem, presvedčenie, dokonca by sa dalo hovoriť o životnom štýle. Pozrime sa preto dnes na jeho príklade, čo môže pre nás znamenať: Čakanie na Spasiteľa:

1. Pán prichádza: Ukáž svojim správaním na Neho!

Ľudia spájali Jána s Kristom. Z　prečítanej state evanjelia je to celkom zrejmé. Židovská rada za ním vysiela akúsi oficiálnu delegáciu. Sú to, dnes by sme povedali, kompetentní ľudia: kňazi a　levíti. Teda teologicky vzdelaní, nábožensky fundovaní a študovaní páni. Títo ľudia majú zistiť, či snáď sám Ján nie je Mesiáš. Poznajú predpovede prorokov o　prísť majúcom Spasiteľovi. A　Ján Krstiteľ sa im na Neho podobá. Silne im Ho pripomína. Tak silno, že si ho s　Mesiášom zamieňajú.

Očakávanie Mesiáša Jána mení. Pán Ježiš sa totiž v　tom čase ako Mesiáš a　Spasiteľ ešte neprejavil. I Ján pozná Písmo. Prichádzajúci Kristus mu je príkladom, stáva sa mu Pánom, je Jánovým vzorom a　predmetom jeho obdivu a　úcty. Kto sa pozerá na Jánov život a　jeho správanie, hovorí si: Nie je toto Kristus?

Bratia a　sestry, čo si hovoria ľudia, ktorí pozorujú naše správanie? Koho v　nás vidia? My všetci sa hlásime ku Spasiteľovi. Vo viere všeobecnej kresťanskej vyznávame, že Pán vstúpil na nebesá, odkiaľ príde súdiť živých i　mŕtvych. Príde. Ale čakáme na Neho? Poznať to na nás, že sme Ním zaujatí? Stal sa Ježiš formovateľom našich túžob, našich skutkov? Je Pán Ježiš našim životným štýlom? Vidí niekto v　nás Ježišov charakter? Odkaz Jána Krstiteľa nás k tomuto v dnešnú nedeľu volá!

2. Pán prichádza: Zostaň pokorným!

Ján bol iste veľmi poctený názorom kňazov a　levítov, ktorí prišli za ním. Veď ho považujú za samotného Spasiteľa. Jánovi tento ich názor o　ňom mohol veľmi lichotiť. Mohla mu, ako sa povie, stúpnuť sláva do hlavy. Mnohí ľudia v　podobnej situácii prepadli pokušeniu a　nechali iných v　presvedčení, že sú niekým väčším a　dôležitejším, ako v　skutočnosti boli. Patrí to k　zlozvyku mnohých v　spoločnosti i　v　cirkvi vytvárať okolo svojej osoby dojem nenahraditeľnosti, jedinečnosti, dôležitosti. Ján Krstiteľ takémuto pokušeniu neprepadol. On zostáva pokorným. Hovorí: Ja nie som Kristus. Nie som tým, za koho ma pokladáte. Nie som Spasiteľom. Nie som svätým. Nie som hodný toľkej pocty...

Jána Krstiteľa by sme v tomto zmysle mohli nazvať (spolu s prof. T. Halíkom) „mužom jediného gesta“ – a tým je jeho vztýčenie prsta, ktorým ukazuje na Toho, ktorý má prísť po ňom. – Maliar M. Grunewald namaľoval pozoruhodný oltárny obraz, jeden z najpôsobivejších a najdramatickejších zobrazení Ukrižovania; legenda hovorí, že maliar pridával do farby svoju vlastnú krv. Grunewald umiestnil na Golgotu aj Jána Krstiteľa – zobrazuje ho, ako s nesmierne veľkým ukazovákom ukazuje na kríž. Určite je to jedno z najvýstižnejších podobizní Jána Krstiteľa – podľa evanjelií je Ján predovšetkým oným prstom, ukazujúcim v pokore na Krista.

Ján Krstiteľ bol ohromným kazateľom, bol prorokom. Mal obdarovania, ako málokto z　Božích služobníkov. Ale Jánova veľkosť je predovšetkým v　Jeho skromnosti. Neprepadol pokušeniu velikášstva. Nenamýšľa si, že je nenahraditeľným. Vidíme to aj na jeho ďalších osudoch, keď je vo väzení, keď sa jeho činnosť chýli k　záveru, nebojuje za svoj život, za pokračovanie svojej služby za každú cenu. Jeho starosťou je, či správne videl v　Ježišovi z　Nazareta svojho Spasiteľa i　Spasiteľa tých, ktorým slovo Božie kázal. Áno, od Jána Krstiteľa sa môžeme všetci učiť pokore.

3. Pán prichádza: Usiluj sa, aby prišiel aj k tvojim drahým!

Ján bol teda veľmi pokorný muž. Aj o　Mojžišovi, najväčšom Božom mužovi Starého zákona je napísané, že bol najpokornejším človekom na zemi. Títo ľudia nám pripomínajú, že pokora nie je ponížením, ale výsadou a znakom Božích ľudí. Napriek svojej pokore, tento Boží muž Ján Krstiteľ, vie aj o　svojej cene. Kňazom a　levítom hovorí: „Ja som hlas volajúceho na púšti: Vyrovnávajte cestu Pánovi, ako povedal prorok Izaiáš“. Inými slovami: Aj ja som niekto, koho posiela Pán Boh medzi vás. Som niekto, o　kom hovorí Písmo sväté. Mám dôležité poverenie od Pána. Nevídaná vzácna pokora Jánovi nebráni vidieť Božie vyvolenie a　poverenie.

Ján Krstiteľ je nám aj v　tomto príkladom: Brat, sestra, Pán Boh si aj teba vyvolil, aby si sa stal – stala Božím dieťaťom. Sme vyvolení byť Božími poslami v　našich rodinách. My, ktorí veríme a　vyznávame Pánov príchod k　súdu i　spaseniu, máme poverenie vyrovnávať Pánovi cestu k　srdciam našich blízkych a　drahých a　k　srdciam tých, medzi ktorými žijeme. Napriek pokore máme vedieť, že je na nás daná zodpovednosť i　výsada byť v　tomto svete Božími nástrojmi a　služobníkmi. A　môžeme rátať s　tým, že sa aj na nás vzťahujú zasľúbenia, Božieho požehnania a　pomoci. Usiluj sa, aby Pán prišiel aj k　niekomu v　tvojej blízkosti. Máme k　tomu predsa Kristovo poverenie byť Jeho svedkami. V 　Biblii máme hľadať každý aj seba. V　biblických postavách, ich zásadách, svedectve i　zlyhaniach. Všetci sa máme nájsť aj v　Jánovi Krstiteľovi, keď podobne máme byť svedkami o　Spasiteľovi a　pripravovateľmi cesty k　ľudským srdciam ako bol on.

4. Pán prichádza: Nezabúdaj, že v Ňom prichádza Najvyšší Pán!

Ján aj keď vie, že o　ňom hovorí prorok Izaiáš, predsa vie, že s prichádzajúcim Spasiteľom sa nemôže porovnávať. O　Pánovi vyznáva: „ja nie som hodný rozviazať Mu remienky na obuv“i. Rozväzovať a　zaväzovať remienky na obuvi svojho pána, bola v　čase života Jána Krstiteľa práca otrokov. Ale Ján hovorí: Prichádzajúci Spasiteľ je neporovnateľný s　ľudskými pánmi. Spasiteľ, je Pánom pánov a　Kráľom kráľov. Apoštolovia neskôr hovoria podobne: „Nám sa sluší poslúchať viac Boha, ako ľudí.“

Ako je to s　nami, bratia a sestry? Kým je pre nás Spasiteľ, Pán Ježiš? Má byť Pánom, pred ktorého slovom sa pokorne skláňaš, koho rešpektuješ. On je Pánom, ktorý má všetko v　moci. Raz ani nebude iných pánov okrem Neho. Rátame s　tým? Kým nám dáva čas, prejavujme Mu poddanosť, poslušnosť, úctu i lásku!

Drahí veriaci! Podľa vzoru a príkladu Jána Krstiteľa staňme sa prakticky čakajúcimi, adventnými ľuďmi. K meditácii pre tento adventný týždeň si pomôžme aj tým Grunewaldovým obrazom Jána Krstiteľa ako veľkého ukazováka, ktorý nemieri na seba a osvojme si slovo Jána Krstiteľa ako svoje osobné vyznanie: „On musí rásť, a ja sa umenšovať“. Amen.

(Použité materiály : Kázňová prípravka Mgr. Borisa Mišinu, zborového farára v CZ Bratislava – Legionárska; myšlienky prof. T. Halíka)