Štedrý večer

Príď, Pane Ježiši, príď do našich myšlienok a sŕdc.

Príď do našich domovov a rodín.

Príď k nám , keď pracujeme, aj keď odpočívame.

Príď do nášho šťastia i nešťastia.

Príď k tým, ktorí Ťa nepoznajú a nerozumejú Ti.

Príď ku všetkým, ktorí žijú v súžení a v zúfalstve.

Príď do našich zborov, do našich cirkví.

Príď k slabým aj k silným.

Príď do našej doby, Ty, Večný.

Príď, Pane Ježiši! Amen.

Drahé sestry a bratia, milé deti a mládež, členovia nášho zboru i hostia!

Dnešný večer je plný prekvapení. Najmä naše deti s napätím očakávajú, aký darček nájdu pod stromčekom pre seba, keď sa vrátia z týchto štderovečerných bohoslužieb domov.

A čo my, dospelí? Aký dar čakáme dnes večer? Možno tak trochu závidíme deťom, ktoré sa vedia tešiť aj z maličkostí. Možno aj vy dnes večer patríte k tým, čo povedia: „Keby som si mal želať prekvapenie, tak by to muselo byť niečo oveľa vážnejšie a dôležitejšie. Viacej spravodlivosti a pokoja na svete, viac čestnosti medzi ľuďmi, viac lásky, viac porozumenia, viac zdravia, viac vzájomnej pomoci, viac sociálnej istoty...

Tieto túžby sú odvekými túžbami ľudstva. Vždy oduševňovali ľudí. Zároveň sú však spojené s dejinami ľudských zlyhaní. Túžby a zápasy o veľké zmeny sú spojené s veľkými sklamaniami. Veľké pohyby sľubujúce lepšiu spoločnosť sú nerozlučne spojené s vojnami, s prejavmi sebectva a s násilím. Aj v tomto roku bolo vo svete zaznamenaných dohromady 32 otvorených vojenských konfliktov... Stará dobrá Európa sa radikálne mení... Možno aj preto dnes mnohí rezignovali. Nečakajú už veľké veci. Stačí maličkosť pod stromčekom. Aspoň chvíľa šťastia...

A predsa, to že sme sa dnes večer zišli tu, v chráme Božom, zhromaždení pri Slove Božom, modlitbách a piesňach, nasvedčuje, že chceme otvoriť naše uši i srdcia pre veľké veci. Chceme prijať prekvapenie, ktoré nám pripravil Boh. Chceme znova vypočuť vianočné posolstvo o narodení Ježiša Krista.

Prorok Izaiáš veľmi pregnantne vystihol túžby ľudstva. Dodnes nás jeho slová elektrizujú: „Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo...“ (Iz 9, 1n) To je to, po čom túži dnešný svet a po čom túži iste každý z nás. To je naše vianočné prianie – aby na zemi zavládlo nebo. A to sa aj na Vianoce stalo. Boh prináša v Kristovi nebo na zem... A my sa pýtame v dnešný večer: Komu? Ako? A kedy? Je to nebo otvorené aj pre každého z nás?

1. Nuž teda – Komu Boh otvára nebo?  Ľudu, ktorý chodí v tme. Tým, ktorí bývajú v temnej krajine. Tma je synonymom zla. Boh teda prináša nebo všetkým, ktorí sú v tomto živote a svete obklopení zlom a nevedia ako ďalej.

Sú ľudia, ktorí začínali svoje manželstvo s veľkou láskou. Dnes je pre nich manželské spolužitie peklom. Sú si navzájom cudzí, chladní, jeden pre druhého nemajú dobrého slova. Najradšej by so všetkým skoncovali. Ale nemôžu. Napriek prázdnote citov sú jeden na druhého hmotne odkázaní, sú nútení žiť v jednej domácnosti.                                                 

Sú ľudia, ktorým sa zrútil životný sen pre chorobu alebo tragédiu. Sú pripútaní na lôžko. V každej maličkosti sú odkázaní na iných. Stratili nádej na uzdravenie. Ich myseľ napĺňajú už len myšlienky na smrť. Ich život je peklom na zemi.

Sú ľudia, ktorí prežili veľké sklamania. Ich dôveru a ochotu pomôcť niekto drzo zneužil. Nevedia sa už preto ani sami s dôverou obrátiť na iných. Sú sami, uzavretí do seba. Naštrbená je ich ochota veriť v Božiu moc, lebo prežili len moc sebectva a zla.

Je mnoho ľudí, ktorí žijú akoby v tme. Nemajú svetlo nádeje. Práve pre nich prichádza veľké svetlo, o ktorom hovorí prorok Izaiáš. Prichádza sláva Pánova, ktorá ožiarila betlehemských pastierov. Znie slovo anjelov: „Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť. Lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán.“ (L 2, 10.11)

Na Vianoce je okolo nás množstvo svetiel. Dávame si ich na vianočné stromčeky. Zdobíme nimi mestá a dediny. Tmu, ktorá vládne nad väčšinou dňa chceme aspoň takto symbolicky prekonať. Tieto svetlá chcú povedať všetkým, ktorí sú v zajatí duchovnej tmy: Ľudia, zastavte sa! Premýšľajte! Je tu svetlo, ktoré víťazí nad tmou. Je tu Niekto, kto je mocnejší než skutky tmy. Je tu Niekto, kto pozná naše pocity a sklamania. Niekto, kto prekonal všetko to, čo prekonávame my. Je tu Niekto, kto to s nami myslí dobre a chce potešiť naše smutné srdcia.

Sestry a bratia! Ako máme teda zareagovať na prichádzajúce svetlo Vianoc? Zastavme sa! Otvorme srdcia slovu evanjelia! Ono má moc vyhnať tmu z nášho vnútra a prináša svetlo našim dušiam. Z pekla našich životov má moc urobiť nebo.

2. Ako to Boh robí? Celkom inak, než si to predstavujeme. Niekto si predstavuje nebo tak, že má hojnosť všetkého, čo sa mu len zažiada. Iní vidia nebeské pomery v tom, keď majú moc a môžu iných ovládať. Ďalší zasa v tom, že nemusia nič robiť, iba si užívať v zdraví a pôžitku...

Boh naše túžby po nebi napĺňa svojim spôsobom. Sám sa stáva človekom. Vzdialený Boh prichádza do bezprostrednej blízkosti človeka. Mlčiaci a vyvýšený Boh hovorí rečou lásky a poníženosti. Tak spievame vo vianočnej piesni: „V Ježiši - Dieťati Boh sa láskavo usmieva nám, anjel zvestuje: Buď pokoj vám! Kristus je daný nám.“ (ES 60, 3)

Prorok Izaiáš hovorí o dieťati, ktoré sa nám narodilo: „Na jeho pleciach spočinie kniežatstvo. Jeho meno bude: Predivný radca...“ V Ježišovi sa Boh stáva našim bratom. Sprevádza nás. Radí nám predivným spôsobom. Nerozdáva všeobecné rady. Vstupuje do srdca toho, kto Ho prijme. Chce žiť s nami, aby tak porozumel všetkému, čo nás trápi. Tak sa Jeho rada stáva dôveryhodnou a účinnou.

Kralický preklad na tomto mieste hovorí o svetle pre tých, ktorí sú v zajatí tieňov smrti: „A bydlícím v zemi stínú smrti světlo zaskví se.“ To je centrálna nádej veriacich! Nádej proti smrti. Kristus ju prináša tak, že na seba berie kríž. Už od narodenia sa stáva trpiacim. Na Golgote potom víťazí nad smrťou. Takto nám prináša nebo na zem.

3. Kedy sa to deje? Mnohým sa tieto slová môžu zdať prázdne. Nechápe duchovný, kresťanský zmysel Vianoc. Pýtajú sa: Kedy sa niečo také stalo? Ani mnohí ľudia, ktorí žili v Ježišovej dobe v Ňom nedokázali vidieť Spasiteľa. Mnohí v priebehu dejín nedokázali vidieť, že by Kristus a Jeho cirkev mohli niečo účinne zmeniť vo svete – priniesť do temnoty zla svetlo nebies. Mnohí iba s trpkým úsmevom prikývnu a povedia: Áno, to všetko je pekné, ale čo mám z toho, keď to všetko sa ešte iba má stať. Iní zasa v netrpezlivosti vzali veci do svojich rúk a pokúsili sa zriadiť kráľovstvo nebeské na zemi. Mnohí sa o to v prostredí najrôznejších siekt a extrémnych náboženských hnutí pokúšajú aj dnes. A všetko to končí v katastrofe...

Nuž teda: Kedy zavládne nebo na zemi?

Sestry a bratia! Príchod kráľovstva Božieho nie je v našich rukách! Nie je ani vyznačený v našich kalendároch. Vianoce áno. Vieme ich dátum. Ale aj tu vieme, že skutočné Vianoce sú len tam, kde ich ľudia chcú svätiť; kde sa pre toto posolstvo otvoria vnútorne, duchovne, opravdivo. Môžeme mať všetko po vonkajšej stránke pripravené, ale ak naše srdcia nie sú ochotné prijať to s láskou, Vianoce sa nekonajú.

Tak je to aj s príchodom kráľovstva nebeského. Kristus svojim príchodom na zem všetko vykonal a pripravil pre Božie kraľovanie medzi ľuďmi. Ale nepresadzuje to násilím. To, čo priniesol tu stojí ako ponuka, ktorú môžeme s vierou prijať. Tam, kde to dokážeme, tam je kus neba na zemi. Tam, kde ľudia prijmú Krista do svojich sŕdc, tam On vládne v nich. Každý deň nanovo sa ujíma svojej moci nad hriechom v nás. Tak ako na to Luther poukazuje v Malom katechizme. Nebo na zemi je v tom, že vierou prijímame moc Slova Božieho a vierou prežívame Jeho prítomnosť vo sviatostiach. Všade tam, kde medzi nami vládne Jeho láska, tam vládne aj pokoj a spravodlivosť. To je nádej aj pre náš svet.

Drahé sestry a bratia! V dnešný Štedrý večer sme hovorili o skutočne štedrých vianočných prianiach. Boh nám aj dnes pripravil to veľké prekvapenie. Prináša nám nebo na zem: tam, kde je viera v Krista už dnes. To je podstata Vianoc: Boh sa skláňa k človeku! Kristus a Jeho dielo spásy je tým najväčším a najvlastnejším Božím darom, na ktorý môžeme aj cez tieto sviatky ako ľudia dobrej vôle odpovedať svojimi spôsobmi vzájomného obdarovania, pozornosťou a láskou. Kiež tak urobíme – a nielen cez Vianoce! Amen.