1.slávnosť vianočná

Slávnostné kresťanské zhromaždenie, milí bratia, milé sestry!

Zvykli sme si na predstavu, že Vianoce sú sviatkami šťastnými a veselými, sviatkami pokoja a rodinnej pohody. Táto predstava je síce pekná, lebo vychádza z hĺbky našich túžob a potrieb, lenže na realite a dokonca ani na biblickom svedectve sa nezakladá.

V mnohých rodinách sa v tieto dni koncentruje úsilie na to, aby sa aspoň jeden sviatočný večer, v lepšom prípade dva-tri dni podarilo zvládnuť povinnú prítomnosť členov rodiny v príjemnej atmosfére. Rodinné problémy, konflikty a napätia sa prekryjú zvykmi, darčekmi, hojnosťou a estetickým stolovaním.

Pýtame sa: Môžu byť takéto sviatky a chvíle trvalo udržateľné? Dlho nie. Aby Vianoce mohli byť udržateľné, aby sme ich vedeli nielen prežiť, ale z nich čerpať aj v celkom obyčajných dňoch, je potrebné stále nanovo hľadať ich podstatu. Teda – menej prikrývať a viac odhaľovať – len pred Bohom a samým sebou.

Evanjelista Lukáš podáva správu o narodení Mesiáša najpodrobnejšie. Sprostredkúva v celom tom opise a dianí ohromnú dynamiku. – Cisár Augustus posiela do celej krajiny poslov, aby oznámili sčítanie ľudu. Mnohí obyvatelia celej ríše sa rýchlo pripravujú na cestu, aby sa zaregistrovali v mieste narodenia. Anjeli z neba sa približujú pastierom na Betlehemských poliach. Toto prekvapujúce dianie podnieti pastierov k rozhodnutiu navštíviť narodené Dieťa. Chystajú sa na cestu. Všetko je v pohybe.

Biblický príbeh o príchode Boha medzi nám chce dať nádej, že napriek všetkým stresom a neistotám, ktoré so sebou tieto zmeny prinášajú, že tieto zmeny nakoniec ľudstvu prospejú. Pretože Boh sa stáva Človekom. Jedným z nás...

ES 52, v. 1

Text: Luk 2, 15-20  

Drahé sestry a bratia!

Hovoríme o veľkom pohybe v správe o narodení Pána Ježiša Krista. Hneď po Jeho narodení sa stretávajú ľudia, ktorí predtým nemali nič spoločné.

K pastierom, ktorí si v noci strážili svoje stáda, prehovoril anjel. Práve k nim, k ľuďom, ktorí sú mimo, mimo spoločenského a náboženského diania, sa správa o narodení Mesiáša dostane najprv.

Vtedajší duchovní, zbožní Izraela, trávili noc v teplúčku a pohodlí svojho domova. Spali.

Ale pastieri si v noci strážili svoje stáda. Jednoduchí ľudia nad tým, čo im bolo zverené, bdeli. Pripravení, ochotní v každom čase vstať a robiť, čo treba. Aj keď sú mimo, v ústraní, a mnohí nimi pohŕdajú...   

V takejto roli outsiderov sa ľudia ocitajú v každom čase. Aj dnes.

Tí, ktorých preťaženie, vyčerpanie, chudoba, choroba alebo akákoľvek inakosť odlišuje od väčšiny, prijímajú svoj údel. Stiahnu sa do úzadia a snažia sa žiť, pracovať a vkladať tak a tam, ako a kde sa dá.

V tejto pozícii však nebývajú len ľudia znevýhodnení. Je to zvláštne, ale aj dnes, v 21. storočí sú v našej spoločnosti out – mimo – ľudia vzdelaní a schopní. Tí, ktorí majú svoje zásady. Na okraj sa dostávajú nátlakom a intrigami tých, ktorí sa o svoju moc musia báť.

Aj zbožní Židia – zákonníci a farizeji majú byť pastiermi. Sú predsa nositeľmi úradu, v ktorom sa o zverených ľudí majú starať... Lenže vo vianočnom príbehu o nich vôbec nepočuť! Potom sa objavujú – až po 30-tich rokoch, keď pri slovách a skutkoch dospelého Ježiša z Nazaretu osvojujú si hlavný nárok spochybňovať, kritizovať a hlavne súdiť...

Žiaľ, moc rozhodovať majú tí, ktorí tomu, čo ľudia potrebujú, čím sa trápia, nerozumejú a nechcú rozumieť. Takíto ľudia nebdejú. Dynamika, pohyb, dianie ich vyrušuje. Chcú mať pokoj...

Pokiaľ človeku, ktorému je zverená vláda, ktorý má postavenie a vplyv, chýba za svoje poslanie zodpovednosť pred Bohom, budú ľudia, o ktorých ba sa mali starať, trpieť.

Bratia a sestry!

Väčšina z nás je dnes len svedkami toho, ako v našej krajine upadá kvalita vzdelávania, aká nízka je vymožiteľnosť práva. Musíme znášať, že zdravotná a sociálna starostlivosť pre mnohých nie je dostupná, človek sa bojí ochorieť a starnúť.

Mladí ľudia odchádzajú pracovať do zahraničia, lebo korupcii a klientelizmu sa podriadiť nedokážu.

Tí, ktorí by nám mali byť pastiermi, často nebdejú. Už nás to ani neznepokojuje. Prijímame to ako fakt, údel, ktorý potichu nesieme...

Lenže mlčať znamená kapitulovať!

Boli časy neslobody, kedy sa to, čo je choré, falošné a absurdné nesmelo beztrestne pomenovať nahlas, človek bol nútený mlčať.

Dnes hovoriť môžeme. Ale nehovoríme. V našej spoločnosti, aj v našej cirkvi chýbajú hlasy, ktoré by na stagnáciu a úpadok vedeli poukázať. Lebo mlčať je pohodlné, pragmatické a žiaľ, aj pre nás, kresťanov!

Boh však narodením svojho Syna mení tento svet! Svoju slávu, možnosti, to, že sa na biedu svojho ľudu nemôže iba pozerať, zverejňuje pastierom. Najprv im. A pastieri, ktorí svoju prácu vykonávajú v skromných podmienkach, registrujú, že sa teraz deje niečo výnimočné. Ich život získava nový zmysel, novú dôstojnosť.

Sestry a bratia!

Oslava Vianoc, narodenia Krista privádza dodnes do kostolov milióny ľudí na celom svete. Možno len zo zvedavosti. Možno len jediný raz v roku. Niekedy však stačí len jediná veta, pieseň alebo chvíľa ticha, aby človek porozumel a prijal, že práve on, biedny človek, nech by sa cítili byť akokoľvek a kýmkoľvek odsunutý na okraj, zranený, skrachovaný, či nehodný, takýto človek stojí Bohu za pozornosť!

Človeku, ktorý neprestane byť úprimný a priamy ani vtedy, keď žije a pracuje na okraji, ide hlavne o to, aby bol v kontakte s Bohom a zachoval si pred Ním a sám pred sebou vlastnú tvár. Takýto človek sa Pána Boha bojí. Je schopný skúmať svoje pohnútky a premýšľať, či nepodvádza sám seba. Takýto človek sa vie pohnúť dopredu, lebo za týmto pohybom tuší šancu.

Boh nás dnes s rovnakou naliehavosťou ako betlehemských pastierov oslovuje, aby sme sa pohli správnym smerom. Záleží Mu na tom, aby sme našli miesta a ľudí, cez ktorých náš život získa novú perspektívu...

V našom vianočnom evanjeliu je zaujímavou v závere aj reakcia Božej matky Márie: „Mária zachovala si toto všetko a premýšľala o tom v srdci.“

Aj ona prežíva hlboké pohnutia, zmeny. Ale necháva ich pôsobiť vo svojom vnútri. A potom z tej ženy cítiť vnútornú silu a stabilitu. Uvažuje a prehodnocuje. Zachovať si slovo v srdci – to chce odvahu ponoriť a zahĺbiť sa do toho, čo sa deje a premýšľať, čo to pre mňa znamená...

Nakoniec sa pastieri po návšteve narodeného Dieťaťa vrátili k svojej práci. Ich povolanie sa nezmenilo. Ani rola outsiderov. No napriek tomu sa vrátili iní. Zmena nastala v ich vnútri. V ich postojoch. V očakávaniach. Zo strachu, ktorým najprv reagovali na svetlo Božie, ktoré ich osvietilo, sa stala oslava Boha. Priniesla zmysel ich námahe. Dodala silu a ukázala dynamiku na cestu k skutočnému pokoju.

Bratia a sestry! Oslava a chvála Boha môže znieť aj z našich životov.

Ako? Jednoducho:

Ak do svojho poslania v rodine, v práci, v spoločnosti, budeme vkladať samého seba s vnútorným zanietením a nefalšovanou radosťou, budeme oslavovať a chváliť Boha.

Ak získame slobodu urobiť prvý, ústretový krok k odpusteniu, obnove svojich vzťahov, budeme oslavovať a chváliť Boha.

Ak sa princípov a poctivého hľadania pravdy nevzdáme ani vtedy, keď pre nás prinesie trpké dôsledky, ak budeme ochotní radšej trpieť ako sa podriadiť pokrytectvu, budeme oslavovať Boha a chváliť Božiu moc.

Skutočná oslava Boha, ktorý sa stal Človekom mení všetko povrchné a sentimentálne na lásku tvorivú, na veľkorysú pomoc a nezištnú službu.

To je zmena, ktorá prináša, tvorí a kriesi život. Je signálom, že vieme, kto má na náš život a na náš svet skutočný vplyv – a že tma zla, klamstva a násilia je na ústupe.

Drahé sestry a bratia!

Sú Vianoce! Boh je medzi nami! V dieťati. V človeku, ktorý ani v zdravom prostredí nestratí zdravý rozum, rešpekt, charakter a úctu.

Tento Boh aj dnes hľadá spôsoby, ktorým by nás Jeho sláva osvietila natoľko, aby sme boli bdelí a schopní pohybu. Stačí, aby sme boli človekom.

Boh je uprostred nás! Záleží od toho, či tomu uveríme. A potom naša dobrá vôľa v nás môže prebudiť viac ako tušíme.

K takejto dynamike a aktivite nás pozýva Boh, ktorý sa stal človekom. Pozýva ťa k aktivite, aby si sa Ním dal viesť – možno aj cez bolesť, trápenie, slzy a žiaľ, - ale k dobrému koncu. K reálnemu víťazstvu. K tomu, čo ťa v tomto živote prevýši a ponesie, aby si bez ohľadu na to, aký si, koľko toho vieš a znamenáš, mohol vedieť a cítiť, že si Božím dieťaťom. Amen.