| Kázeň 26.12.2016
2.slávnosť
vianočná
Text: Mt 10,17-22
Spasiteľu,
Kriste,Ty sa rodíš znova
v dušiach, čo
žiť vedia podľa Tvojho slova.
Činíš skrze nich
divy mocou prevelikou,
robíš schopných žiť
i mrieť jak učeníkov. Amen (M. Rázus)
Snáď každý z nás sa zamyslel nad
tým, prečo počas Vianoc si pripomíname Narodenie Pána Ježiša a hneď na druhý
deň smrť diakona Štefana, prvého mučeníka.
Istý výtvarník povedal, že na
začiatku jeho umeleckej dráhy bola pochvala učiteľky na hodine výtvarnej
výchovy. Novokňaz vyznal, že prvým impulzom k uvažovaniu o kňazstve bol pre
neho príklad kňaza, ktorý pôsobil v jeho dedine. Väčšina detí zo siedmeho
ročníka sa chcela stať hercami po besede so známym divadelným umelcom.
Ak by sme pátrali, kde je
koreň nášho povolania či záľub, možno by sme sa podobne zastavili pri nejakom
človekovi, od ktorého na nás „preskočila iskra“ záujmu o niečo, čomu sme sa
potom venovali s úplnou vážnosťou.
Takto každé stretnutie človeka
s človekom je veľmi inšpirujúce a, odvážim sa povedať, je aj súčasťou Božieho
plánu.
Ježiš pripravoval svojich
súčasníkov, ale i nás, i tých čo v Neho uveria až do konca čias na vydávanie
svedectva o vzťahu k Nemu. Varoval: „Chráňte sa ľudí, lebo vás vydajú
súdom...“ Predpovedal: „Brat vydá na smrť brata, a otec dieťa...“
A dodáva: „Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno“ (Mt 10,
17.21.22).
V druhý vianočný deň cirkev pozýva k
stretnutiu s prvým mučeníkom cirkvi - so Štefanom. Sviatok sv. Štefana sa
slávil od začiatku. Po jeho smrti si kresťania v tento deň pripomínali vernosť
Štefanovi Ježišovi. Narodenie Pána Ježiša a smrť Štefana pre nás znamenajú veľa
a patria k sebe. Cirkev si veľmi múdro počína, keď po zvestovaní „veľkej
radosti“ narodenia nášho Spasiteľa obracia našu pozornosť na mučenícku smrť
mladého diakona. Slová Pána Ježiša o vydávaní svedectva o ňom sa začali rýchlo
napĺňať. Skutky apoštolov predstavujú
Štefana ako „muža plného viery a Ducha Svätého“ (Sk 6,5), muža,
ktorý „plný milosti a moci činil
veľké znamenia a zázraky medzi ľudom“ (Sk 6,8). Patril do prvej
generácie tých, čo uverili v Ježiša Krista v Jeruzaleme. Kristova smrť,
zmŕtvychvstanie a zoslanie Ducha Svätého stali sa pre mnohých zmenou života.
Okrem apoštolov sa na ohlasovaní a učení o Ježišovi podieľal i diakon Štefan.
Slovom, ale najmä životom ohlasoval Krista. Je samozrejmé, že toto Štefanovo
počínanie prekážalo mnohým. Musel prísť rýchlo čas, aby sa tí, čo mali podiel
na smrti Ježiša postarali odstrániť aj nepríjemného vyznávača Krista, Štefana.
Farizeji a zákonníci štvali svojich. Vtedy „vstali niektorí z takzvanej
synagógy Libertíncov, Kyrénčanov a Alexandrijčanov a z tých, čo boli z Cilície
a Ázie, a hádali sa so Štefanom. Ale nevládali odporovať múdrosti a Duchu,
ktorým hovoril“ (Sk 6,9-10). Títo zaiste nepoznali slová predpovede Pána
Ježiša, ktoré dal všetkým, čo budú musieť trpieť pre Neho: „Keď vás vydajú,
netrápte sa, ako a čo budete hovoriť, lebo v tej chvíli vám bude dané, čo máte
hovoriť“ (Mt 10,19). Preto keď Štefan hovoril, vysvetľoval, dával dôkazy,
poúčal ich, „zúrili v srdci a škrípali zubami na neho“ (Sk 6,10). Ich
zaslepenosť nemohla zničiť to, čo Ježiš zasial. A Štefan poznal slová Pána
Ježiša: „Ale kto vytrvá do konca, bude spasený“ (Mt 17,22).
Spomienka na mučeníka Štefana
nám hovorí, že tajomstvo Vianoc je možné vniesť do života, že je možné žiť
podľa učenia nášho Spasiteľa, že toto nádherne formuje ľudský život. Dnešný
sviatok sa môže pre nás stať inšpiráciou do života. Je len na nás, či sme
pripravení na to „preskočenie iskry“, ktorá zapaľuje čosi nové v ľudskom
živote.
Dnešný sviatok je pre nás
výzvou, aby sme boli otvorení pre inšpiráciu, ktorá vychádza zo života Štefana a kiež by sme dokázali priviesť k
podobnému inšpirujúcemu stretnutiu aj tých, ktorí sú okolo nás. Počas Vianoc
častejšie chodíme do kostola. Kiež by sme sa otvorili Bohu, prijímali Jeho
slová, vnuknutia a podľa nich upravili svoje budúce konanie, život. V opačnom
prípade nás môže inšpirovať niečo iné, čo ovplyvní náš život úplne inak, než
stretnutie s tými, čo svoj život prežili naplno v Bohu.
Snáď nijaké slovo sa
nezneužívalo tak, ako slovo Boh. Na americkom dolári je napísané: „Dôverujme
Bohu.“ Na opasku nemeckých vojakov bol nápis: „Boh s nami.“ Ktoré slovo bolo
tak pošpinené ako slovo Boh? Ľudia preň zabíjali, ale zaňho aj zomierali. Ľudia
vytvorili ohyzdné karikatúry a napísali pod ne „Boh“. Vraždia a hovoria: „V
mene Božom.“ Sú ľudia, ktorí robia dojem, že sa vyznajú v Bohu, ako keby mali s
ním horúcu linku. Ani my nesmieme svojím deťom znázorňovať Boha ako starčeka s
bradou, hoci milého, ako tróni nad oblakmi. Ani nebo nie je nad oblakmi, ale
všade, ak chceme presnejšie, a sme v milosti Božej, tak nebo je v našom srdci.
Aj keď sú Vianoce krátke, potrebujeme si uvedomiť, že Boh nie je viazaný na
nejaký priestor a čas. Mýlia sa tí, ktorí hovoria, že Boh ich musí vždy vypočuť
a hneď. Boh nie je nejaký automat, ktorý reaguje na mince. Boh má právo povedať
aj „nie“. Boh nie je ani policajt, aby nás hneď trestal za každú maličkosť. Boh
je však spravodlivý. Boh nie je zodpovedný za chyby ľudí. Každý človek má rozum
a slobodnú vôľu. Pán Ježiš nás pozýva – aj cez svojich svedkov – k tomu, aby
sme mali správnu predstavu o nebeskom Otcovi, o Jeho milosti a konaní v našom
živote.
Dievča stratilo pri
autonehode milovaného chlapca. Pýtala sa strýka, či sa Boh zaujíma o jej lásku.
Strýko jej povedal, že Boh má iné starosti, ako starosť o ich lásku. Dievča na
to reagovalo slovami: „Keď Boh nemá záujem o mňa, ani ja nemám záujem o neho.“
Vieme, že takýto názor je
nesprávny. To dievča nemalo inšpiráciu rozhodnúť sa uveriť v Božiu lásku, ktorá
pôsobí aj v ťažkostiach. A jej strýko zlyhal, nebol svedkom, akým mal byť. Boh
však je a chce pôsobiť vo vnútri každého človeka. V Bohu žijeme, hýbeme sa a
sme. Boh je najhlbšou pohnútkou našich otázok a prostredníctvom viery sa nám
zjavuje ako náš Otec, naša posila, Láska. „Boh je Láska“ (1 J 4,8).
Dnešná spomienka na mučenícku smrť
Štefana je počas Vianoc na mieste. Viera nie je len niečo citové, ľahké, bez
záväzkov, detské... Viera si vyžaduje zaujať zodpovedný prístup primerane veku,
poslaniu, postaveniu. Vianoce sú čas, aby sme sa poučili, mali správnu
predstavu o Bohu, cieli, zmysle života... K tomu nám chce pomôcť aj dnešný
druhý sviatok vianočný so spomienkou na prvého mučeníka Kristovej pravdy
Štefana a stôl Ježišovej lásky posilniť v podobnom vydávaní svedectva o
zjavenej Božej pravde tomuto svetu. Amen.
| |