Začiatok pôstneho obdobia – streda

Piesne: 643, 246, 97 A. 80

Liturgické texty: Ž 51

Kázeň: 2K 5, 20 a Joel 2, 12 

Bratia a sestry!

Dnešným dňom sa začína pôstne obdobie v cirkevnom roku. Dnešná streda má  v západnej rímskej cirkvi pomenovanie „popolcová“ – odvodený od žehnania popola, ktorým sa v tento deň v katolíckych kostoloch označujú čelá veriacich slovami: „Memento, homo, quia pulvis est“ – Pamätaj, človeče, prach si a na prach sa obrátiš (1M 3, 19). K tomuto SZ výroku sa pripájajú slová Ježišove z evanjelia: „Pokánie čiňte a verte v evanjelium“ (Mk 1, 15).

Na rozdiel od včerajšieho dňa, ktorým sa končilo veselé, tzv. fašiangové obdobie, je dnešný deň doslova pochmúrny, lebo dnes je človeku pripomínaná pominuteľnosť človeka a tohto pozemského života. Ale to nie je všetko. K tomuto pravdivému, smutnému a pochmúrnemu poznaniu pripájame ako svedectvo evanjelia aj radostnú, potešiteľnú zvesť – skutočnosť, že Boh sa o tohto hriešneho a pominuteľného človeka zaujíma. 

Božie slovo sa na začiatku pôstnej cesty obracia na každého z nás dvoma pozvaniami. Prvým je pozvanie apoštola Pavla: „Zmierte sa s Bohom!“ (2 K 5,20). Nejde však len o dobrú otcovskú radu ani o odporúčanie. Ide o skutočnú prosbu a žiadosť v Kristovom mene: „Miesto Krista (V Kristovom mene) prosíme: Zmierte sa s Bohom!“ (tamtiež). Prečo taká slávnostná a dôrazná výzva? Pretože Kristus vie, akí sme krehkí a hriešni, pozná slabosť nášho srdca; vidí ho ranené zlom, ktoré sme spáchali a podstúpili. Vie, ako veľmi potrebujeme odpustenie, vie, že sa potrebujeme cítiť milovaní, aby sme konali dobro. Sami toho nie sme schopní: preto nám apoštol Pavol nehovorí, aby sme niečo urobili, ale aby sme sa nechali zmieriť s Bohom, aby sme Mu dovolili nám odpustiť, s dôverou, pretože „Boh je väčší ako naše srdce“ (1 J 3,20). On víťazí nad hriechom a pomáha nám znovu vstať z našich bied, ak Mu ich zveríme. Je len na nás, či uznáme, že potrebujeme milosrdenstvo: je to prvý krok na kresťanskej ceste; je to vstup cez otvorené dvere, ktorými je Kristus, kde nás očakáva On sám, náš Spasiteľ, a ponúka nám nový a radostný život.

Môžu sa však vyskytnúť aj isté prekážky, ktoré zatvoria dvere srdca. Existuje pokušenie obrniť dvere, alebo spolunažívať so svojím hriechom, minimalizujúc ho a stále si ho ospravedlňovať v domnení, že nie sme horší ako ostatní. Tak sa však zatvárajú zámky našej duše a zostávame uzavretí vo vnútri, zajatcami zla. Ďalšou prekážkou je, ak sa hanbíme otvoriť tajné dvere srdca. Hanba je v skutočnosti dobrým prejavom, pretože svedčí o tom, že sa chceme odpútať od zla; predsa len sa však nikdy nesmie zmeniť na obavy alebo strach. A je tu ešte tretia nástraha – keď sa vzďaľujeme od dverí. Stáva sa, keď sa ukryjeme vo svojej biede, stále sa v nej prehrabávame, spájajúc medzi sebou negatívne veci, až kým sa neponoríme do najtmavších priepastí duše. Vtedy sa doslova stotožníme so smútkom, ktorý nechceme, klesáme na duchu a sme slabší pri strete s pokušeniami. To sa stáva, pretože zostávame sami so sebou, zatvárame sa a unikáme pred svetlom; a pritom nás oslobodzuje len Pánova milosť. Nechajme sa teda zmieriť, počúvajme Ježiša, ktorý hovorí tým, ktorí sa namáhajú a sú preťažení, „poďte ku mne“ (Mt 11,28). Nezostať uzavretí v sebe, ale ísť za Ním! Tam je odpočinok a pokoj.

V tomto duchu nás náš Pán pozýva k tomu, aby sme aj v tohoročnom pôstnom období boli  znamením a nástrojmi Božieho odpustenia. Nech môžeme pomáhať otvárať dvere sŕdc, prekonávať hanbu a neutekať pred svetlom. Nech naše ruky žehnajú a povzbudzujú bratov a sestry s otcovskou láskou; nech nebeský Otec aj skrze nás kladie svoj pohľad a ruky na ostatných a nech sa uzdravia ich zranenia!

Druhým pozvaním dnešného dňa od Boha je to, ktoré nám hovorí prostredníctvom proroka Jóela: „Vráťte sa ku mne celým srdcom...“(2,12). Ak sa treba obrátiť, je to preto, že sme sa vzdialili. To je tajomstvo hriechu: vzdialili sme sa od Boha, od druhých a od seba samých. Nie je ťažké si to uvedomiť: všetci vidíme, aké náročné je skutočne dôverovať Bohu, veriť Mu ako Otcovi, bez strachu; aké je náročné milovať druhých namiesto toho, aby sme o nich zle zmýšľali; koľko úsilia nás stojí robiť skutočné dobro, zatiaľčo nás priťahujú a zvádzajú toľké materiálne veci, ktoré sa pominú a nakoniec nás ochudobnia. Ruka v ruke s týmito dejinami hriechu Ježiš zahájil dejiny spásy. Evanjelium, ktoré otvára pôstne obdobie, nás pozýva, aby sme boli jeho protagonistami, zahŕňajúc tri lieky, ktoré uzdravujú hriech (cituj:  Mt 6,1-6.16-18).

V prvom rade je to modlitba, výraz otvorenosti a dôvery v Pána: je to osobné stretnutie s Ním, ktoré skracuje vzdialenosti vytvorené hriechom. Modliť sa znamená povedať: „Nie som sebestačný, potrebujem Ťa, Ty si môj život a moja spása.“

Na druhom mieste je to láska, ktorá prekonáva naše odcudzenie sa voči druhým. Pravá láska v skutočnosti nie je vonkajším činom, nie je to dávanie niečoho v dobráckom zmysle na uchlácholenie svojho svedomia, ale prijatie toho, kto potrebuje náš čas, naše priateľstvo, našu pomoc. Je to žitie služby a víťazstvo nad pokušením uspokojiť sa.

Tretím liekom je pôst, pokánie, ktoré nás má oslobodiť od závislosti na časných veciach a naučiť nás byť citlivejšími a milosrdnejšími. Je to pozvanie do jednoduchosti a zdieľania: oželieť niečo z nášho stola a z nášho majetku, aby sme znovu objavili skutočné dobro slobody.

„Vráťte sa, obráťte sa ku mne!“ – hovorí Pán – obráťte sa „celým srdcom“: Nielen nejakým vonkajším skutkom, ale v hĺbke nás samotných. Ježiš nás pozýva prežívať modlitbu, lásku a pokánie úprimne a autenticky a víťaziť tak nad pokrytectvom.

Sestry a bratia! Nech je teda pôstne obdobie časom „preseknutia“ falošnosti, svetskosti, nezáujmu: aby sme si nemysleli, že všetko je v poriadku ak sa ja mám dobre; aby sme pochopili, že hodnotná nie je pochvala, honba za úspechom alebo priazňou, ale očistenie srdca a života. Aby sme znovu objavili kresťanskú identitu, teda lásku, ktorá slúži, a nie egoizmus, ktorý si slúži. Vydajme sa na cestu pôstom spoločne a neochvejne upierajme svoj zrak na Ukrižovaného. On nás vo svojej láske pozýva, aby sme sa zmierili s Bohom a vrátili sa k Nemu a tak aby sme našli aj samých seba. Amen.