1. slávnosť svätodušná

Text: Sk. ap 2, 1-14a; 22–23, 32–33, 36–39

            Milí bratia a milé sestry!

Pokiaľ Vianoce a Veľkú noc nejakým spôsobom vníma väčšina obyvateľov našej zeme, tretí najväčší kresťanský sviatok, sviatok pod názvom Turíce, či 1. slávnosť svätodušná, teda sviatky Zoslania Ducha Svätého a vzniku kresťanskej cirkvi,  zaznamenáva okrem tradičných návštevníkov kostola a zborov málokto. Účasť na službách Božích nie je omnoho vyššia ako v bežné nedele. Svätodušný pondelok je pracovným dňom. Kde je problém? Pozrime sa teraz spoločne na skrytý obsah a posolstvo týchto veľkých kresťanských sviatkov, veď dnes má cirkev svoje narodeniny....
           

            Vzťah viery v Boha a vzťah k cirkvi dnes rieši veľmi veľa ľudí, ale prichádza k záveru, že cirkev, ktorú poznajú, cirkev, akú v jej prejavoch zažili, pre rast viery nepotrebujú. Nad týmto výsledkom sa môžeme pohoršovať, rozčuľovať alebo bedákať. Ale raz to musíme vziať vážne a aspoň sa pokúsiť hľadať a pomenovať, s čím všetkým odklon od spoločenstva cirkvi, zboru, ale predovšetkým aj tomu následný odklon od živej viery súvisí.

            Našťastie: Pán Boh má však svoje možnosti a používa ich. Neostáva obmedzený na hranice viditeľnej cirkvi, ktorú poznáme a registrujeme. Oslovuje a povoláva si ľudí, ktorí Jeho posolstvo vo svete tlmočia jasne a hodnoverne aj na miestach, kde by sme to vôbec neočakávali. 

            Cirkev totiž nezaložil apoštol Peter, ani Luther ani štúrovci, ale Kristus: založil ju s tvrdením, že bude bez poškvrny a bez vrásky. Preto nestojí a nepadá na vzácnych osobnostiach z cirkevných dejín, ani na našej obmedzenosti. Jej kvalitatívny rast a prienik do spoločnosti je stále podmienený vplyvom Božieho Ducha. Ten prichádza ako plachá holubica len vtedy, ak stíchneme, ak sme ochotní počúvať Božie slovo, prijať Jeho milosť tam, kde sa nám bez nej veľmi ťažko žije. Živú vieru, ktorá mení ľudí i svet, vzbudzuje Boží Duch nezávisle od cirkevných štruktúr, farárov, biskupov, ľudských úspechov či zlyhaní. Za to patrí vďaka Bohu.

            Bratia a sestry, vedieť ľuďom prehovoriť do duše tak ako apoštol Peter na tie prvé Turíce,  priviesť ich k tomu, aby pripustili, že ide o nich,  podnietiť ich k zamysleniu a pohnutiu k zmene života - to je túžba (prianie) každého kazateľa. Súčasne však každý z nás túži počuť slovo, ktoré ho vzpriami, nájde si ho v jeho hĺbke problémov alebo hanby a ukáže, že ešte nie je strateným.         

            Zmena človeka, sveta i cirkvi začína Božím oslovením, ktoré sa nedá prepočuť, lebo bodá v srdci, hýbe svedomím dovtedy, kým sa čosi neudeje inak ako doposiaľ. Reakcia na kázané slovo je začiatok pôsobenia Svätého Ducha. To je spôsob, ktorým si Boh povoláva teba i mňa, brat a sestra. - Vieš pomenovať takú situáciu vo svojom živote? Vtedy a vtedy, takým spôsobom sa ma dotkol Boží Duch, Boh sám...

            Božie slovo je na prvé počutie nepríjemné, ako ostrý meč. Práve také má však moc  začať z našich koreňov trápení, zranení a krívd odkrývať sebaľútosť a samospravodlivosť  a začať proces premeny. Iba Božie slovo prinesie uzdravenie. Pre nás samých, a aj pre naše okolie.
           

Kázeň apoštola Petra pri zoslaní Ducha začína obvinením. Tento apoštol hovorí: Len sa pozrite, čo robíte: Ukrižovali ste Ježiša. Odstránili ste toho, kto Vám svojím slovom a životom postavil zrkadlo. Zlikvidovali ste Toho, koho vám Boh poslal, Toho, kto žil tým, čo vyznával. No Boh Ho vzkriesil, dokázal na Ňom svoju moc.

            Bratia a sestry, ani Boh ani človek neznáša, keď jedno hovoríme, vyznávame a druhé robíme. Zmena, ktorú prináša Boží Duch, začína pri uznaní a ľútosti, že to, v čom som žil, v čom žijem, čo za sebou tvorím, alebo čo ignorujem, vôbec nie je v poriadku.
           

            Petrovi poslucháči sa napriek tvrdým slovám neodvrátili, neuzavreli. Počúvali ich totiž od človeka, ktorý veľmi bolestne na vlastnej koži zlyhanie, hanbu a ľútosť nad vlastným zbabelstvom prežil. Počúvali ich od apoštola, ktorému horlivosť a zbožnosť nestačila, ktorý zradil vlastné zásady a sklamal Krista aj seba. On si však nechal odpustiť, nehanbil sa vrátiť sa. Preto má jeho slovo moc – ľudia na ňom vidia, že to, čo hovorí myslí vážne. Od takéhoto človeka prijmeme aj výzvu k zmene.

            Ak sa tohto Petra poslucháči, dotknutí mocou slova, pýtajú, čo majú robiť, odpovedá im: „Kajajte sa.“ Zmeňte postoj! Odvráťte sa od bludov a nešťastia, ktoré tvoríte vo svojich rodinách, svojich spoločenstvách. Prijmite Božiu milosť. Nechajte si odpustiť. Nespoliehajte sa na svoje zásluhy, zbožnosť, svoju históriu, slávnych predkov. Začnite nanovo. Inak.

            Dnes si pre odpustenie hriechov môžeme prísť k Večeri Pánovej. Môžeme prijať Ducha Svätého a umožniť Mu vplývať na naše motívy a pohnútky. Božia milosť, ktorá nám bola daná pri krste, platí stále. Boh svoj sľub milosti nezruší. My si však ten náš musíme opakovať, obnoviť.

            Peter v závere reči opakuje, že zasľúbenie Božie platí nielen nám, ale aj našim deťom, všetkým, ktorí sú zatiaľ vzdialení, aj pre nich je naša ochota meniť sa dôležitá. Boh je pripravený prijať nás. Od nás, ktorí každú nedeľu ako deň Pánovho vzkriesenia vyznávame, že veríme v svätú cirkev všeobecnú, očakáva, že poctivé pokánie prinesie ovocie, že ho bude vidieť, cítiť. 
           

            Ak budeme o pokání len hovoriť, nebude to stačiť. Naša zmena ako odpoveď na výzvu kajať sa  je totiž najpresvedčivejším svedectvom pre druhých.  Aj pre ľudí, ktorí už od nikoho nič neočakávajú, ani od cirkvi nie, stále existuje záchrana. Existuje nádej, že Boh je Ten, ktorý Krista kriesi a dáva v Ňom nový život, nové šance každému stvoreniu. Mne aj tebe, aj tvojmu blížnemu.

            Milý brat, milá sestra, Boží Duch Tebe i mne dáva prostredníctvom slova a sviatostí na známosť, že si s mojou vinou poradí. Nemusí ma deptať, gniaviť. Nemusím sa kvôli nej trestať sám. Boží Duch mi pripomenie, že Kristova smrť na kríži priniesla zmierenie. Ak zabudnem, zopakuje mi, že som Božie Dieťa – a to napriek tomu, že stále zlyhávam a začínam znova. Nie ja, ale Kristus vykupuje tento svet.  Nie my, ale Ježiš Kristus má budúcnosť tohto sveta, svojej cirkvi  aj moju a tvoju budúcnosť vo svojich rukách.

            Prosme o Ducha Svätého, aby sme v tejto poznanej pravde dokázali žiť každý jeden deň a boli cez Kristovu prítomnosť (aj v dnešnej Večeri Pánovej) premieňaní k Božiemu obrazu. Amen.