2.nedeľa po Sv. Trojici – 25.6.2017 (k záveru šk. roka)

Text: Sk. ap. 26, 16
“Ale vstaň a postav sa na nohy, lebo preto som sa ti zjavil, aby som si ťa vyvolil za služobníka  za svedka, aj toho, ako si ma videl, aj toho, ako sa ti ukážem.“

Bratia a sestry!

Opäť uzatvárame jednu kapitolu nášho spoločného života s názvom školský rok. Najväčšiu radosť z tohto obdobia prežívate najmä vy- milí žiaci a študenti, pre ktorých je obdobie prázdnin dovolím si povedať akýmsi „štedrým večerom“- obdobím, ktoré nesie v sebe mnoho obdarovaní. - Nové zážitky, priateľstvá, ničnerobenie, dovolenky a najmä zaslúžený oddych.

Nedá mi nespomenúť aj vás milí kolegovia, učitelia, ktorí toto obdobie prežívame ešte možno oveľa intenzívnejšie ako samotné deti. - Mnohokrát vynaložíme pre istú vec veľa námahy, úsilia a predsa výsledok nie je postačujúci alebo nie je podľa istých predstáv.

Aj my ostatní v živote mnohokrát nemáme dostatok vytrvalosti si stáť za tým, čo sme pochopili, čomu uverili, čo je podľa nášho svedomia a vedomia to najlepšie. Mnohokrát ľutujeme investovať čas, energiu, lebo máme predsudky, obavy a oblieha nás strach a neistota, že aj tak z toho nič nebude.

Túto dilemu však nemáme len my, ľudia 21. storočia. Ale, celé dejiny ľudstva od úplného začiatku nás presviedčajú o tom, že tento zápas viedli už aj iní.

Vieme o tom, že Abrahám riešil svoj problém o tom, že je príliš starý. Izák bol rojkom. Mojžiš sa zajakával. Gideon sa bál. Jeremiáš bol príliš mladý. Dávid mal aféru s vydatou ženou. Jób zbankrotoval. Marta bola príliš akčná, chcela sa o všetko starať. Peter zaprel Krista. Pavel prenasledoval kresťanov. Veľký muži a ženy z Biblie.. a predsa aj oni sú zápasiaci a riešiaci prekážky bežného života.
Oni všetci a mnohí ďalší však mali skúsenosť, ktorá im pomohla na ceste ich života. A tá skúsenosť bola, že ich Boh zastavil a takých, akí boli, ich zasvätil do svojho plánu.

A to je, drahé sestry a bratia, z dnešného Božieho slova pre nás radostná, evanjeliová správa: Naozaj mnoho sa mení, keď do situácie, keď na scénu vstupuje Boh.
A tak to robí aj dnes. Aj k nám dnes pristupuje a volá nás cez svoje slovo, aby sme pochopili veci, ktorým máme vo svojom živote porozumieť. Jeho pozvanie je vážne a človeka vedie k zamysleniu. Cez 3 odkazy nám jasne dáva najavo, že to s nami myslí vážne.

Pretože On je Ten, ktorý:

- nás podporuje

- nás pozýva

- nás vychováva

1. Z jeho úst teda dnes zneje to prvé, že nás On sám podporuje. Ako hovorí: „Ale vstaň a postav sa na nohy.“ V týchto slovách je obsiahnutá Jeho podpora. Jeho záujem. Jeho aktívna účasť na dianí nášho života.
Ty, ktorý si myslíš, že život ti uteká medzi prstami, vstaň a postav sa na nohy.
Ty, ktorý strácaš každú nádej, lebo život sa s tebou nezahráva, vstaň a postav sa na nohy.
Ty, ktorý si stratil radosť a pohodu zo života, vstaň a postav sa na nohy.
Ty, ktorý nemáš dostatok priestoru pre realizáciu dobrej a správnej veci, vstaň a postav sa na nohy.
Pán Boh o nás vie. Vie, čo je v nás. Stvoril nás na svoj obraz a tak vie aj o našich silných ale aj slabých stránkach. Vie, o našich zlyhaniach, pádoch. NO, napriek všetkému nás nezavrhuje, ale podporuje.
Toto pozoroval, videl aj Pán Ježiš na svojich učeníkoch, ktorí ... a napokon za všetkých vyzná apoštol Pavol: Dokáže dobrý boj bojovať, beh dokonať a vieru až do konca zachovať...
A koľkí z našej blízkosti, z našej rodiny, vďaka povzbudeniu a podpore dokázali meniť veci, dokázali s láskou, ale aj s rozvážnosťou a odvahou ovplyvniť situácie, do ktorých sa dostali?
Bratia a sestry! Či táto podpora nie je aj pre nás? Isteže áno. V každom čase, v každej chvíli, za každých podmienok.

2. Po podpore, ktorá sa nám dostáva, nás Boh pozýva do služby. Tak, ako to bolo pri Pánových učeníkoch a apoštoloch, tak je to aj s nami. „…preto som sa ti zjavil, aby som si ťa vyvolil za služobníka a za svedka…“
Pán Boh má s každým jedným z nás svoj zámer. Zjavil sa v našich životoch. Cez našich blízkych. Rodičov, partnerov, detí, súrodencov, priateľov. Ku každému si našiel cestu a spôsob, ako sa mu konkrétne zjavil. Ukázal, aký je On. Aký je k svojim milovaným. Ukázal, o čo Mu vlastne ide. Ukázal, že Mu môžeme dôverovať. Vo svojom Synovi – Ježišovi Kristovi stal sa úplne zjavným.
Ale, On sa nielen zjavil, ale On si nás aj vyvolil za služobníkov, za svedkov. Dal nám dary, ktorými môžeme slúžiť tam, kde nás postavil. Nežiada od nás, aby sme násilným spôsobom hovorili o Ňom ďalej. Nepraje si, aby sme boli manipulátori. Ale, v konkrétnych skutkoch lásky, spolupatričnosti, pochopenia a úcty máme byť Jeho svedkami. Jeho prianím je, aby sme šírili evanjelium o dobrej zvesti. A k tomu nám dáva aj moc aj silu, aby sme my sami neboli nehodní, keď iným kážeme. On sám nás inšpiruje k tomu, aby sme boli dobrými svedkami Jeho milosti, Jeho lásky, Jeho odpustenia. On nás chce viesť. Vďaka Nemu môže mať naša aktivita zmysel, plnohodnotný cieľ a obrovský účinok.
Áno, On sa nám zjavil, On si nás vyvolil za služobníkov, za svedkov. Teba aj mňa.
Ale, akí sme my služobníci? Akí sme my svedkovia? Nepremrhávame dôveru, ktorú do nás Boh vložil? Neodmietame mnohé cesty, ktoré nám On ukazuje? Neodporujeme a neoponujeme Jeho volaniu? Nevyberáme si z Božej ponuky len to, čo sa nám hodí, čo sa nám páči?
Je čas pozrieť sa na naše motívy. Je čas, postaviť si zrkadlo pred seba a pozrieť na náš život. Je čas, zvážiť a konať.
Boh sa nám zjavil a vyvolil. Tak je rad aj na nás, aby sme sa k tomu zodpovedne postavili.

3. Pretože po podpore, po vyvolení prichádza výchova. Výchova, ktorá nie je opičia. Ale, výchova, ktorá nám chce veľa dať do nášho života. Ktorá nás chce mnohému naučiť.
Pán Boh nám totiž nezasľubuje, že počas cesty nášho života nebudeme prežívať ťažkosti, krízy, pochybnosti. Neubezpečuje nás, že všetko pôjde hladko, bez podknutia, bez rán. Ale uisťuje nás o tom, že v tom všetkom bude pri nás, s nami. Ako sme čítali z nášho textu: „…ako si ma videl, aj toho, ako sa ti ukážem.“
On sám sa nám ukáže. To znamená, zakročí. Zasiahne. Veď život bez výchovy, Božej výchovy by nebol tak vzácny. Hoci, mnohokrát, mnohým veciam nerozumieme. Nechápeme, prečo sa deje to, či ono. A práveže Pána Boha mnohokrát vôbec nevidíme. Ale, vierou musíme prijať, že to, čo prežívame, nás k niečomu vychováva. A môžeme si byť istí, že Boh bude s nami trpieť, bude s nami smútiť, bude sa s nami radosť, bude nás chrániť. A v pravý čas sa nám ukáže. Objavíme, prečo sme museli prechádzať temným údolím. Pochopíme, prečo sme sa trápili, nevideli východisko a zmysel toho, čím sme prechádzali.
Toto potrebuje zažiť každý jeden z nás, osobne. Len vďaka takejto výchove dokážeme tvoriť niečo nové a cenné. Iba potom dokážeme s horlivosťou a nadšením prijímať a odovzdávať dobré dary, ktoré nám Pán Boh dáva. Toto poznanie nás privedie k iným hĺbkam duchovného života a nasmeruje náš pohľad na tých, s ktorými sa denne stretávame.

Áno, bratia a sestry, Boh nás podporuje, pozýva a vychováva. Je však aj na nás, či toto Jeho pozvanie príjmeme? Či necháme, aby nás podporoval, aby nás pozval do služby a či dovolíme, aby nás vychovával?
Zápasy a boje života sa s Ním nesú ľahšie. Tak, majme istotu, nádej a dôveru. Vstaňme, postavme sa na nohy. Veď On sa nám zjavil, vyvolil si nás za služobníkov, za svedkov a On je Ten, ktorý sa nám vo všetkom, v pravý čas ukáže. Amen