3.nedeľa po Sv. Trojici, – Pamiatka Cyrila a Metoda a M. J. Husa                                         

Piesne: 186, 278, 197, 475 A.66

Liturgické texty: Ž 33; J 8, 31-36

Kázeň: J 8, 31.32; 14, 6a

            Bratia a sestry, spoločenstvo viery v Ježiša Krista!

            Na prahu prázdnin v prvom júlovom týždni máme dva sviatky – dve historické pripomienky: sviatok cyrilometodský a sviatok Majstra Jana Husa. Tieto sviatky slávime spoločne s českými krajinami. Kým prvý – 5. júl je štátnym sviatkom u nás, v Čechách je to 6. júl. Ľudia to prijali vďačne ako rozšírenie dní voľna, no o vnútorný obsah oboch slávností sa však, ako sa zdá, zaujíma málokto. Sú to sviatky s nábojom náboženským i vlasteneckým; pripomínajú si ich po svojom – v duchu svojich tradícií – kresťanské cirkvi, tu a tam sa na cirkevnej slávnosti ukáže pred kamerami nejaký politik, ale keď otvorí ústa, máme častokrát dojem, že o duchovnom posolstve týchto dní príliš nečítal ani nemeditoval, a celkový dojem býva naozaj rozpačitý...

Tieto sviatky nám v našej krajine pripomínajú aj akúsi dichotómiu – dvojtvárnosť konfesionálnych tradícií: 5. júl skôr katolícku a 6. júl evanjelickú, podobne ako v Čechách k tomu pristupuje tradícia národná: 5. júl je dňom tradície moravskej a katolíckej a 6. júl českej a evanjelckej. Napriek tomu som hlboko presvedčený, že nám oba sviatky majú aj dnes čo povedať.

Cyril a Metod prišli, aby zrozumiteľne vtelili kresťanské posolstvo do kultúry Veľkej Moravy. Nemali by sa preto tí, ktorí cítia zodpovednosť za kresťanské duchovné, mravné a kultúrne dedičstvo, opäť viac snažiť “preložiť” ho do jazyka – spôsobu myslenia a vyjadrovania – zrozumiteľného ľuďom okolo nás?

A Hus sa nechal radšej upáliť na hranici, než aby povedal niečo, čo od neho autorita žiadala bez toho, aby sa pokúsila ho presvedčovať, vstúpiť do rozhovoru s jeho myslením a rešpektovať jeho svedomie. Nemáme preto aj dnes – a práve dnes – žiadať po nositeľoch autority, aby si uvedomili, že nemôžu byť vierohodní, pokiaľ sa nenaučia trpezlivo načúvať kritickým hlasom “zdola”, vrátane hlasov z prostredia cirkví a univerzít? Zvlášť M. Jan Hus stojí na počiatku kritického bádania a otázok, týkajúcich sa vzťahu pravdy a moci, moci a svedomia, tých otázok, ktoré sú prítomné v dejinách národa a ktoré – ako sa stále ukazuje – nie sú zbytočné ani dnes...

A tak sme sa dostali k duchovnému odkazu týchto sviatkov, v kontexte dnešného evanjelia. Jedným z kľúčových pojmov života týchto svedkov viery je Pravda a o nej chceme dnes hovoriť.

            Čo je pravda? Spýtal sa rímsky prokurátor Pontský Pilát Muža, ktorého pred neho priviedli, a o ktorom tvrdili, že sa vydával za židovského kráľa. Čo je pravda? Táto otázka je skutočne na mieste. Ak chceme hovoriť o pravde, musíme najprv vedieť, čo pravda v skutočnosti je.... Pontský Pilát to nevedel. A vôbec sa niet čomu čudovať. K získaniu svojho postavenia, vplyvu a moci, pravdu nepotreboval. Ako politik vedel, že pravda nie je, alebo že právd je skutočne mnoho a to je pravda, čo sa v tej chvíli do danej situácie hodí.

            Veď každý môže mať tú svoju pravdu. Čo je pravdivé pre jedného, zase pre mňa to môže znamenať skutočný omyl alebo aj poriadne klamstvo. V dnešnom svete je mnoho vecí, mnoho skutočností, ktoré sú prezentované ako pravdy. Ale len pre málo z týchto právd sa oplatí skutočne žiť a ešte  pre menej z nich sa oplatí trpieť, či dokonca položiť svoj život.

            Cyril a Metod, a zvlášť Jan Hus pre Pravdu žil, trpel i zomrel. V tomto skutočne nasledoval svojho Pána a Majstra Ježiša Krista, ktorý zomrel tiež mučeníckou smrťou. Kristov život hneď od začiatku smeroval na kríž. Už samotný Betlehem nebol idylou, ktorá by mala patriť Božiemu Synovi. Chliev, seno, slama a okolo toho vražedné zabíjanie malých nemluvniatok. Jeden švajčiarsky farár raz povedal: „Cieľom úteku nie je Egypt, dieťa sa zachráni pre horšie dni, cieľom úteku je kríž.“ Áno Kristovu obeť, by sme nemohli pochopiť  a uchopiť bez toho, aby sme najprv nemali pred očami Jeho život. Ježiš kázal, uzdravoval, radoval sa s ostatnými prežíval s nimi bolesť i trápenie až tak, že mnohých tým pohoršoval. Áno , celý svoj život obetoval pre pravdu a za pravdu.

            Čo je to za Pravdu, pre ktorú sa oplatí žiť ale aj zomierať? pýtame sa. Pre Jana Husa to nebola žiadna iná Pravda, len tá, o ktorej hovoril Pán Ježiš. „Ja som.“ „Ja som tá Pravda.“ Ježiš Kristus je sám tou pravdou s veľkým P, o ktorej svedčil svojim životom i svojou smrťou Jan Hus a mnoho ďalších svedkov viery. Ježiš Kristus je sám tá pravda, lebo v ňom samom sa zjavilo Božie slovo. To slovo, ktoré nám – tebe i mne dáva nádej na záchranu v tomto svete, ktorý je plný Pilátov, plný rozhádaných svätoplukových synov, plný kostnických hraníc, plný nenávisti a zloby. Ježiš Kristus je tá zachraňujúca Pravda, pravda evanjelia, pre ktorú sa oplatí žiť a v nej aj zomierať. Vtedy pred x-rokmi, ale aj dnes.

            Bratia a sestry, aj dnes môžeme a máme byť verní pravde. Znamená to, že máme byť verný Bohu a nasledovať príklad Pána Ježiša Krista. Teda vyznávať verejne svoju vieru, hájiť ju, nehanbiť sa za ňu, ale aj podľa tejto viery žiť. Teda neznamená to nič iné ako milovať Boha a milovať svojich blížnych. Rozdávať lásku a svedčiť o tejto láske. Husov odkaz je inšpiráciou aj pre tých, ktorí sa necítia v cirkevnom prostredí príliš doma. Veď každý z nás si môže položiť otázku: Žijem v pravde? Mám vo svojom živote zásady, ktorým som verný a podľa ktorých korigujem svoje konanie? Som pevný v tom, čo verím, alebo si svoje konanie prispôsobujem podľa situácie, v ktorej sa nachádzam, teda povedané slovenským príslovím: kde vietor, tam plášť?

            Vierozvestci – solúnski bratia žili a slúžili tejto Pravde aj cenu mnohých príkorí. Majster J. Hus žil v tejto Pravde a táto Pravda ho priviedla až na kostnickú hranicu. Z nášho pohľadu to bol totálny debakel. Úplná prehra. Potešenie neprináša ani to, že na Husa myslíme aj po 6.storočiach od jeho smrti. Pravá útecha však spočíva v niečom inom. Pravá útecha spočíva v Pravde, v ktorú ako kresťania veríme a vyznávame ako Pravdu svojej viery, že Ježiš Kristus skutočne prekročil svoju ale i kostnickú hranicu i hranicu našej smrti, i smrti všetkých tých, ktorí odišli, vstal z mŕtvych a opäť žije.

            V tejto žitej pravde spočívala pre svedkov viery útecha až do konca ich života a k tejto pravde evanjelia sme pozvaní aj my všetci dnes. Amen.

Modlitba: Pane, prosíme posilňuj nás, aby sme neustupovali od Tvojej pravdy. Daj nám Ducha Pravdy, aby sme dokázali rozpoznávať, čo je dobré a čo je zlé a na čo je práve vhodný okamih. Stvor nám prosíme čisté srdce, aby sme dokázali byť láskavými svedkami tým, ktorí hľadajú spravodlivosť a Božie milosrdenstvo.