9. nedeľa po Sv. Trojici

Piesne: 386, 229, 628 A.56

Liturgické texty: Mk 4, 26-34

Kázeň: Mt 13, 44-52

Nebeské kráľovstvo je podobné pokladu ukrytému na poli. Keď ho človek našiel, skryl ho, od radosti šiel a predal všetko, čo mal, a kúpil to pole. Nebeské kráľovstvo je ďalej podobné kupcovi, ktorý hľadal krásne perly. Keď objavil jednu drahocennú perlu, odišiel, predal všetko čo mal, a kúpil ju.

Nebeské kráľovstvo sa ďalej podobá sieti spustenej do mora, ktorá zachytila ryby každého druhu. Keď sa naplnila, vytiahli ju na breh, sadli si, dobré povyberali do nádob a zlé vyhodili von. Tak to bude aj na konci sveta: Vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a uvrhnú ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.

Pochopili ste to všetko? Odpovedali mu: Áno. Nato im povedal: Preto každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, je ako hospodár, ktorý vynáša zo svojho skladu nové i staré veci.

Drahé sestry a milí bratia!

Čo je to spomínané Božie kráľovstvo, o ktorom Pán Ježiš tak často hovoril? Evanjelista Matúš venoval celú 13. kapitolu Ježišovým podobenstvám o Božom kráľovstve, v Novej zmluve sa nachádza viac ako 150 poukázaní naň. Čím viac o ňom Ježiš hovoril, tým tajomnejším sa pre Jeho poslucháčov zdal byť. Nazval ho kvasom a svetlom, soľou a semienkom, obilím zrelým na žatvu, kráľovskou večerou, veľkou hostinou, veľkým posedením či svadobnou hostinou. V dnešnom evanjeliu ho nazýva skrytým pokladom, nádobou plnou mincí ukrytých kdesi na poli. Nazýva ho tiež vzácnou perlou, drahokamom, ktorý objavil istý kupec, ktorý – keďže sa vo veciach zrejme dobre vyznal – všetko ostatné, čo má, predá, aby si túto perlu mohol kúpiť. A napokon ho nazýva rybárskou sieťou plnou rýb, dobrých i zlých.

Toto všetko sú pekné, veľmi pekné obrazy, a my sme už počuli mnoho kázní a vysvetlení na tému Božieho kráľovstva. A predsa, vždy nanovo, akoby po prvýkrát, sa pýtame: Čo to presne je Božie kráľovstvo?

Niektorí sú presvedčení, že je to budúci svet, ktorý má ešte len prísť, že je to vec záhrobná, že je to nebo. je to teda výlučne Božia záležitosť, a tak jediné, čo máme urobiť my, je čakať.

Iní si zase myslia, že je to už terajší svet. Že je to napr. ideálny politický systém. Iní si myslia, že je to cirkev. A sú aj takí, ktorí si myslia, že je to mesto Jeruzalem.

Lenže, keď sa bližšie pozrieme na Ježišove slová v kontexte celého Jeho učenia, zistíme, že Ježiš sa neprikláňa k žiadnej z týchto krajných skupín. Pre Ježiša je Božie kráľovstvo – ako hovoria viacerí teológovia – „už“ tu, avšak nie „ešte“ tu. To znamená, že svoje plné uskutočnenie bude mať až vo večnosti, ale ono začína už tu, na tejto zemi. A my sa budeme držať tohto výkladu.

Takže: Čo to teda presne je, to Božie kráľovstvo? Kedy začalo? Kde začalo? Ako začalo? Začalo už vôbec?

Na tieto otázky si zodpovieme v dvoch rovinách:

1. Keď nahliadneme do Svätého Písma, konkrétne na jeho samý začiatok, v knihe Genezis (1M) v správe o stvorení čítame, že na začiatku Boh oddelil svetlo od tmy. A tak sa pýtame: „Je potom svetlo tým Božím kráľovstvom?“ Potom sa hovorí, ako Boh oddelil zem od mora. „Mohla by byť vari zem tým Božím kráľovstvom?“ Potom – ako kniha Genezis pokračuje – Boh nechal zem zarásť rastlinami, popínavými bylinami, kríkmi a stromami. „Mohli by byť rastliny tým Božím kráľovstvom?“ Potom Boh vložil do oceánov, morí i jazier ryby. „Sú vari ryby týmto kráľovstvom?“ Hneď na to Boh zaplnil zem zvieratami rozličných druhov, nebesia a ovzdušie vtákmi a hmyzom. „Že by boli zvieratá týmto Božím kráľovstvom?“

A potom, na konci Boh stvoril človeka, muža a ženu, teba i mňa. Tohto človeka zobral, otvoril mu ústa a vdýchol do neho ducha a povedal: „Ži, človek, ži tak, ako žijem ja. Vládni nad svetom tak, aby si rástol, aby si prospieval. Vládni nad zemou tak, aby ti bolo dobre, aby si bol veselý. A dávaj život, svoj život i môj život svojim deťom na veky vekov.“

Drahí veriaci, a toto, presne toto je Božie kráľovstvo na zemi: ľudský život. Božie kráľovstvo, to nie je nič iné iba pokračovanie Božieho stvoriteľského úmyslu, Jeho – Božej – vôle tu na zemi. Presne tak, ako sa modlíme v tej najkrajšej modlitbe adresovanej Jemu: „Príď Kráľovstvo Tvoje, buď vôľa Tvoja.“ A Boží úmysel, Božia vôľa, to nie je nič iné iba dobro, rozvoj, radosť a pohoda človeka. Božia vôľa, to je ľudský život. Toto je jeden zo spôsobov, ako sa dá vysvetliť myšlienka, že Božie kráľovstvo na zemi, to je ľudský život. Pohľadom na knihu Genezis a na stvoriteľský Boží plán.

2. A jestvuje aj ďalší, druhý spôsob, ako to vysvetliť. Ľudia, ktorí sa zdržiavali v Ježišovej prítomnosti, v Ňom spoznali Božieho Syna. Prečo a ako? Myslím, že sa to stalo preto, lebo v Ňom objavili hlboký záujem o najpodstatnejšiu vec, a to: dobro, rozvoj, rast a pohoda človeka. Ježiš ľuďom neustále ponúkal a dával život. Život bol jediná vec, o ktorú mal vôbec záujem. Nič iné Ho nezaujímalo.

Keď Ježiš stretol hluchého, povedal mu: „Prestaň byť hluchý! Hluchota nie je dobrá. Chcem, aby si počul!“ Keď sa stretol so slepcom, povedal mu: „Prestaň byť slepý. Slepota nie je dobrá. Chcem, aby si videl!“ Keď sa stretol s ochrnutým, povedal mu: „Prestaň byť ochrnutý. Ochrnutosť nie je dobrá. Chcem, aby si chodil!“ Keď sa stretol s nemým, povedal: „Nebuď mlčanlivý! Nemota nie je dobrá. Chcem, aby si hovoril!“ Keď sa stretol s krvácajúcou ženou, povedal jej: „Prestaň krvácať! Krvácanie nie je život. Chcem, aby si nekrvácala!“ Keď stretol sprievod s mŕtvym chlapcom v Naime, keď Ho privolali k mŕtvemu dievčaťu v Jairovom dome, alebo keď Jeho mŕtvemu a už pochovanému priateľovi Lazárovi povedal: „Neostaňte mŕtvymi. Opustite svoju nehybnosť. Chcem, aby ste žili!“ A všetci traja sa postavili a radovali, pretože znova dostali život. A radovali sa s nimi všetci naokolo...

Sestry a bratia! Ježiš vždy dával život, znova navracal život, obnovoval život, stimuloval k životu, dolaďoval život, odporúčal život. Nerobil to však len v telesnom zmysle. Ježiš sa stretával aj s ľuďmi, ktorí boli zablokovaní duchovne a frustrovaní duševne. Stotožňoval sa s chudobnými, s prekliatymi, s prostitútkami, s cudzoložníkmi, s vdovami, sirotami, s deťmi z ulice, so starými, s ničomníkmi, s vyvrheľmi a vagabundmi. Vyslobodil napríklad peniazmi zotročeného Zachea, tohto chamtivého a zlomyseľného človeka, a to až tak, že tento istý zlomyseľný človek, ktorý rozmýšľal výlučne len cez peniaze, sa zmenil tak veľmi, že sa stal tak veľkodušným, ako je veľkodušný Boh.

A tak opakujeme: Boh rozdával na začiatku život, rozdával dobrý život a rozdával ho všade, ako nám to hovorí kniha Genezis. A presne toto isté – od samého začiatku – robil aj Ježiš. A to je dôvod, prečo o Ňom hovorili: toto musí byť Syn Boží, pretože jediná vec, ktorá Ho zaujímala, bola len dobro ľudí, teda Božie kráľovstvo.

Brat, sestra, presne toto je Božie kráľovstvo aj dnes. Všade tam, kde sa cezo mňa či cez teba šíri život, kde ľudia rastú a rozvíjajú sa, kde sa tešia, radujú zo svojho života a zo životov druhých, kde si navzájom k životu pomáhajú, všade tam je Božie kráľovstvo. Pán Ježiš predsa povedal: „Ajhľa, kráľovstvo Božie je medzi vami.“