13. nedeľa po Svätej Trojici

Reformačná kázeň č. 1

Text: 2. Kniha Kráľovská 22, 8-13

            Bratia a sestry!          

            Tohtoročné slávenie Pamiatky reformácie je vyvrcholením slávenia jej 500 výročia. Aby sme si tento výnimočný a nami zažitý okamih uvedomili a prežili omnoho intenzívnejšie, budeme od dnešnej nedele postupne objavovať vývoj reformácie pod dotykom Božieho slova a tak isto uvedomovať si  Lutherove videnie  spásy hriešneho človeka z Božej strany. 

Preto nás dnes bude zaujímať otázka, čo pohlo Luthera k  smelému činu, aby očistil evanjeliové učenie a tak hľadal duchovnú  podstatu a silu Božieho slova.

Dnes si pripomenieme znovuodhalenie, znovuobjavenie evanjelia.

 Lebo práve objav evanjelia, ktoré máme v Písme svätom tvorí prvý základ Lutherovej obnovy cirkvi. Reformácia postavila jednu zo svojich zásad na slovách: sola Scriptura (jedine Písmo), teda Písmo sväté, ktoré obsahuje Božie slovo. Luther sprístupnil Bože slovo všetkým ľuďom tým, že ho preložil do materinskej  reči.

Bratia a sestry, nikto z nás by nemal povedať, že sa s Božím slovom nestretol, alebo že ho nepočul. A predsa: Nedávno prišli médiá so správou o jednom prieskume, ktorý ukázal, že len maličké percento slovenských kresťanov aspoň raz v živote čítalo Bibliu. Hoci je to zarážajúca informácia, je v porovnaní s dnešným prečítaným SZ príbehom podobná.

Z tejto biblickej správy sa totiž dozvedáme, že v dejinách starozmluvného Božieho ľudu bolo obdobie, kedy na Boží zákon celkom zabudli. Hoci práve zákon charakterizoval Izraelčanov a robil z nich Boží ľud. V tom čase bol kráľom Joziáš, ktorý sa stal kráľom ako 8-ročný. Od takéhoto dieťaťa by sme ani my veľa nečakali. Ale Božie slovo nám  hovorí o ňom, že ako 16-ročný si uvedomil potrebu hľadať Boha, ako jeho predchodca kráľ Dávid. Ako 20-ročný sa rozhodol očistiť judskú zem od pohanských bôžikov a oltárov. A určite to nebola náhoda, že za jeho vlády sa našla aj Kniha zákona. Bol práve osemnásty rok jeho vlády a Joziáš mal 26rokov. Vtedy si všimol, že Hospodinov chrám je na mnohých miestach schátraný a je tam neporiadok. Pri opravách a upratovaní kňaz Chilkija objavil zvitok papiera. Keď si ho lepšie pozrel, zistil, že je to Kniha zákona. Keď ju kráľovi jeho pisár prečítal, Joziáš si uvedomil duchovnú hrôzu vo svojom živote aj v živote svojho ľudu. Pri čítaní zákona si uvedomil, ako sa od neho vzdialili a tým pošliapali Božie prikázania. Na znak rozhorčenia a pokory si roztrhol svoje rúcho a plakal pred Hospodinom. A toto bol začiatok Joziášovej reformy.

            Tento príbeh sa v určitých obmenách odohral viackrát v dejinách. Dnes si pripomíname reformáciu – znovu sformovanie duchovného života na sklonku stredoveku. - Dr. Martin Luther – augustiniánsky mních a profesor biblických vied na univerzite vo Wittenbergu „našiel Bibliu“, presnejšie – znovuobjavil v nej evanjelium. Kým Joziáš našiel Zákon, v ktorom uvideli svoj hriešny stav, Luther objavil v evanjeliu – milostivého Boha. V Lutherovej dobe bol zákon až priveľmi zdôrazňovaný a ľudia, hoci mu nerozumeli, boli ním zastrašovaní. Žili v duchovnej neslobode.

            Bola to doba, v ktorej  ľudia žili v strachu – pred morom, smrťou, nájazdami Turkov, báli sa očistca i pekla. Intenzívnym štúdium Biblie zrazu Luther objavil vzácny poklad evanjelia – dobrú správu o milujúcom Bohu. Pravdu o človeku, ktorý spravodlivosť pred Bohom nikdy nedosiahne, ale aj pravdu o Bohu, ktorý nám, hriešnym ľuďom, pripočítava Ježišovu spravodlivosť.

            Lutherovi zrazu zažiarila oslobodzujúca pravda – Ježiš Kristus nám ukazuje Boha ako láskavého Otca. Môžeme žiť z Ježišovej spravodlivosti a z Jeho lásky. V dnešnej dobe sa nebojíme moru ani Turkov, ale bojíme sa rakoviny, straty zamestnania, prírodných katastróf, teroristov a mnohých iných vecí.

            A hoci sa bojíme mnohých vecí, na rozdiel od Lutherovej doby, sa už nebojíme Boha. A to je veľká škoda. Práve kvôli tomu sa nám ten objav Ježišovho evanjelia nezdá byť takým vzácnym pokladom. Dnešný človek sa pýta: Načo mi je odpustenie, keď som taký úžasný? Čo mi má Boh vôbec odpúšťať? Veď skôr Boh v dnešnej dobe sedí na lavici obžalovaných, tam sme Ho posadili. A tam Ho my – hriešnici – súdime. Boha obviňujeme z nešťastí a chorôb, ktoré sa udejú v našom osobnom živote, aj vo svete, namiesto toho, aby sme sa pýtali, či to nie je náhodou dôsledok života a rozhodovania bez Pána Boha. A tak sa stalo, že ľudia prestali poväčšine čítať Božie slovo, prestali vnímať cirkev ako spoločenstvo veriacich bratov a sestier, kde to slovo počúvame, kde to slovo nás na jednej strane obviňuje a na strane druhej v evanjeliu oslobodzuje a zachraňuje, posilňuje, objíma Božou prijímajúcou a odpúšťajúcou láskou.

            Bratia a sestry, je čas začať znovu hľadať! Hľadať a nájsť Bibliu ako slovo mocného a stále konajúceho Boha; slovo, ktoré patrí mne osobne a podľa neho mám a môžem slobodne a radostne formovať, reformovať – obnovovať svoj život!!! To by bol dobrý začiatok reformy nášho života, aj našej cirkvi. Aj cirkev musí zostať stále sa obnovujúcou a hľadať spôsoby, ako môže osloviť dnešného sekularizovaného človeka v jeho potrebách, v jeho strachoch a situáciách. Ak by každý kresťan v našej cirkvi urobil reformu svojho duchovného života, a to tak, že sa rozhodne brať Božie slovo za láskyplný Boží záujem o každého jedného z nás na tomto svete,  nebolo by potreba iných reforiem. Prebehli by spontánne.

            Potom, ako kráľ Joziáš našiel knihu zákona, začali sa meniť konkrétne oblasti života. V mene svojich poddaných uzavrel pred Hospodinom zmluvu, že Ho budú nasledovať a zachovávať Jeho prikázania, celým srdcom a celou dušou. Zo svojho života odstránili pohanských bôžikov a všetku modloslužbu a slúžili len živému Bohu. (2Kron 34, 30nn)

            Tak aj Luther – až keď očistil základy Božieho slova, viedlo to k reforme jeho života a života cirkvi aj spoločnosti. Preto aj my, bratia a sestry, potrebujeme najprv a potom neustále objavovať Božie slovo ako osobné slovo od Boha pre nás. Až potom môžeme dúfať v zmenu aj v cirkvi, aj v národe, aj vo svete. My nemáme problém povedať: veríme a uznávame nad sebou Boha. Ale problémom je to množstvo malých bohov a bôžikov v našom živote, ktoré nás ovplyvňujú viac ako slovo nášho Boha.

            Preto: evanjelický kresťan, v čase tvojej reformácie, teda  duchovnej obnovy – Pán Boh ťa pozýva dnes a potom každý deň spraviť rozhodnutie a vyznávať, že On je v Ježišovi Kristovi mojím Pastierom a nebeským Otcom a Jeho slovo chcem brať vážne. Podľa tejto Božej normy máme formovať svoj život a tak budovať svoj život na skale, ktorou je náš Pán Ježiš Kristus. To je cesta spásy – žiť pod mocou Božieho slova v čistote evanjelia a zostať Mu verní po celý  svoj život. Amen.