18. n. po Sv. Trojici

Text: Lukáš 19, 1-10.v

1 Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. 2 A hľa, muž menom Zacheus, ktorý bol nad colníkmi a bol bohatý, 3 žiadal si vidieť Ježiša, ktorý to je. Ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. 4 Pobehol teda vopred a vyliezol na divý figovník, aby Ho videl, lebo mal ísť tadiaľ. 5 Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel hore na neho a povedal mu: Zacheus, zostúp rýchlo, lebo v tvojom dome musím dnes zostať. 6 A zostúpil rýchlo a prijal Ho s radosťou. 7 Všetci, ktorí to videli, reptali a hovorili: K hriešnemu človeku vošiel si odpočinúť! 8 Ale Zacheus vstal a povedal Pánovi: Ajhľa, Pane, polovicu majetku dávam chudobným, a ak som niekoho oklamal v niečom, vraciam to štvornásobne. 9 I riekol mu Ježiš: Dnes sa stalo spasenie tomuto domu, pretože aj on je synom Abrahámovým. 10 Lebo Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo.

Milí bratia a sestry,

v dnešnej tretej časti na reformačnú tému Ospravedlnenie hriešneho človeka skrze vieru chceme uvažovať o kladnom, pozitívnom prijatí tejto Božej ponuky zo strany nás, ľudí. Predpokladom prijatia ospravedlnenia je, aby človek po ňom túžil. Túžiť po ospravedlnení môže len ten, kto si uvedomuje svoj hriech, koho  hriech trápi a nedáva mu pokoja. U Martina Luthera bol tento predpoklad splnený práve tým, že si znova a znova kládol otázku: „Ako nájdem milostivého Boha?“  presnejšie by sme mali povedať, že táto otázka ho prenasledovala a nemohol pred ňou utiecť, nemohol spať.
Aj dnes je táto otázka  predpokladom toho, aby človek prijal ponuku Božieho odpustenia, ospravedlnenia, akceptovania. Ale zamýšľa sa nad touto otázkou dnešný človek?

Pred pár týždňami sme z kázne Božieho slova počuli  o tých, ktorí bez výčitiek svedomia páchajú zločiny a zlé činy. Ľudia tohto typu si takéto otázky nekladú, a myslia si, že ponuka ospravedlnenia im nemá čo povedať. Neskôr  sme v kázni hovorili o inom type ľudí: o ľuďoch, ktorí samých seba pokladajú za dobrých, spravodlivých, zbožných. Ani u tých sa spravidla neobjavuje otázka, ako nájdem milostivého Boha.
Ale sú aj iní, ktorých táto otázka trápi rovnako neodbytne ako Luthera. Táto otázka rezonuje  v životoch tých, ktorí si najskôr myslia, že Božiu milosť nepotrebujú, ale v ich živote sa  môže stať, že v dôsledku rozličných životných situácií a v dôsledku  pôsobenia Ducha Svätého na ich myslenie, sa takáto otázka objaví, a človek sa jej len tak ľahko nedokáže zbaviť.
Na túto otázku alebo prosbu Pán Boh odpovedá, tak  že človeka napriek jeho hriešnosti

- akceptuje, -  daruje mu ospravedlnenie, - odpúšťa mu, -  mení jeho srdce, -  vedie ho k tomu, aby začal nenávidieť hriech,  dovtedajšie zlé činy a správanie, a aby začal s radosťou napĺňať svoj život novým,  bohatým obsahom.
Človek sám, svojimi takzvanými dobrými skutkami toto ospravedlnenie nemôže dosiahnuť, ale keď získa radostnú istotu, že ho Pán Boh z milosti a z lásky  napriek všetkému, prijíma, otvárajú sa pred ním nové obzory, on sám sa stáva novým človekom. Život človeka, ktorý sa v dôsledku ospravedlnenia, prijatého od Pána Boha stal novou bytosťou, život takéhoto človeka má byť plný dobrých skutkov, ktoré plynú z lásky k Bohu a ľuďom.

Ospravedlnenie je v živote človeka proces veľkej premeny.

- Prvým krokom tohto procesu je Božia iniciatíva. Pán Boh vzbudzuje v človeku nepokoj pre jeho hriechy, On svojím Svätým Duchom vzbudzuje v človeku túžbu po zmierení, po odstránení napätia vo vzťahu k Pánu Bohu, túžbu po prekonaní odcudzenia od Boha, ktoré si človek spôsobil svojím hriechom. Človek môže vo svojej vzdorovitosti toto pôsobenie Božieho Ducha odmietnuť a ostať i naďalej obrátený chrbtom k Pánu Bohu.

- Ale u toho, kto dovolí, aby táto túžba v ňom vznikla, u toho odpovedá na ňu Pán Boh ponukou ospravedlnenia so všetkými dôsledkami, ktoré sme spomenuli.

Bratia a sestry - všimneme si, ako proces ospravedlnenia a obnovy života prebiehal u Zachea v Jerichu. Zacheus bol vysokým úradníkom nad vyberačmi daní v jednej oblasti rímskej provincie Judea.. Vyberači daní vymáhali od obyvateľstva viac peňazí na daniach, ako bolo predpísané. Rozdiel si nechávali pre seba. Nadriadený funkcionár mal určite značný podiel na tomto zisku. To bol zrejme jeden zo zdrojov, z ktorých si Zacheus vybudoval svoj materiálny život.
Je veľmi pravdepodobné, že v určitom čase začalo Zachea znepokojovať jeho bohatstvo. Začal pociťovať nejasné a postupne vždy jasnejšie výčitky svedomia. Vedel si živo predstaviť, ako jeho úradníci – publikáni – neraz vynútili od ľudí posledný peniaz ktorý oni potrebovali na obživu svojej rodiny. Ak sa takáto myšlienka a predstava človeku vracia aj proti jeho vôli, znepokojuje ho. Pripomína mu ju každý pohľad na luxus, v ktorom on sám žije.

V prečítanom príbehu sa síce nehovorí o Zacheovom vnútornom nepokoji. Hovorí sa len o tom, že bol zvedavý, „žiadal si vidieť Ježiša, ktorý to je.“ Ale za touto zvedavosťou sa zrejme skrýval hlboký nepokoj. Vidno to z jeho správania: Vynaložil veľké úsilie na to, aby mohol vidieť Ježiša. Riskoval, že sa ľudia budú z neho smiať, keď uvidia, ako on, vysoký úradník malej postavy, lezie na strom. Ale on si z tohto rizika zrejme nič nerobil, lebo chcel za každú cenu vidieť Ježiša. Preto si myslíme, že jeho pohnútkou bolo niečo omnoho závažnejšie ako iba zvedavosť.
Chcel Ježiša iba vidieť? Alebo túžil stretnúť sa s ním? Nepokladal to za nemožné. Vedel, že Ježiš na rozdiel od ostatných ľudí neopovrhoval jemu podobnými, ale prichádzal k nim, komunikoval s nimi, nehanbil sa sedieť s nimi za jedným stolom.
Vznik Zacheovej túžby vidieť Ježiša, a tajnej túžby stretnúť sa s ním a prijať od neho pomoc vo svojom nepokoji chápeme ako vplyv Ducha Svätého, ktorý pôsobil na jeho myslenie. Táto túžba je prvý krok na ceste ospravedlnenia, iniciatívny krok z Božej strany. Budú nasledovať ďalšie kroky?
Ježiš sa blíži k stromu, na ktorom sedí Zacheus. Zastane pod stromom a Zacheus je plný napätia a očakávania, čo sa bude diať. Sotva sa odvážil rátať s tým, čo sa potom stalo. Ježiš zastane a povie mu: „Zacheus, zostúp rýchlo, lebo v tvojom dome musím dnes zostať.“ Ponúkol sa mu za hosťa. Nie preto, že by bol potreboval jeho pohostinnosť, ale preto, že Zacheus veľmi potreboval Jeho, Ježiša. Slovo „musím“ neznamená: Nemám sa kde ubytovať, potrebujem tvoj dom. Slovo „musím“ znamená: Ty ma potrebuješ, a vôľa nebeského Otca je, aby som ti pomohol. Ježiš ako hosť v dome Zachea – to je čin  ospravedlnenia, akceptovania tohto človeka. Zacheus si v momente uvedomuje, že toto je hviezdna, zachraňujúca hodina jeho života. Bleskovo si to pomyslí a hneď  zíde zo stromu. V texte čítame: „Zacheus zostúpil rýchlo a prijal ho s radosťou.“ To je zo Zacheovej strany čin viery, akt prijatia ponúknutého ospravedlnenia.
Zo Zachea sa v dôsledku Božieho činu ospravedlnenia a Zacheovho aktu veriaceho prijatia ospravedlnenia stáva v tejto chvíli nový človek. Tu máme pred sebou krásny príklad pravdivosti apoštolových slov: „Ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli a hľa, nastali nové.“ So Zacheom sa deje prerodenie, nové narodenie. Zacheova nová bytosť sa prejavila veľkým rozhodnutím: „Pane, polovicu majetku dávam chudobným, a ak som niekoho oklamal v niečom, vraciam to štvornásobne.“ Skúsme si názorne predstaviť, o aké veľké rozhodnutie išlo v týchto slovách. Polovicu zrejme veľkého majetku dá na dobročinné účely, pre chudobných, a okrem toho chce niekoľkonásobne napraviť všetko zlé, čoho sa dopustil. Ježiš potvrdzuje správnosť tohto rozhodnutia, keď hovorí: „Dnes sa stalo spasenie tomuto domu, pretože aj on je synom Abrahámovým.“ Na záver Pán Ježiš hovorí: „Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo.“ Týmito slovami dal najavo, že Zacheov príbeh je jedna z udalostí Jeho, Ježišovho zachraňujúceho diela.

Bratia a sestry, všimnime si ešte raz jednotlivé kroky procesu ospravedlnenia: Pán Boh vzbudzuje v srdci človeka nepokoj a zároveň túžbu po odpustení a akceptovaní. Táto túžba v človeku vznikne, ozve sa v jeho vnútri. Na ňu Pán Boh odpovedá tak, že človeka, napriek tomu, že je hriešny, zo svojej milosti akceptuje, prijíma. Od človeka sa čaká, že z tohto Božieho prijatia bude mať veľkú radosť a prijme ho vierou. Opravdivosť prijatia ospravedlnenia sa potvrdí tým, že z človeka sa stane nová bytosť. To, že sa človek naozaj stal novou bytosťou, sa prejaví tým, že sa začne dôsledne správať v duchu poslušnosti Božej vôli. Toto, a nič menšie, je ospravedlnenie, ktoré tak veľmi zdôraznila reformácia.

Učenie o ospravedlnení má síce svoje miesto a presné formulovanie aj v učení - dogmatike – a to je potrebné, aby sa bránilo bludom. Ale učenie o ospravedlnení sa má stať skutočnosťou u každého člena cirkvi, ktorá sa hlási k reformácii, teda aj u každého člena našej Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Tým, že prijmeme, alebo nanovo prijmeme ospravedlnenie v jeho plnom zmysle, zasvätíme najkrajším spôsobom Pamiatku reformácie. Takáto plná zmena človeka k lepšiemu je rovnako potrebná dnes, ako bola potrebná v dobe Pána Ježiša a v dobe Reformácie.

Bratia a sestry, na koniec si pripomenieme zaujímavú formuláciu učenia o ospravedlnení, ktorá pochádza od jedného teológa z 20. storočia. Veta: „Verím, že som Pánom Bohom ospravedlnený, hoci som hriešnik“ sa dá vyjadriť takto: „Akceptujem, že som Pánom Bohom akceptovaný, a to napriek tomu, že som pre svoje hriechy neakceptovateľný“. (Prijímam, že som Pánom Bohom prijatý, a to napriek tomu, že som neprijateľný). Prosíme Pána Boha, aby každému z nás pomohol takto prijať Jeho veľkú ponuku lásky. Amen.

( s použitím myšlienok Jána Greša)