Dvere, ktoré sú dnes otvorené, nemusia byť otvorené aj zajtra.

Zmizol posledný sneh, príroda sa začala prebúdzať k novému životu. Potoky žblnkotali, lúky nadobudli jasno-zelenú farbu. Ľudia sa pomaly prechádzali po poliach. Tu a tam sa zastavili, zohli sa a čosi zbierali do papierových vrecúšok, ktoré niesli so sebou. Chodili krížom-krážom po jemnej tráve, až kým nemali plné vrecúška. Čo to vlastne zbierali? Napokon, veď sneh sa len práve roztopil a nič ešte predsa nevyrástlo. Zrazu som si spomenul, čo mi povedala manželka. Tiež išla von zbierať malé výhonky púpavy. Prvé čerstvé lístky tejto rastliny sa výborne hodia na šalát, ktorý sa nielen doma, ale aj v reštautáciách servíruje ako jarná lahôdka - a to dosť draho! Vyšli sme si do jarného počasia, ktoré pôsobilo ako balzam.

Bolo to jedniné obdobie, kedy sme mohli zbierať púpavové listy. Za niekoľko týždňov z nich budú normálne púpavy. Nikto ich už nebude môcť jesť, iba kravy na poliach. Dnes máš využiť ako najlepšie vieš príležitosť, ktorú ti Boh dáva. Na čokoľvek dnes priložíš svoju ruku, urob to s celou svojou silou. Pretože dvere, ktoré sú dnes otvorené, nemusia byť otvorené aj zajtra.