Kresťan a politika

Kresťania si kladú otázky ohľadne svojho zapojenia do verejného a politického života. Odpovede na ne sú často protichodné. Na jednej strane sú tí, ktorí sú presvedčení, že kresťan nemá mať nič spoločné so svetskou, verejnú alebo politickú správou štátu - ti dokonca odmietajú aj voliť. Na druhej strane kresťanskej škály sú tí, ktorí z kazateľníc ovplyvňujú svojich poslucháčov natoľko, že im navrhujú, koho majú voliť alebo ako sa majú zapojiť do kresťanských aktivít. Ďalší problém môže nastať, keď kresťania vzťahujú istý výklad biblického proroctva do kontextu doby, v ktorej práve žijú. To sa všetko v minulosti dialo a deje aj dnes.

Vymedzenie pojmu "Politika"

Wikislovník definuje heslo "Politika" takto: Politika (z neskorolat. politice < gr\ slova politike - umenie správy štátu < gr. pólis - mesto (-ský štát), občianstvo) je proces a metóda záväzného rozhodovania určitej skupiny ľudí smerujúceho k dosiahnutiu určitého cieľa. V užšom slova zmysle sa pojem politika vzťahuje na kolektívne rozhodovanie zamerané na dosiahnutie alebo udržanie štátnej alebo obecnej moci.

V rámci týchto kolektívnych rozhodnutí je politika umením spravovať veci verejné, umením riadiť štát a obhajovať záujmy jedného štátu voči druhému, vytvárať a udržiavať vzťahy medzi týmito štátmi. Ak pluralita názorov a záujmov neexistuje, alebo nemôže byť uplatnená, nemôže dôjsť k politickému rozhodnutiu. Prostriedkom politiky je politická moc, ktorú možno získať buď demokratickými prostriedkami, alebo násilím.

Ako vidíme, politika a veci verejné, tak ako ich chápeme, nemajú na prvý pohľad nič spoločné s vierou, duchovnom alebo náboženstvom. Napriek tomu môžeme povedať, že duchovný stav spoločnosti a správa verejných vecí, teda politika, sú ako spojené nádoby, ktoré sa navzájom ovplyvňujú a dopĺňajú. Tak ako bola verejná politika komunistov ideologicky ovplyvnená evolučnom ateizmom, rovnako silno bola prepojená verejná politika mesta Ženevy v polovici 16. storočia s kalvínskym reformovaným kresťanstvom. Podobne, dnešná správa verejných záležitostí je verným obrazom prepojenie výkonnej moci s duchovným stavom väčšiny nášho národa. Nemôžeme sa vyhnúť záveru, že politika, t.j. spravovanie verejných vecí, a duchovný stav sveta, štátu, národa, kraje, mestá, obce, rodiny alebo jednotlivca sa navzájom ovplyvňujú.

Kto za "Politikou" stojí?

Svetská politika je závislá na duchovnom stave sveta. Ideálna spoločnosť neexistuje. Žiaden veriaci v Pána Ježiša by nemal byť prekvapený stavom sveta, pretože: Vieme, že sme z Boha a že celý svet je v moci Zlého. (1. Jánov 5:19) Kto žije bez Krista a počúva toho Zlého, satana, diabla - nepozná inú voľbu a slúži bohu tohto sveta, ktorý je mu aj otcom. "Boh tohto sveta" predstavuje toho, koho ľudia sveta počúvajú. To je jasné z textu: Efezským 2:1-2. Biblický Boh je Bohom a Otcom len tomu, kto ho počúva. Kto Boha počúva, ten je tiež jeho dieťaťom. Tu vystupujú dve hierarchická panstva vplyvu, z ktorých vládca jedného panstva vplyvu - diabol, je pod úplnou a zvrchovanou kontrolou Vládca druhého panstva vplyvu - Boha.

Vlády a ideológie sveta

Kniha Zjavenia popisuje v podstate udalosti medzi prvým a druhým príchodom Pána Ježiša Krista, teda obdobia cirkvi. V tomto vymedzenom čase vidíme, ako svet pod vedením "vládca nadzemských mocou", "boha tohto sveta", alebo "draka" funguje. Ten Zlý, má v podstate

dve výkonné páky na ovládanie sveta, dve domény svojich detí. Jeho hlavným, cieľom je potlačiť Pravdu - Ježiša Krista. Jeho hlavným cieľom je umlčať prenasledovaním cirkev, Kristovo telo, chrám Boží, teda všetkých, kto Pravdu - Ježiša Krista poznajú. Je potrebné si prečítať 13. kapitolu knihy Zjavenie, ktoré opisuje, ako dve dravé šelmy vládli, vládnu a ešte budú vládnuť krajine. Tá prvá sa vynára z mora, tá druhá šelma sa vynára zo zeme.

Počas celej epochy medzi oboma Kristovými príchody obe šelmy, „morská" -antikristovská vláda a "pozemská" - antikristovské náboženstvo, spoločne prenasledujú Kristovo telo, Cirkev, všetkých, ktorí sú v Kristovi. Nemusíme ísť až do stredoveku. V dnešnej dobe stačí sledovať, akú filozofiu alebo náboženstvo hlása pozemská šelma. Boh dnešného sveta je pôžitkárske brucho a sláva postavená na hanebnostiach. Dnešnými slovami - je to explózia materializmu a mravného úpadku. Táto šelma núti obyvateľov krajiny, aby sa klaňali morskej šelme, totiž takým vládam, ktoré im svojimi ekonomicko-politickými opatreniami zabezpečí plynulé napĺňanie brucha. Nie je nič zlé na tom, aby sa mal človek hmotne dobre. Hmotné istoty a blahobyt, ale väčšinou vedú človeka k falošnej nezávislosti, a svojbytnosti, čím ho odvádza od Boha [Lukáš 12:16-23]. Brucho a sláva v hanebnostiam sa potom stávajú cieľom bytia - bohom.

Obe diablove šelmy majú za cieľ umŕtvovanie Pravdy, t.j. odmietanie Ježiša Krista. V dnešnej dobe to robia oveľa účinnejšie než v stredoveku alebo na začiatku existencie kresťanstva. Vtedy, pohanské náboženstvo alebo zdeformované "kresťanstvo" - šelma z krajiny, podporila vládna moc - šelmu z mora, aby nasledovníkov Pravdy - Ježiša Krista, vraždili, križovali, kameňovali, predhazovali dravým šelmám, atď. Výsledok bol často opačný - cirkev pod tlakom prenasledovania ešte viac rástla ...

Človek a vlády                                                       

Je zrejmé, že aj zlá vláda je lepšia, ako žiadna. Dôvod je prostý - prirodzený človek je sám v sebe nenapraviteľné hriešny a potrebuje byť "umravnený" pomocou represívnych síl vládcov. Ide teda o formu politickej moci vlád a dohľadu riadeného Bohom z hora: Rímskym 13:1-10. Z tohoto textu vyplýva, že prvoradou úlohou vlády, ktorý jej Boh uložil, je zabezpečiť, trebárs i mečom, t.j. políciou a vojskom, požiadavky 9. verša - "Nescudzoložíš, nezabiješ, nepokradneš, nevydáš krivé svedectvo, nepožiadaš" - aby sa ľuďom žilo pokiaľ možno "civilizované".

Úlohou vlády je občanov ochraňovať pred zločinom a zabezpečovať pokojné spolužitie. Čím viac ľudí porušuje požiadavky 9. verša - tým pevnejšie musia vládcovia držať meč. Len v niekoľkých storočiach, a len tam, kde sa ľudia báli Hospodina, vládcovia nepotrebovali uplatňovať toľko represie. Tým, že verní kresťania získali viac osobnej slobody, dostavil sa nielen hospodársky rozvoj, ale aj rozkvet kultúry a umenia. Ak dnešné národy nebudú ctiť požiadavky 9. verša, potom je isté, že totalita a represie zachváti aj tie krajiny, ktoré sa tešili relatívnej slobode v niekoľkých posledných storočiach.

Neviditeľné Kristovo kráľovstvo

Na rozdiel od sveta sú veci Božie záležitosťou duchovné. Patrí do neviditeľnej oblasti a nie sú prirodzenou súčasťou tohto sveta. Preto sa ich vzájomné pôsobenie a vzťahy medzi Bohom a ľuďmi, i ľuďmi samotnými, neriadi svetskou politikou, pretože existuje len jedna "záujmová oblasť" a tou je duchovný skupina ľudí v Kristovi. V jeho kráľovstve neexistuje politika, pretože politika sa týka viditeľného sveta. Veriaci ale žijú ako vo viditeľnom svete politiky, tak aj v apolitickom - neviditeľnom svete Pána Ježiša Krista. Veriaci sa nemôžu prirodzene, vyhnúť

politickým vzťahom panujúcim v danom politickom podtexte doby. Kristovo kráľovstvo je ale výhradne apolitické. Pred Pilátom Ježiš vyčlenil svoje kráľovstvo zo sveta týmito slovami: Ján 18:36.

Tým sa stal Pán Ježiš a všetci čo sú v Ňom úplne apolitickým, pokiaľ ide o evanjelium. To pochopil sám Pilát, chcel Ježiša prepustiť, pretože na ňom nenašiel žiadny politický prečin. Pilát pochopil, že kráľovstvo, ktoré nie je fyzické, nemôže bojovať fyzickými zbraňami. Keby bojovalo, potom by to nebolo duchovné, ale fyzické kráľovstva. Kresťanovo nebeské občianstvo má vplyv na jeho postavenie v spoločnosti. Boží človek nemôže byť spriáhnutý s duchovnými hodnotami sveta. Nemáme s nimi nič spoločné, pretože naše občianstvo, naša domovina je neba. Nie sme zo sveta, nemôžeme používať svetské zbrane k rozširovaniu našej vlasti - Božieho kráľovstva.

Ako môžu kresťania presadzovať biblické hodnoty?

V každodennom živote v tele nás obklopuje svet, ktorého pánom je ten Zlý. Všetci sme objektom i subjektom politických rozhodnutí a nikto z nás sa im nemôže vyhnúť. Nevyzývam k občianskej pasivite a nezáujmu o dianie okolo nás. Len upozorňujem na to, že v okamihu, kedy do spektra evanjelia začleníme správu verejných vecí, stav sveta, štátu, národa, etnika, oblasti, obce, rodiny alebo jednotlivca, stráca evanjelium svoju jedinečnú mimosvetskú povahu, ktorá je pre nás vymedzená Pánom Ježišom Kristom, a môže byť premenené iba na humanistické snaženie.

Všetci, pre ktorých je Biblia základom pohľadu na svet a večnosť, sú v rozpore so svetom v kritických otázkach národného a spoločenského zákonodarstva. V otázkach ohľadom potratov, homosexuálnych zväzkov, rozvodovosti, prostitúcie, pornografie, všeobecnej morálky a ďalších tém sa dnešný svet s kresťanmi nezhodne. Kresťania nemajú byť aktivistu v tom zmysle, aby v spoločnosti násilne a svetskými zbraňami alebo násilnými demonštráciami presadzovali Božie hodnoty. Kresťania búrajú a stavajú trpezlivým vyučovaním evanjelia.

Nová zmluva nepoužíva násilie na presadzovanie Božieho kráľovstva. Násilie plodí len násilie, ktoré nikoho nepresvedčí, skôr vzbudí vzdor a odpor. Kresťanský aktivizmus a protesty proti potratom, homosexualite, nemravnosti, mešitám sú dôležité, ale v podstate nič zásadného nedokážu. To všetko je dôsledok hriešneho stavu sveta, je to ovocie zlého stromu. Protesty môžu horké ovocie zlého stromu dočasne očesať, ale strom prinesie znova novú úrodu zlého ovocia. Kresťanovo poslanie je zasadiť nový strom, ktorého koreňom je sám Pán Ježiš Kristus. Takýto strom prináša vždy dobré ovocie. Dobrý lekár lieči príčinu choroby, nie jej príznaky. Svetské páky, za ktoré kresťania tak radi ťahajú, občianske iniciatívy, ktoré očakávajú morálnej zmeny za pomoci politických strán a funkcií, protesty a petície len málokoho privedú k poznaniu Boha a Jeho hodnôt. Mravné problémy sveta nemôže napraviť žiadna svetská ani politická moc, aj keby bola veľmi osvietená a veľmi mocná. Hriech plodiaci nemravnosť je duchovný neduh - je to neznalosť Krista! Zmena je možná iba v Kristovi!

Má byť kresťan verejne činný?

Samozrejme! Kresťan má byť predovšetkým zodpovedným a príkladným občanom. Svoju prípadnú verejnú, politickú funkciu nech vykonáva v Božej bázni. Čo je cisárovo dá cisárovi, čo je Božie odovzdá Bohu. Nikdy však nesmie vo svojej verejnej funkcii zradiť mravné princípy, ktoré mu uložil sám Pán Ježiš Kristus. Ak bude veriaci prenasledovaný, pretože jeho hodnoty odporujú politickým hodnotám sveta, nech sa chopí príležitosti a ukáže na jedinečnosť Krista

a evanjelia. To, že sa máme starať o blížnych, slabých, vdovy, siroty, trpiaci, chorých, ...to všetko by malo byť pre kresťanov samozrejmé. Kresťania by si mali uvedomiť, pretože sú kráľovským kňažstvom Boha všemohúceho, že sa ich týka predovšetkým duchovný zápas o duše nespasených. Vo svete prebieha a bude prebiehať ďalej duchovný a politický boj. Kresťania majú žiť a hlásať Božie Slovo, aby boli svetlom pre tých, ktorí ešte žijú v zajatí tmy. Zamerajme sa na to, aby naše rodiny, cirkvi, zbory boli obrazom Božieho kráľovstva v nás. Neplytvajte časom a energiou premýšľaním a strachovaním sa o budúcnosť sveta, Izraela, Európy, ekologických, populačných a demografických prognóz. Ak neponúkneme Kristovu duchovnú cestu, či už ide o veriacich alebo neveriacich, katolíkov alebo protestantov, židov alebo moslimov, pravičiarov alebo ľavičiarov, potom sa nevyhnutne staneme len súčasťou nejakej skupiny s politickými ambíciami. Náš duchovný boj skončí až 2. príchodom Pána Ježiša. Než sa to stane, buďme zodpovednými občanmi, voliči, zamestnanci, zamestnávateľmi, ... nebuďme ľahostajní k Božiemu slovu ani voči svojmu okoliu. Tešme sa z prenasledovanie pre Božiu vec. Prijímajme ho s pokorou a nádejou, že nieje nič stratené.