Kresťan a závislosti

Prvé Božie prikázanie hovorí: Ja som Hospodin Tvoj Boh! Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Tento imperatív Božej zvrchovanosti a lásky dobre poznáme. Poznať niečo a držať sa toho, sú však dve rozdielne veci. Nemôžem začať hovoriť o téme kresťan a závislosti iným pohľadom, ako pohľadom na prvé Božie prikázanie. Závislosť je hriech, ktorý nás chce ovládnuť, aby sme mu dali prednosť pred Pánom Bohom. Ak sa tak stane, stáva sa nám bohom, ktorému musíme slúžiť. Ap. Pavol  píše do Filipis: Buďte mojimi spolunapodobňovateľmi, bratia, a pozorujte tých, ktorí tak chodia, ako máte príklad na nás. Lebo mnohí tak chodia, o ktorých som vám často hovoril a teraz i plačúc hovorím, že sú nepriateľmi kríža Kristovho, ktorých koniec je zahynutie, ktorých bohom je brucho a sláva v ich hanebnosti, ktorí myslia na zemské veci. Lebo naše občianstvo je v nebesiach, odkiaľ i Spasiteľa očakávame. Pána Ježiša Krista.“ Závislosťami sa vylučujeme zo spoločenstva Božích detí. Pavol v 1. Kor. 6, 9-10 píše: „Alebo či neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi kráľovstva Božieho? Nemýľte sa! Ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani muži súložiaci s mužmi, ani zlodeji, ani lakomci, ani opilci, ani rúhači, ani vydierači nebudú dedičmi kráľovstva Božieho!“ Nebudú dedičmi kráľovstva Božieho. Tieto slová by mali desiť a  mraziť každého, kto sa nachádza v závislosti. Ak nechce zahynúť, musí hľadať cestu záchrany.

Na ceste zahynutia sa ocitol aj mladý muž: Hovorí:  „Volám sa Rudi a som alkoholik – abstinujúci alkoholik. Naposledy som pil pred 12 rokmi. Hoci by som už nikdy nechcel cez to všetko prejsť znova, som šťastný – lebo odkedy som pitie zanechal, Boh ma podivuhodne vedie. Je to zvláštne: preto, aby som sa naučil žiť, musel som takmer zomrieť.“[1] Iný mladý muž, nazvime ho Ján, na stretnutí mladých hovoril podobne: „Niekoľko rokov som bol drogovo závislý. Pre svoju závislosť som sa dostal do väzenia (bolo to v čase socializmu). Drogy sa dostali aj tam. Bol som tak dopichaný ihlami, že už nebolo miesta na mojich žilách. Drogu som si pichal napokon do žily na stehne. Očakával som, že raz mi nejaký díler predá „šmejd“ a ja skončím svoj život. Bolo by sa tak stalo, keby sa do mojej cely nedostal kresťan, ktorý bol odsúdený pre svoju vieru.“

Rovnako ťažko dolieha na ľudí hráčska závislosť – gemblerstvo. Ťažko zarobené peniaze určené pre celú rodinu veľmi ľahko skĺzavajú do otvoru hracieho automatu - „jednorukého zlodeja.“ Pri stavbe chrámu nám bol potrebný expert, viazač armatúr. Našli sme ho a za týždennú prácu si vypýtal veľmi pekný peniaz. Asi o dva týždne nám volala jeho manželka. Chcela vedieť, koľko korún dostal. Ospravedlňovala sa za také jednanie, ale žiaľ ju dohnal k tomu kroku. Jej manžel peniaze určené na dcérine šaty k stužkovej všetky prehral v hracích automatoch. Tento muž je tiež kresťanom.

Ďalej by sme mohli spomenúť závislosť na počítačoch, fajčení tabaku, marihuany, závislosť na smilstve, počítačových hrách, porne, ale aj na „nezávadných“ veciach, práci, športe, kultúre a pod. Teda všetko, čo nahrádza v našich životoch autoritu Pána Boha. Stáva sa nám cestou hynutia.

Je cesta do pekla nevyhnutná? Na prvý pohľad by sa zdalo, že je. Ale nemusí byť. W. Busch v jednej z kníh svojich spomienok hovorí o stretnutí s alkoholikom. Prišiel do jeho domácnosti, aby ho varoval pred tragédiou, do ktorej spel jeho život. Vtedy tento muž vzal syna a priviazal ho ku stoličke. Potom mu kázal, aby chodil. Dieťa sa rozplakalo, lebo nemohlo splniť otcov príkaz. Muž pozrel na farára Buscha a povedal, som takto poviazaný. Farár Busch vzal kuchynský nôž ležiaci na stole a prerezal šnúru. Dieťa bolo voľné. Takto ťa môže vyslobodiť Pán Ježiš, ak sa na Neho obrátiš v pokání, povedal mužovi. Cesta záchrany života existuje, ale...

Život závislého človeka sa skutočne podobá na k stoličke priviazané dieťa. Jeho srdce i duša sú choré. Smrteľne choré. Sami sa nemôžu dostať zo závislostí. Toto si neraz najbližší chorého človeka neuvedomujú. Je pre nich prirodzené, že mu chcú pomôcť, žiaľ nevedie ako. Našu nemohúcnosť dokumentuje vzácny príklad z evanjelia Lukášovo. Hovorí o Pánovi Ježišovi v kraji Gerazénov. Bol tam muž posadlý mnohými démonmi a blížni. Ničil seba i svoje okolie. Jeho blízki mu chceli pomôcť v trápení: „putami ho poviazali a strážili, ale on zlámal okovy, hnaný démonom na púšť.“ Nechali ho bývať v hroboch, na mieste smrti. Aké príznačné. Nie však pre Pána Ježiša Krista. Kde vstúpi, démoni a smrť opúšťajú človeka i miesto. On jediný má moc nad nimi a s touto mocou sa Pán delí s tými, ktorých Duch Svätý obdaroval pre pomoc iným. Lebo rozdelené sú dary milosti, ale ten istý je Duch; a podelené sú prisluhovania, ale ten istý je Pán; a podelená je pôsobnosť, ale ten istý je Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých. A každému je daný prejav Ducha na (všeobecný) úžitok; lebo jednému sa dostáva od Ducha reč múdrosti, inému slovo známosti od toho istého Ducha, inému viera v tom istom Duchu, inému zas dar uzdravovať v jednom a tom istom Duchu, píše do Korintu apoštol Pavol. Závislý kresťan by mal využiť pomoc Toho, ktorého kedysi prijal do svojho srdca za Spasiteľa. Mal by si uvedomiť, že Kristus prišiel hľadať a spasiť, čo by bolo zahynulo. K tomuto poznaniu mu môžeme pomôcť svojimi svedectvami a hlavne modlitbami. Buďme v nich vytrvalí a láskaví. Je to ťažký a dlhý zápas. Závislý si dlho myslí, že všetko má pod kontrolou a nechce uznať svoju chorobu a konať pokánie zo svojho hriechu. Pamätajme, že je na ceste smrti a našou úlohou je jeho záchrana. Ďalším dôležitým krokom je, aby sme ho presvedčili, že potrebuje odbornú pomoc tých, ktorým sa od Ducha Svätého dostal dar uzdravovať.

Situácia chorého sa mení vo chvíli, keď sám spozná, že hynie. Akonáhle robí pokánie zo svojich skutkov, nastáva obrat. Jeho kauzy sa ujíma sám Pán. Pošle mu účinnú pomoc. Lebo ucho Hospodinovo nie je nedoslýchavé, aby nepočulo a Jeho ruka nie je prikrátka, aby nepomohla, ako svedčí Izaiáš. Aby sme to pochopili, vráťme sa do kraja Gerazénov a viďme, ako Pán pomohol tým, ktorí boli horšie chorí ako posadlý démonmi. Oni sa démonom klaňali a v strachu z ich pomsty, prosia Ježiša, aby ich opustil: Vyšli teda (ľudia), aby videli, čo sa stalo. Prišli k Ježišovi a človeka, z ktorého vyšli démoni, našli oblečeného sedieť pri nohách Ježišových a pri rozume. A preľakli sa. Nato im očití svedkovia rozprávali, ako bol posadnutý zachránený. A všetci obyvatelia kraja Gerazénov prosili Ježiša, aby odišiel od nich; lebo sa ich zmocnila veľká bázeň. Vstúpil teda na loď a vrátil sa. Muž, z ktorého vyšli démoni, prosil Ho, aby mohol ísť s Ním. Ale Ježiš ho prepustil a riekol: Vráť sa domov a rozprávaj, čo učinil Boh s tebou. A on odišiel a rozhlasoval po celom meste, aké veľké veci učinil s ním Ježiš.

Pán Ježiš Kristus nám ukazuje poverením Gerazéna na cestu, ktorou by sa mal vydať ten, kto chce byť uzdravený. Mal by prijať pomoc tých, ktorí prešli peklom závislosti. Vyššie spomínaný Rudi o tom svedčí: „Svoje rozprávanie som začal tým, že som šťastný, že som vyliečený alkoholik. I keď som teraz šťastný, nemôžem sa radovať z toho, že som musel prísť k poznaniu mojej Najväčšej sily práve cez alkohol. Keď som mal 31 rokov, prekonal som strašný pád: zmenil som sa z úspešného obchodníka na biedneho úbožiaka, vegetujúceho ako rastlina, žijúceho v malej špinavej miestnosti. Rozhodol som sa skončiť, otázka znela: ako hadica od výfuku, alebo pištoľ? Uvažoval som pri poloprázdnej fľaši a oboch predmetoch položených vedľa nej. Smrť pri automobilových plynoch je príliš pomalá a výstrel zanechá veľa neporiadku. Nekonečné dlhy a nezvládnuté problémy mi kládli nepríjemnú otázku: hadica, alebo pištoľ? Ó, Bože nedokážem to spraviť. Prosím Ťa, pomôž mi stlačiť kohútik pištole – alebo urob niečo iné. A na toto „urobiť niečo iné“ akoby Boh čakal. Pán Boh mal pre mňa iný plán: akosi mi zrazu napadla myšlienka na AA (organizácia Anonymní alkoholici) a vtedy sa ma zmocnila úľava. Alkoholici sú „majstri“ v odkladaní vecí na neskôr. Zajtrajšok sa vždy javí ako najlepšie riešenie – samozrejme bez alkoholu. Tak som myšlienku na samovraždu s uľahčením odložil. Umyl som sa a začal som sa chystať na stretnutie s AA. Prvý krát som sa stretol s ľuďmi, ktorí mi rozumeli – boli to alkoholici, ale abstinujúci. Držali sa najväčšej sily – Boha, ktorý, ak som to dobre pochopil by ma mohol priviesť k rozumu. Pretože AA sú veriaci mnohých cirkví, hovorilo sa iba o „Bohu, ako Mu ty rozumieš.“ Ako som si vôbec mohol v mojom predošlom živote nevšimnúť, o čom sa hovorí v Biblii? Spoznal som môjho nebeského Otca a môjho najvernejšieho Priateľa.  Pán Ježiš Kristus nahradil moju bývalú „vyššiu moc“ – fľašu.

Pán Boh miluje svoje dieťa aj v jeho hriechu, nechce jeho smrť, túži po jeho záchrane. Zachránený má pre Neho a Jeho ľud veľkú cenu. Gerazén mal ísť a svedčiť, čo mu urobil Pán. Preto Dávid v pokání prosí: Od svojej tváre nezavrhni ma a svojho svätého Ducha mi neodnímaj! Navráť mi radosť z Tvojej pomoci a duchom poslušnosti podopri ma! Chcem učiť priestupníkov Tvojim cestám, aby sa hriešnici k Tebe obracali, Ž 51, 13 – 15. Chyba, ktorej sa dopúšťajú mnohí uzdravení je v tom, že z ostychu pred nepochopením a výsmechom zostanú uzatvorení v sebe. Zakopú hrivnu Pánovej pomoci a záchrany bez úžitku pre trpiacich. Ján, ktorému do cely pridelili vyznavača Pána Ježiša Krista, spomína: „Myslel som, že môj život veľmi rýchlo skončí. To ma však trápilo menej ako otázka, kde vziať vo väzení drogu. Abstinenčné príznaky boli strašné. Vtedy mi tento kresťan začal hovoriť, že môžem byť zachránený, ak sa odovzdám Ježišovi Kristovi. Vyznám svoj hriech a poprosím Ho o pomoc. Vysmial som ho. Ako mi môže pomôcť ten o kom ani neviem, či existuje. Mne pomôže dávka drogy, alebo smrť. No v jednej strašnej chvíli trýznivej bolesti som ho poprosil, aby sa so mnou modlil a ja som pozval Ježiša Krista do svojho života. Vyznal som, že len On mi môže pomôcť a ja sa Mu odovzdávam. To, čo sa stalo potom, bolo úžasné. Bol som vyslobodený. Už viac som nepotreboval drogu. Pán Ježiš ma zachránil a ja teraz chodím po stretnutiach mládeží a svedčím o Jeho láske a moci zachrániť hriešnika.“

Nebezpečenstvá číhajúce na závislých

Najväčšie nebezpečenstvo pre človeka v závislosti väzí v opustení cesty viery v Pána a Jeho pomoc. Ak sa k tomu pridruží opustenie zo strany rodiny, cesta do zahynutia sa veľmi rozšíri. Bez istoty Božej pomoci a stratou motivácie nastáva pre mnohých jediná cesta útechy – závislosť.

Kresťana je potrebné viesť k obnoveniu vzťahu s Pánom. K poznaniu, že bez Neho zahynie. Rodina sa nesmie od neho odkloniť, lebo sa „nenapraví.“ Sám to nedokáže. Na druhej strane sa v láske k nemu nesmie dať vydierať. Ako bývalý fajčiar, ktorý bol predivne zbavený Pánom tejto závislosti, som zastal autom na rušnej ceste a musel som zarevať na otca, ktorý asi desaťročnému chlapcovi pripaľoval cigaretu. Nepopustime v ceste zachrany svojho blízkeho. Neverme, že má všetko pod kontrolou a že prestane kedy chce. Žiadajme, aby sa dal liečiť a snažme sa mu potom vytvoriť prostredie, ktoré by mu pomáhalo utvrdiť sa v dobrej ceste. Využime spoločenstvá tých, ktorí zanechali podobný zlý život a  teraz žijú plnohodnotným kresťanským životom a nakontaktujme ich na nich. Sami sa vzdajme príležitostí, kde by nám mohol vyliečený vytýkať: vodu kážete a víno pijete. Majme vzor v apoštolovi Pavlovi a jeho láske k slabým: Pre pokrm neskaz dielo Božie! Všetko je síce čisté, ale je na škodu človeku, ktorý ho požíva s pohoršením. Dobre je nejesť mäso a nepiť víno a nerobiť, na čom sa brat uráža. Vieru, ktorú máš, zachovaj pre seba pred Bohom. Blahoslavený, kto nesúdi sám seba v tom, čo uznáva za správne. (Rím 14, 20 – 22;).“ Nevzdajme boj, ide o život Božieho dieťaťa. Naučme ho i seba modliť sa modlitbu, ktorú sa modlia tí, čo boli zachránení:

Bože môj, daj mi silu zmeniť to, čo zmeniť môžem; daj mi trpezlivosť znášať to, čo zmeniť nemôžem a daj mi múdrosť, aby som to dokázal správne rozlíšiť.   

                                                                     MOS Vranov