PREDNÁŠKA MoS

Kresťan-  interrupcia a eutanázia

Úvod

Od začiatku roka sa v našom oblastnom MoS zaoberáme vážnymi otázkami a problémami, ktoré nám prináša dnešná postmoderná a technická doba.  Neraz stojíme pred vážnou otázkou: Aký postoj máme zaujať my kresťania, kresťanská cirkev k rôznym vážnym spoločenským témam? Máme sa vôbec k nim vyjadrovať, keď nás sila väčšiny, sila politikov a médii prevalcuje? Určite máme. Minimálne vo svojich rodinách, vo výchove detí, v priateľských rozhovoroch máme mať kresťania jasno v závažných otázkach života. Vážnou otázkou dnešnej doby je interupcia, eutanázia. Moderná doba je plná paradoxov. Rozvoj techniky a medicíny dokáže vyliečiť aj také choroby, ktoré ľudia donedávna pokladali za neliečiteľné. Predĺžila sa tak aj dĺžka ľudského života. Na druhej strane však vidíme snahu, ktorá je charakterizovaná prívlastkom „kultúra smrti“. Nie každý život je „moderným“ človekom pokladaný za hodnotný. A tak ten „nehodnotný“ je lepšie ukončiť, resp. mu zabrániť vôbec začať. Hovoríme o eutanázii a aborte. Oba spôsoby ukončenia života sú vraždou, ktorú sa viacerí vedci snažia pod pláštikom „humanity“, či v prípade potratu, feminizmom a osobnou slobodou, legalizovať. Samotnou príčinou je však silný materializmus, ktorý sa na úkor slabých snaží získať čo najviac. Preto jedincov neschopných produktivity, starých a smrteľne chorých radšej „s láskou“ zbaví utrpenia, čím im nielenže „pomôže“, ale sám ušetrí nemalé zdroje, ktoré treba do starostlivosti o takýchto ľudí investovať.  

Život je Boží dar

V poslednej piesni nášho Evanjelického spevníka spievame: „Život je Boží dar, daný nám do vena“ (ES 700). Táto pieseň vystihuje zásadnú vec, kľúčový pohľad na otázku interrupcie, eutanázie alebo samovraždy. Darcom, autorom každého ľudského života je nebeský Stvoriteľ a milujúci Otec. On má jediný právo život dať  i vziať tak ako to vyznáva starozmluvný muž utrpenia Jób vo chvíli, keď príde o majetok, o sluhov, i o svojich synov a dcéry: „Nahý som vyšiel zo života matky a nahý sa tam navrátim; Hospodin dal, Hospodin aj vzal“ (Jób 1, 21). Človek má byť teda za svoj život vďačný Bohu, nemá v žiadnom prípade si naňho siahnuť. Nemôže si ho skrátiť a ani predlžiť.  Ako hovorí Ježiš, ani tou najlepšou  starostlivosťou (ustarostenosťou) si ho nemôžeme predlžiť ani o lakeť (Mt 6, 27; Lk 12, 25). To je základné východisko kresťanstva, ale i židovstva. Rozvoj medicíny dnes spôsobil, že veda vie človeku  v mnohom nielen pomôcť, ale ponúka aj možnosti, ktoré sú v mnohom ohľade eticky sporné. Medzi nich práve patrí interrupcia a eutanázia.

INTERUPCIA

Interupcia  (iné názvy: umelé prerušenie tehotenstva, umelé prerušenie ťarchavosti, umelé ukončenie tehotnosti, umelý potrat, abort, lat. abortus arteficialis) je ukončenie ťarchavosti chirurgickým zákrokom alebo chemickou látkou. Slovo interrupcia vychádza z latinského jazyka  a znamená prerušenie. Je to teda zavádzanie a zľahčovanie toho, čím interrupcia sama o sebe v princípe je. Veď interrupcia nie je prerušením tehotenstva, ktoré by to potom mohlo pokračovať. Je to jednoznačný koniec tehotenstva. Podobne aj termín umelé prerušenie tehotenstva, ktoré sa používa je zavádzajúce, keďže tu ide jednoznačne o umelé ukončenie tehotenstva. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje prerušenie tehotenstva ako vypudenie plodu z maternice, ktorý nedosiahol schopnosť extrauterinného života, doporučuje, aby bola stanovená hranica hmotnosti pre potrat 500g, ktorá zodpovedá približne 22. týždňu gravidity.

Na otázku interrupcií neexistuje jednotný morálny a etický názor. Morálne hodnotenie, prípustnosť a zákonné vymedzenie interrupcie vyvoláva v mnohých krajinách sveta, medzi ľuďmi neraz veľmi ostré polemiky a strety. Známe sú veľké demonštrácie pre a proti potratom. V niektorých krajinách sú interrupcie zakázané (Poľsko, Írsko) a ich vykonávanie je trestné, kým v iných krajinách sú do určitého časového okamihu legálne a beztrestné. Niektorí ľudia vnímajú interrupciu ako vraždu, zatiaľ čo iní ju považujú za morálne ospravedlniteľnú ako súčasť slobody jednotlivca a práva ženy.

Z hľadiska ľudsko-právnych a názorovo-etických princípov existujú vo svete i na Slovensku 2 protichodné smery (hnutia):

1. Pro-Life (za život)- podľa jeho stúpencov ľudský život vzniká v okamihu počatia a práva ešte nenarodeného dieťaťa je potrebné chrániť, interrupciu považujú za vraždu. Časť stúpencov sa opiera o východiská kresťanskej mravouky, podľa ktorej život je dar od Boha a človek nemá právo ukončiť ho. Hlavnou svetovou ustanovizňou pro-life je Human Life International so sídlom v Spojených štátoch amerických. Na Slovensku je pro-life hnutie najviac reprezentované organizáciou Fórum života a ďalšími väčšinou katolíckymi organizáciami či občianskými združeniami.

2. Pro-Choice (za možnosť voľby)- stúpenci sú sa kompromis medzi právom plodu a právom ženy slobodne sa rozhodnúť o svojom tehotenstve. Podľa tohto hnutia má dieťa tiež právo narodiť sa ako chcené a milované. Presadzuje právo dvojíc na plánované rodičovstvo. Mať dieťa je považované za zodpovedné rozhodnutie a preto sa presadzuje myšlienka „od interrupcií k antikoncepcii“. Materskou organizáciou ľudí je to  Spoločnosť pre plánované rodičovstvo a výchovu k rodičovstvu na čele s mediálne známou Oľgou Pietruchovou ako aj združenie Možnosť voľby.

Druhy interrupcií

1. Miniinterupcia (tzv. podtlaková metóda): pre ženu menej škodlivé následky po fyziologickej stránke, len do 45 dní od prvého dňa poslednej menštruácie (u prvorodičiek), u ostatných do 55. dňa. Je to podtlakové vysávanie maternice pomocou trubice napojenej na vysávací prístroj, ktorý vysaje embryo do nádoby (29 x silnejšie ako vysávač).

2. Kyretáž (výškrab dutiny maternice)-  vykonáva sa od 8. do 12. týždňa, kedy je už zárodok veľký na to, aby prešiel hrdlom vysávača. Tento zákrok sa robí v celkovej anestézii. Prináša veľa rizík pre ženu (poškodenie maternice, krvácanie do brušnej dutiny, infekcie atď.). Pomocou kyrety sa dieťa vyškrabe, vytrhá po častiach z maternice

3. Potratová tabletka- perorálne sa užije tabletka, ktorá vyvolá potrat. Môže sa použiť až do 9. týždňa tehotenstva. Metóda je k žene oveľa šetrnejšia, ako iné spôsoby interrupcie.  Je najmenej riziková.

4. Kriminálny potrat je potrat, ktorý si vyvolá žena sama alebo ho vykoná iná neskúsená osoba, príp. lekár bez zákonného oprávnenia. V minulosti si ženy vyvolávali potraty rôznymi manipuláciami : mechanickými spôsobmi, užívaním liekov, hormónov, ba aj takých prípravkov, ktoré zapríčinili otravu krvi. Tento druh potratu môže spôsobiť často okrem trvalej neplodnosti aj smrť ženy. Vykonávatelia sa dopúšťajú trestného činu (aj ženy, ktoré si takýto potrat nechajú urobiť).

Dôvody interrupcií

Môžeme rozdeliť do týchto kategórií:
A) zdravotné dôvody – ohrozenie života alebo zdravia matky,
B) eugenické dôvody – riziko abnormálneho zárodku,
C) humanitárne dôvody – tehotenstvo zapríčinené trestným činom ako je znásilnenie,
D) sociálno-ekonomické dôvody – chudoba, veľkosť rodiny,

E) osobné dôvody- predčasný skorý sexuálny život, nepripravenosť na tehotenstvo, kariérizmus, tlak partnera, rodičov, okolia

Následky interrupcie

Interupcie prinášajú mnoho negatívnych následkov na všetkých aktérov (dieťa, žena, manželstvo, rodina, deti, zdravotníci). Tu je krátky prehľad negatívnych následkov interrupcií.
1. Dieťa- zabíja novovznikajúci ľudský život
2. Žena- ohrozuje fyzické (fyzické- krvácanie, poškodenie hrdla maternice, poranenie tela maternice, poranenie močového mechúra ...), ale i psychické zdravie ženy (tzv. popotratový syndróm, sebapoškodzovanie, závislosti, samovražda),ohrozuje perspektívu ďalšieho tehotenstva (neplodnosť), hrozba ďalších ochorení.

3. Manželstvo- problémy v partnerskom vzťahu (v sexuálnej oblasti)

4. Vzťah k deťom- opakované potraty, zlý vzťah k žijúcim deťom

5. Zdravotníctvo- veľký psychický tlak na svedomie zdravotníckého personálu- na lekárov a sestričky (v niektorých štátoch majú možnosť uplatniť si výhradu vo svedomí, ktorú im garantuje štát, platí i u nás na Slovensku, avšak nie v každej nemocnici).

Čo na to Biblia?

Tak ako mnohé dnešné moderné témy ani interupcie sa priamo v Biblii nespomínajú. Prvá zmienka o nich je v najstaršom cirkevnoprávnom dokumente rannej cirkvi Didaché, ktorý pochádza z 1. st. Okrem mnohých zákazov je tu aj zákaz interrupcie: : „Nezabiješ, nescudzoložíš, neskazíš mládež, nezosmilníš, nepokradneš, nebudeš čarovať, nebudeš používať jed, nezabiješ nenarodené ani narodené dieťa ... Kto sa nehlási k svojmu Tvorcovi, kto zabíja deti; kto ničí Boží zárodok; kto sa odvracia od potrebného; kto utláča trpiaceho ... hotoví hriešnici. Deti, varujte sa všetkých takých ľudí.“ Predsa však môžeme nájsť mnoho nepriamych dôvodov a dôkazov proti interrupciám.

Tým najdôležitejším a najzávažnejším protiinterupčným dôkazom je nám všetkým iste známe 5. Božie prikázanie: „Nezabiješ“ (2M 20, 13). Biblia nevyčleňuje špeciálne skupiny ľudských tvorov, ktorí nemajú byť zabití – toto prikázanie sa netrápi nad tým, aby vyratúvalo: „Nezabiješ ženy, nezabiješ farebných, starých, deti, zmrzačených, retardovaných, atď." Všetky tieto skupiny sú pokryté jedným všeobecným zákazom zabitia človeka. Hebrejské slovo pre „zabiť" alebo „zavraždiť" v 5. Božom prikázaní racach nie je ani v jednom z asi 40 prípadov Starej zmluvy použité vo význame zabiť zviera, vždy sa spája s ľudským životom. To isté platí pre grécke slovo foneuo, ktoré sa používa v Novej zmluve vždy, keď sa cituje piate prikázanie. Oba jazyky – gréčtina aj hebrejčina – používali iné slovo, keď hovorili o zabití zvieraťa kvôli jedlu alebo obeti (v hebrejčine ide hlavne o slovo šachat, v gréčtine o slovo thuo). V biblickom ponímaní je teda vražda zakázaná, pretože človek bol stvorený na Boží obraz. Božie slovo hovorí: „Ak niekto prelieva ľudskú krv, tomu nech človek preleje jeho krv, lebo Boh učinil človeka na Boží obraz.“ (1 M 9, 6). Nekresťania nemusia súhlasiť s myšlienkou, že sme všetci stvorení na Boží obraz, aby videli morálnu silu argumentov stanoviska proti interupciám. Stačí, ak budú súhlasiť, že nenarodení sú ľudskými bytosťami a že všetky nevinné ľudské bytosti by mali mať právo na zákonom chránený život.

O potrate pri sa hovorí v 2 M 21, 22- 25: „Keby sa mužovia pobili a pritom by udreli tehotnú ženu, takže by mala potrat, ale nestane sa smrteľná nehoda, páchateľ bude peňažite pokutovaný, ako mu určí manžel onej ženy; zaplatí podľa sudcovského rozhodnutia. Ak by však nastala smrteľná nehoda, vtedy dáš život za život.“  Predpisuje sa tu  rovnaký trest – smrť – za zabitie dieťaťa v maternici ako za zabitie dospelého človeka. Určite by sme ho však my novozmluvný ľud nemali uplatňovať pri tých, ktorí spôsobia potrat, ale tu vidíme, ako vážne sa Božie prikázanie Nezabiješ vnímalo a uplatňovalo.

Biblia však nehovorí len o zákaze zabíjania nenarodených ľudí, ale na mnohých miestach vyzdvihuje život pred narodením (v prenatálnom veku), život človeka v maternici svojej matky. Žalmista v 139. Žalme vyznáva: „ ... Lebo Ty si mi stvoril ľadviny, v matkinom živote Ty si ma utkal. Ďakujem Ti, že si ma predivne utvoril; divné sú Tvoje skutky. A moja duša to dobre vie... Neboli skryté moje kosti pred Tebou, aj keď som utvorený v skrytosti, utkaný v hlbinách zeme. Tvoje oči ma videli, keď som bol v zárodku ...“ A prorok Jeremiáš sa k nemu pridáva vyznaním: „Skôr, ako som ťa utvoril v živote matky, poznal som ťa, skôr, ako si vyšiel z lona matky, posvätil som ťa; určil som ťa národom za proroka.“ (Jer 1, 5)

Argumenty za a proti potratom:

1. Prvý argument, ktorý povstáva proti kresťanskému postoju ku potratu je „Čo v prípadoch znásilnenia a/alebo incestu?“ Nech je otehotnenie zo znásilnenia alebo incestu akokoľvek hrozné, je vražda dieťaťa odpoveďou? Dve chyby nevytvárajú jednu dobrú. Veď i ap. Pavol nám vo verši tohto roka pripomína:  Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrým premáhaj zlé (R 12, 21).Dieťa, ktoré je výsledkom znásilnenia alebo incestu by mohlo byť dané na adopciu do milujúcej rodiny, ktorá nemôže mať svoje vlastné deti. Ale by dieťa mohlo byť vychované jeho matkou. Znovu, dieťa je úplne nevinné a nemalo by byť potrestané za zlo spáchané jeho otcom.

2. Druhým argumentom, ktorý sa často vynorí proti kresťanskému postoju ku potratu je „Čo v prípade, keď je v ohrození život matky?“ Takáto situácia je určite tou najzložitejšou v celom probléme potratu. Týchto prípadov je však z celkového počtu potratov najmenej ( jedna desatina jedného percenta potratov, ktoré sa dnes dejú vo svete). Tu je jasná konfrontácia života proti životu, buď zomrie matka, alebo dieťa. A potom je neraz menším zlom zachrániť život matky, ktorá má už rodinu, alebo ju ešte môže mať. Omnoho viac žien chodí na potrat kvôli pohodlnosti a nie kvôli záchrane svojho vlastného života. Treba pamätať, že predpovede lekárov nie sú stopercentné. Poznám viacero žien, ktoré lekári odrádzali od tehotenstva a pôrodu, dokonca nútili ísť ženy na potrat, oni sa však nedali zlomiť a dnes vychovávajú krásne, zdravé deti a už aj ich vnúčatá. Cez 95 percent potratov, ktoré sa dnes dejú sa dejú len preto, že ženy jednoducho nechcú mať dieťa. Menej ako 5 percent z dôvodov na potrat sú kvôli znásilneniu, incestu, alebo ohrozenia života matky. Dokonca aj v tých náročnejších piatich percentách prípadov by potrat nemal byť prvou možnosťou. Život človeka v maternici je hodný každej námahy na to, aby sa dieťa mohlo narodiť.

3. Tretím argumentom, ktorý často stojí proti kresťanskému postoju k potratu je „ Čo v prípade, keď lekárska prenatálna prehliadka ukáže, že dieťa bude dokázateľne geneticky ťažko postihnuté.“ Aj tu platí, že  nie vždy predpovede lekárov sú zaručené. Môžu sa však aj potvrdiť. Veriaci človek však môže aj ťažko postihnuté dieťa prijať a dať sa mu narodiť, starať sa o neho, dokiaľ to bude potrebné a tak dokázať svoju lásku k životu, svoju obetavosť. Neraz práve takéto deti prinášajú viac radosti, lásky a pokoja do rodiny oproti tým zdravým i napriek svojmu handicepu a náročnej starostlivosti o nich.

Názory na počiatok ľudského života

Problematickosť interrupcií a rozdielnosť pohľadov na nich spočíva neraz i v otázke: Kedy v priebehu svojho vývoja začína byť človek človekom. Najčastejšie sú spomínané tieto kritériá:

1. vedomie (typické pre Pro- choice hnutie)- človek stáva človekom až s rozvojom individuálneho vedomia (schopnosť vnímať). Ide vlastne o obrátenú aplikáciu základného kritéria ľudskej smrti (žiadna mozgová aktivita). Podľa zástancov práva na interrupciu u plodu dochádza k potrebnému vývoju mozgu až medzi 20. a 40. týždňom tehotenstva a pred 26. týždňom tehotenstva nie je funkčný, kým odporcovia interrupcií uvádzajú, že aktivita mozgu býva zaznamenaná už 54 dní po počatí (mnoho nových objavov v tzv. prenatálnej medicíne prináša prekvapujúce výsledky o rýchlom raste plodu- viď prezentácia).

2. počatie (typické pre Pro- life hnutie)- život človeka začína splynutím oboch pohlavných buniek - vajíčka a spermie - a od počiatku má morálny status človeka a teda právo na ochranu života. Rozhodovanie ženy je možné pred pohlavným stykom, v prípade otehotnenia už musí rešpektovať vzniknutý život a nemá právo ho zahubiť. Jedným z argumentov je aj fakt, že genetický kód oplodnenej bunky sa odlišuje od genetických kódov oboch rodičov; bunka nie je súčasťou tela ženy. Genetický kód oplodnenej bunky je navyše nepochybne genetickým kódom človeka.

Postoj k ženám

              Veľmi dôležitou otázkou tejto interrupčnej témy je postoj kresťanov k ženám, ktoré sú neraz vo svojich ťažkých rozhodnutiach osamotené a po potrate i odsudzované. Pre tie ženy, ktoré boli na potrate, pamätajte na to, že potrat nie je o nič menší hriech, ktorý môže byť odpustený, ako je ktorýkoľvek iný. Skrze vieru v Krista nám môžu byť odpustené všetky hriechy (J 3, 16; R 8, 1; Kol 1, 14). Žena, ktorá bola na potrate, muž, ktorý povzbudil ísť ženu na potrat, alebo dokonca aj doktor, ktorý vykonal potrat – všetci môžu dôjsť odpustenia skrze vieru v Ježiša Krista. Tak ako Pán Ježiš dal mnohým ženám svojej doby, ktoré nezvládli svoj život, svoje materstvo i manželstvo šancu na nový život v Kristovi, tak i my dávajme šancu a prijímajme tých, ktorí zhrešili. Keď priviedol „svätým hnevom“ rozzúrený dav ženu, ktorú pristihol pri cudzoložstve k Pánovi Ježišovi, On im povedal len jedno: „Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom.“ (J 8, 7) Úlohou cirkvi je odpúšťať a pomáhať slabým, aby v Kristovi našli odpustenie, milosť, pokoj a pravdu. Čo viac potrebuje žena, ktorá nezvládla tehotenstvo, podstúpila interrupciu a žije v obrovských výčitkách.

EUTANÁZIA

Eutanázia - (z gr. eu - dobrý, thanatos - smrť) akt spôsobenia alebo urýchlenia smrti ťažko chorého človeka. Eutanáziou rozumieme konanie, ktorého úmyslom je spôsobiť alebo urýchliť smrť ťažko chorého človeka, ukončiť jeho utrpenie, a to na základe jeho žiadosti, alebo predpokladu, žeby si to prial. Toto konanie môže byť buď aktívne, t. j. priame, vedomé zabitie ťažko chorého človeka, najčastejšie smrtiacou injekciou, alebo pasívne, t. j. úmyselné neposkytnutie potrebných opatrení zdravotnej starostlivosti tam, kde existuje morálna povinnosť udržať život, napr. odoprieť potravu, vodu a ďalšiu zdravotnú starostlivosť. Okrem aktívnej a pasívnej eutanázie rozlišujeme ešte: priamu a nepriamu, nedobrovoľnú (bez vedomia pacienta – tu sa porušuje zásada o predpokladanom súhlase), násilnú (proti vôli pacienta – tu o vražde niet žiadnej pochybnosti ani v krajinách, kde je eutanázia povolená). Opakom, no tiež nie príliš humánnym spôsobom konca života, je jeho umelé predlžovanie. Tu sa človeku zasa upiera možnosť prirodzene umrieť. Deje sa to pri vydržiavaní umierajúceho na strojoch, ktoré nahrádzajú všetky jeho životné funkcie, pričom je jasné, že nedôjde k žiadnej zmene, jedine k smrti, ktorú sa snažia oddialiť.

Pôvod eutanázie

Eutanázia nie je čírim plodom dnešnej doby. Jej počiatky siahajú už do starovekého Grécka. Sparťania vtedy zvykli viacnásobne telesne porušených novorodencov usmrtiť. I v starovekom Ríme mohol otec rozhodnúť o živote a smrti novorodenca, a to i bez dôvodu nejakej choroby. Dobrovoľná eutanázia starých ľudí bola bežnou praxou viacerých starovekých spoločností. Moderná eutanázia však má svoj pôvod u nemeckého spisovateľa Jorsta, ktorý v roku 1895 uverejnil svoju knihu Právo zomrieť. Táto kniha však nezaujala natoľko, ako dielo právnika K. Bindinga a lekára A. Hocha Poskytnutie súhlasu k zničeniu života, ktorý nie je hoden žitia. Táto kniha sa stala základom ideologického uplatňovania eutanázii vo fašistickom Nemecku. Pôvodný úmysel smrti zo súcitu, prešiel až k odstraňovaniu telesne a mentálne chorých (teda neužitočných občanov), cez starých až po rasovo nevyhovujúcich obyvateľov Nemecka a Európy. Dnes je eutanázia legálna len v dvoch európskych krajinách - Holandsku a Belgicku. Trestný zákon ju toleruje aj vo Švajčiarsku. Okrem toho je takzvaná dôstojná smrť možná v americkom štáte Oregon.

Argumenty pre a proti eutanázii

Argumenty zástancov:
1. absolutizácia slobody – človek má právo rozhodovať o svojom živote (to má však len darca a jediný vlastník života – Boh; človek je len správca, ktorý má zo zvereného poklady priniesť nejaký výnos. Človek odmietajúci život je podobný sluhovi, ktorý svoj denár zakopal na poli, porov. Mt 25, 14-30)

2. kvalita života – život v bolesti nie je plnohodnotný, skôr až bezcenný, preto je chorým lepšie zomrieť (cena života však spočíva v tom, že je od Boha, je teda posvätný)

3. produktivita – starí a chorí sú neproduktívny, sú spoločnosti na ťarchu (lenže oni v produktívnom veku tiež budovali spoločnosť, majú právo užívať plody svojej celoživotnej práce; a nemáme strach o svoju starobu?)

4. falošný súcit – usmrtiť chorého, aby toľko netrpel (znamená nepochopenie ceny utrpenia, nepochopenie Kristovej obety a obety celkovo).

Argumenty odporcov:

1. Ľudský život je najvyšší dar a nikto nemá právo naň siahnuť. Eutanázia je hrubým porušením práva na život. 
2. Zdravotnícki pracovníci majú zmierňovať utrpenie, a nie riešiť takého situácie "ranou" zo súcitu. 
3. Právo na život je základné ľudské právo, ktoré patrí každej ľudskej bytosti, bez ohľadu na jej zdravotný stav.
4. Ľuďom s veľkými bolesťami majú byť poskytnuté nie smrtiace prostriedky, ale prostriedky na utlmenie bolesti. 

Kresťanský postoj

Kresťanstvo odmieta akýkoľvek druh eutanázie, ktorú pokladá vždy za vraždu. Opäť tu platí jasné 5. Božie prikázanie: „Nezabiješ.“ Ľudský život nie je vlastníctvom človeka, ale Boha, ktorý ho stvoril a ako jediný má právo ho aj ukončiť. Ľudský život je darom Boha človeku, teda ho treba prijať s úctou, a takto sa k nemu správať po celý čas jeho pozemského trvania. Kto prijme dar a stará sa oň vyjadruje svoj vzťah k darcovi. Teda neváženie si života, svojho alebo blížneho, je neúctou k Bohu. Utrpenie je tiež súčasťou života, preto sa mu netreba nasilu vyhýbať. Život naplnený bolesťou nie je menej hodnotný. Ba naopak, chorí sa takto približuje k utrpeniu Krista, ktorý ho podstúpil pre záchranu sveta, a spolupracuje na jeho posvätení. Starostlivosť o chorých zasa pomáha spoločnosti byť neustále citlivou na slabých. Každé odmietnutie života vedie k sebadeštrukcii a zániku spoločnosti. Život je od počiatku až do jeho prirodzeného ukončenia posvätným a nenarušiteľným darom Boha. Preto ho treba chrániť a vynaložiť všetko úsilie, aby bol dôstojný. Aj v prípade choroby môže byť život kvalitný a plodný. Veď kresťania vyznávajú a veria, že „milujúcim Boha všetky veci slúžia na dobro“ (R 8, 28).

Záver

Na záver je potrebné povedať, že naša ECAV na Slovensku je dlhodobo pasívna v proklamovaní jasných kresťanských a biblických názoroch na tieto vážne otázky dnešnej doby. Existujú síce viaceré oficiálne stanoviská našej cirkvi (napr. spoločné vyhlásenie KBS a ECAV z roku 2000, stanoviská GP ECAV k interrupciám a k eutanázii z roku 2009- viď príloha), predsa však naši predstavitelia verejne o tom málo hovoria a sú prizývaní k týmto diskusiám. Dôležité je však sa týmto témam venovať aj dole v cirkevných zboroch. Je potrebné o tom verejne kázať, vyučovať kresťanské postoje na vnútromisijných stretnutiach v cirkevnom zbore. A nakoniec je potrebné vychovávať v našich rodinách budúce generácie ku kultúre života a nie smrti, odtabuizovať tieto témy. Veľmi dôležité je tieto postoje vydávať aj na verejnosti, v rozhovoroch so spolužiakmi, spolupracovníkmi, susedmi a priateľmi. Veď i tu sa ukazuje či sme pre tento svet a jeho obyvateľov soľou zeme a svetlom sveta. Nech nám v tom dáva náš milostivý Otec veľa svojej múdrosti, pokory ale i odvahy.

Stanovisko Generálneho presbyterstva ECAV na Slovensku k interrupciám

(Prijaté na zasadnutí 2. októbra 2009)

Na základe Písma svätého zaujímame záporné stanovisko k vykonávaniu interrupcií. Život je Boží dar a rovnako aj deti, potomstvo považujeme za požehnanie od Darcu a Pôvodcu života. „Ajhľa, dedičstvo od Hospodina sú synovia, odmenou je plod života.“ (Ž 127, 3)

Poznanie o hodnote života ako Božieho daru nás vedie k jednoznačnému odmietnutiu usmrtenia ľudského plodu, ktorý má vlastnú identitu a právo na život. Žalmista, spoznajúc Božiu vševedúcnosť a všadeprítomnosť, vyznal: „Tvoje oči ma videli, keď som bol v zárodku, všetko to bolo napísané do Tvojej knihy, všetky dni boli vopred stanovené, hoci ešte ani jeden z nich nejestvoval.“ (Ž 139, 16)

Na základe tejto poznanej pravdy vyzývame členov Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku k zodpovednému sexuálnemu životu, ktorého dôsledkom je aj možnosť vzniku nového života, a k odmietnutiu interrupcie ako prostriedku na riešenie problému neželaného tehotenstva.

Pán Boh nás stvoril ako slobodné bytosti. Treba však dávať pozor na to, aby sa sloboda nezmenila na svojvôľu, ale aby sme vždy „vedeli rozpoznať, čo je vôľa Božia, totiž, čo je dobré, milé a dokonalé“ (R 12, 2n).

Dnešná spoločnosť ponúka možnosť rozhodnúť sa aj v takej závažnej otázke, akou je otázka interrupcie. Nejedno rozhodovanie je veľmi ťažké. Veriaci človek ho však vždy robí v zodpovednosti pred Pánom Bohom, ktorý zmýšľanie a konanie človeka privedie na súd.

Stanovisko Generálneho presbyterstva ECAV na Slovensku k eutanázii

(Prijaté na zasadnutí GP 2. októbra 2009)

ECAV na Slovensku citlivo vníma problematiku eutanázie ako hlboký problém, ktorý sa týka nielen samotného ľudského života, ale aj vzťahu života s Darcom – Stvoriteľom. I keď sa snažíme pastorálne komunikovať s ľuďmi, ktorých sa tento problém týka, a chceme ich z hľadiska ľudskosti pochopiť, musíme povedať zásadne:

Nikto nemá právo siahnuť na život sebe ani inému.

Tento postoj odvodzujeme z biblického stanoviska (Ex 20, 13: „Nezabiješ!“) a postoja našich reformačných otcov. (Veľký katechizmus M. Luthera §179 – 198: „Takže zmyslom všetkého je: pospolitosti čo najzreteľnejšie vysvetliť, čo znamená „nezabíjať“. Najprv, aby nik neubližoval rukou ani skutkom. Potom, aby jazyku nedovolil hovoriť a radiť ani nepoužil, ani nedovolil použiť nijaký prostriedok alebo spôsob, ktorým by sa blížnemu mohlo ublížiť.“)

V rámci kresťanskej viery niet miesta pre eutanáziu. Nesúhlasíme so zľahčovaním tohto problému a nechceme zakrývať jeho pôvodný zmysel: Je to smrť na základe ľudského rozhodnutia. Z tohto pohľadu ide o vraždu a samovraždu. Preto vyjadrujeme svoj názor, že navádzanie k eutanázii alebo jej propagácia v akejkoľvek forme by mala byť potrestaná zodpovednými štátnymi orgánmi. Pri tvorbe štátnej legislatívy zastávame názor, že v spoločnosti sa nesmie vytvoriť priestor pre akékoľvek uplatnenie eutanázie.

V súvislosti s eutanáziou sa súčasne otvára širší priestor pre otázky ohľadne ukončenia liečby beznádejne a smrteľne chorých pacientov. I tu vidíme možnosť Božieho zásahu. Odmietame akýkoľvek legislatívny tlak na pacienta a jeho rodinu ohľadom dĺžky liečby. Človek má právo zaujať stanovisko k svojej liečbe bez cudzieho nátlaku.

Z hľadiska našej vierouky je Trojjediný Boh darcom každého života, ku ktorému má mať človek úctu. Prirodzené ukončenie života je základným právom človeka.