SEXUALITA

            Téma „Sexualita“ ako téma prednášky na Modlitebnom spoločenstve môže na prvé počutie znieť trochu cudzo. Prečo je to tak? Neviem, aké sú vaše skúsenosti, ale ja si z detstva pamätám, že keď sme sa pokúsili starších pýtať niečo na túto tému, najčastejšia odpoveď bola, že o takých veciach sa nepatrí hovoriť, že sme na to ešte malí alebo mladí. Možno chtiac, možno nechtiac sa v nás vytváral dojem, akoby nielen hovoriť o sexualite bolo neslušné, ale akoby samotný sexuálny život, a všetky súvislosti s tým boli neslušné. Preložené do cirkevnej reči, akoby boli hriešne. Túto myšlienku navyše podporovali aj mnohé skúsenosti so skutočne hriešnym zneužitím sexuálneho cítenia človeka, so zlyhaním v oblasti telesného života.

            Neskôr, koncom sedemdesiatych rokoch sa v cirkvi objavili samizdatom vydávané brožúrky, ktoré otvorili túto TABU tému z pohľadu Biblie, z pohľadu kresťanskej viery. Bolo to veľmi dobré a aj správne a pre mnohých ľudí veľmi osožné vyučovanie. Sedemdesiate roky totiž aj k nám priniesli myšlienky hnutia hippies. Jedným z hlavných prejavov tohto anarchistického hnutia bola myšlienka slobodného neviazaného sexuálneho života. Bolo veľmi potrebné dať na túto nesprávnu tendenciu kresťanskú odpoveď. Potrebovali sme počuť triezvy a múdry hlas, ktorý by nás uprostred rozpustilého svetáctva poučil a usmernil. Ten múdry a triezvy hlas učiaci o ľudskej telesnosti, o ľudskej, manželskej intimite zaznieva ako aj pri všetkých ostatných témach z Božieho slova, z Biblie. Práve tam budeme aj my dnes čerpať informácie o oblasti života, ktorá takým výrazným spôsobom určuje a ovplyvňuje naše konanie.

Sexualita ako Boží stvoriteľský princíp

            Ako prvú a základnú informáciu o ľudskej sexualite musíme povedať, že naše sexuálne cítenie určite nie je a nemôže byť samo osebe hriechom, lebo sme ako muž a žena boli stvorení na Boží obraz. Správa o tom sa nachádza v 1 M 1,28, kde je s konštatovaním o stvorení muža a ženy spojená zároveň Božia výzva: Ploďte a množte sa a naplňte zem. Na konci 2. kapitoly je text o ustanovení manželstva so známymi slovami: Obaja (Adam a Eva) však boli nahí ale nehanbili sa. Prečo sa nehanbili? Lebo tu je opisovaný  človek pred pádom do hriechu. Tým Božie slovo chce povedať, že tam, kde ľudia žijú podľa Božej vôle, podľa plánu ako sme boli stvorení, tam, kde nezasahuje hriech, tam vládne láska, tam vládne pokoj, tam niet negatívneho napätia. Žiaľ, po prvom hriechu už nikdy ľudia tento stav prežívať nemôžu. Najbližšie ho zažijú až tí, ktorí očistení od hriechu budú žiť v nebeskom kráľovstve. Jedným z prvých prejavov hriechu totiž bolo, že sa Adam a Eva začali hanbiť a okamžite si potrebovali zakryť svoje telá odevom. Prvý odev vyrobili z figového lístia.

Je zvláštne toto konštatovanie, ktoré však úplne zodpovedá súvislostiam známym dodnes z nášho sexuálneho cítenia. Naša sexualita je totiž jeden z najsilnejších pudov, ktoré vôbec v živote prežívame. Veľkou mierou ovplyvňuje naše správanie sa, či si to uvedomujeme alebo nie. Ovplyvňuje nás v mnohých oblastiach života. Ide teda zrejme o veľmi dôležitú oblasť našich pocitov a postojov. No a práve preto, že je to oblasť, v ktorej sme od Pána Boha dostali veľké možnosti a veľké požehnanie, práve preto sa stala aj jedným z najobľúbenejších terčov diablovho pokúšania. Snáď v žiadnej inej oblasti človek nezažíva toľko útokov, pokušenia a zvádzania, ako v oblasti sexuality. Povedzte len, či takéto útoky, pokušenia na nás nevyskakujú z každých jedných novín, vďaka Bohu aspoň s výnimkou cirkevných časopisov. Tak isto vnímame mnohé reklamy ako sexuálne ladené a doslova až obťažujúce a nehanebné. V NZ je smilstvo nazvané gréckym slovom PORNEIA – toto slovo samo naznačuje veľkú oblasť hriechu, ktorou dnes je celý pornografický priemysel.

Napriek týmto zlým skúsenostiam, ba práve kvôli týmto neutíchajúcim útokom diabla je potrebné nám kresťanom mať čisté, biblické a správne učenie o tejto oblasti života, aby sme mohli prijať Božie požehnanie tu poskytované a aby sme sa mohli vyhnúť zbytočným omylom, hriechom, pokleskom. Ako prvú vec si teda chceme zapamätať: Kým svoju sexualitu prežívame takým spôsobom, ako nám bola Pánom Bohom požehnaná, stáva sa veľkým zdrojom radosti života, dôležitým pilierom manželstva a vzácnym darom určujúcim naše JA.

Sexualita v manželstve

Rád prirovnávam naše sexuálne cítenie plynutiu vody v rieke. Rieka, ktorá má dva pevné brehy dokáže byť veľmi užitočná. Ak vodu v rieke správne usmerníme, môžeme ňou zavlažovať polia a tak nám prinesie hojnú úrodu. Môžeme na nej postaviť vodnú elektráreň. Tá vytvorí veľké množstvo užitočnej, prospešnej energie. Ale stačí, že sa niekde voda vyleje z koryta a začne sa pohroma. Nastáva záplava, ktorá prináša skazu, dokonca smrť. Dvoma brehmi, v ktorých plynie požehnaný sexuálny život podľa Božieho poriadku sú brehy manželského života – jeden muž a jedna žena spolu vytvoria jedno telo. (1 M 2,24). Doslova sa tu hovorí o tom, že v manželstve akoby prestal existovať človek výlučne ako jedinec. Stáva sa súčasťou dvojice a tá dvojica spoločne vytvára novú kvalitu.

Neexistuje rieka s jedným brehom. Rieka musí mať dva brehy. A zase neexistuje rieka, ktorá by mala tri alebo štyri brehy. Presne tak je to v manželstve. V takomto vzťahu nie je možné fungovať trom alebo viacerým ľuďom. Je určený výlučne pre páry. Podobne o to potvrdzuje apoštol Pavel v 1 K 7,2nn – muž nevládne svojím telom, ale jeho žena a podobne žena nevládne svojím telom, ale jej muž. Tu, v manželstve obaja majú hľadať naplnenie svojich túžob, svojich potrieb a zároveň tu v manželstve a jedine v manželstve majú týmto spôsobom prejavovať svoju lásku dôvernou telesnou blízkosťou.

SZ toto spojenie opisuje pre nás zvláštnym spôsobom: 1 M 4 Adam poznal svoju ženu a ona počala ... Použité hebrejské slovo „JÁDÁ“ vyjadruje skutočnosť, že v telesnom spojení muža a ženy dochádza k tak hlbokému spoznaniu svojej hodnoty navzájom, k takému hlbokému vyjadreniu svojich pocitov, vzťahu, že táto úroveň je vyhradená výlučne jedinej osobe v našom živote a to životnému partnerovi. Akoby sme takto chceli a mali povedať: Takéto prejavy lásky neprežívam s nikým iným na celom svete. Nikto iný nemá nárok ani právo niečo podobné so mnou prežívať, jedine ty (manžel, manželka). V takomto chápaní sexuálne spojenie muža a ženy nemá za hlavný cieľ priniesť nejaké krátke chvíľkové potešenie, ale nadobúda celkom iný, a to už skutočne požehnaný rozmer: je dôverným a hlbokým vyznaním našej lásky. Lásky, ktorá je a má byť  v manželstve jedinečná. Hlavným zmyslom telesnej blízkosti nie je získať radosť pre seba, ale hľadať cestu, ako dať radosť svojmu partnerovi. A to je najčistejší princíp lásky.

Sexualita s postupujúcim vekom.

S týmito myšlienkami je zároveň spojená otázka, ktorá sa objavuje aj v príručke na prípravu k sobášu: Ako sa mení sexuálny cítenie s pribúdajúcim vekom?

Opäť budem tlmočiť možno dosť rozšírený názor, ktorý tvrdí, že sexuálny život patrí len mladým ľuďom. Ak hľadíme do Biblie ako zdroja zdravého učenia, tak musíme povedať, že toto nie je pravdou. V Božom slove sa nikde nepíše, že by dôverná telesná blízkosť manželov mala byť len záležitosťou prvých 10 či 15 rokov spoločného života. Pozrime sa len na známy príbeh narodenia Izáka v rodine Abraháma a Sáry, ktorí v tom čase mali 100 a 90 rokov. Tiež môžeme znova spomenúť Pavlovo vyučovanie o tejto otázke v 1 K 7, kde sa ani slovíčkom nespomína myšlienka, že telesný život muža a ženy má zmysel len vtedy, ak ich zámerom je splodiť deti. Pavel hovorí jednoducho, že svoje potreby a túžby v tejto oblasti máme mať naplnené u svojho manželského partnera. A tu predpokladáme, že sa to môže diať rovnako v mladom veku, ako aj neskôr, teda celkom prirodzene aj po prechode.

Opäť by som si pomohol príkladom o rieke, ktorej dva brehy usmerňujú prietok vody. V mladosti naše telesné túžby sú búrlivé ako horská bystrina. Naše túžby nami zmietajú a niekedy až lomcujú, že chvíľami udržať všetko pod kontrolou je ťažko. Neskôr však riečka z hôr dotečie na rovinu a tu je tok rieky už oveľa pokojnejší. Nemôžeme však povedať, že by mal menšiu silu. Práve naopak. Voda nezurčí, nelomcuje vlnami kade tade, ale vo svojom stabilnom koryte v sebe nesie veľkú vyrovnanosť a silu. Práve takto by som charakterizoval vzájomnú príťažlivosť muža a ženy po mnohých rokoch manželstva. Je to skúsenosť, ktorú prežívame napríklad vždy vtedy, keď sa na chvíľu musíme jeden od druhého odlúčiť. Ako si navzájom chýbame. Tu už naozaj nejde len o to, aby sme prežívali akési romantické chvíle ako v mladosti. A predsa potrebujeme vedieť, že náš partner je pri nás. Potrebujeme sa chytiť za ruku, keď ideme po námestí, potrebujeme si sadnúť blízko jeden druhého, keď pozeráme na televíziu, potrebujeme si sadnúť jeden oproti druhému, keď si ideme vypiť kávičku či šálku čaju. Aj za tým všetkým je skrytá naša ľudská sexualita, ktorá sa neprejavuje len v samotnom sexuálnom spojení, ale v najzákladnejšej túžbe byť pri svojom partnerovi, ktorý je druhou polovičkou nášho života.

Spomeňte si len na chvíle, kedy vám manžela alebo manželku na krátky čas odviezli do nemocnice. Spomeňte si na skúsenosti ovdovelých, ako sa im odrazu vyprázdni citový svet, keď po 30, 40 rokoch manželstva partner odíde na večnosť. Vo všetkých týchto skúsenostiach sa odráža skutočnosť, že sme Pánom Bohom boli stvorení pre párový život nato, aby sme si boli navzájom pomocou, oporou (Muž stvorený pre ženu, aby ju chránil, žena stvorená pre muža, aby mu bola rovnocennou pomocou 1 M 2).

Sexualita ako forma bytia aj mimo manželstva

            Napokon chcem spomenúť ešte niekoľko ďalších súvislostí, ktoré sú spojené s touto témou a to mimo samotného manželského spolužitia. Musíme si totiž uvedomiť, že to, či sme muž alebo žena výrazne ovplyvňuje naše skúsenosti a postoje počas celého života. Z doteraz povedaného vyplýva, že pre kresťana je dôležité naučiť sa prijať seba samého práve takého, ako sme boli stvorení, teda aj s tým, že som muž alebo žena. Forma dat esse rei.  – Forma dáva veciam spôsob existencie. Ak sa Pánu Bohu páčilo vymyslieť nás ako mužov a ženy, nemali by sme na tento Boží poriadok pozerať ako na nejaké nešťastie, alebo problém, ale ako na spôsob, akým svoj život máme prežiť.

            Jednou z oblastí života, do ktorej zasahuje naša sexualita je náš zdravotný stav, telesné prejavy alebo aj choroby, ktoré nás sprevádzajú. Či ide o ženskú menštruáciu, problémy prichádzajúce s prechodom alebo o mužské starosti s prostatou vo vyššom veku a podobne. Je samozrejmé, že riešenie týchto problémov je spojené s našou hanblivosťou, zdržanlivosťou, nesmelosťou. Ale ak sa problém v tejto oblasti vyskytne, je ho predsa len lepšie riešiť, ako nechať tak. Ak ho včas nezachytíme, môže sa rozvinúť do nepríjemných rozmerov. Preto je dobré uvedomiť si celkom prirodzene a samozrejme, že sme boli ako muži a ženy stvorení. Je to to najprirodzenejšie usporiadanie sveta. Ak mám v tejto oblasti problém, tak ho rozhodne mám riešiť s lekárom, odborníkom, ktorý mi pomôže. Tento lekár skutočne nemá záujem mne vytvárať pocit hanby, pocit nepohody. Skôr naopak. Je veľa skúseností, že títo odborníci dokážu byť veľmi citliví, berú naše problémy veľmi vážne a zvyčajne ak môžu, tak nám vedia aj veľmi rýchlo a účinne pomôcť.

            Ďalšie súvislosti, kde sa stretávame s ľudskou sexualitou sú naše medziľudské vzťahy. Poznáme aj také skúsenosti, že po smrti manžela, manželky človek po nejakom čase začne vnímať prázdnotu svojho života a hľadá, akými vzťahmi by svoj život znovu obživil, naplnil. Tu treba povedať s celou vážnosťou, že naše kresťanské chápanie manželstva jasne hovorí: Muž a žena si v sobášnom sľube sľubujú vernosť až do smrti. Smrťou sa manželstvo končí. Sám Pán Ježiš vo svojom vyučovaní povedal, že v nebesiach sa ľudia už neženia a nevydávajú, ale že tam v nebesiach žijú na oveľa vyššej úrovni, ktorú zrejme nie je možné porovnať s manželstvom. V praxi to znamená, že človek, ktorému zomrie manželský partner má niekoľko možností: buď do smrti žije sám, len so svojimi príbuznými, ktorý už má, alebo má možnosť po čase vytvoriť nové manželstvo, nový vzťah, ktorý je rovnako legálny a Pánom Bohom požehnaný, ako prvý. Na to by sme v Písme našli niekoľko konkrétnych podkladov. Jedným z nich je príklad Noemi a Rút. Noemi ako staršia žena  svoj život dožila v zdržanlivosti a pokornej viere v Božiu pomoc, svojej mladej ovdovelej neveste Rút však priamo ponúkla možnosť, aby si vyhľadala muža, za ktorého by sa vydala. Presne v tom istom duchu odporúča apoštol Pavel v 1 Tim 5, aby sa staršie vdovy v zdržanlivosti venovali modlitbám a životu vo svojej rodine, mladším vdovám však priamo prikazuje, že sa majú vydať, lebo zmysluplný život v rodine, starostlivosť o manžela a deti im zabráni venovať sa záhaľkám alebo prázdnemu klebeteniu. Naopak, život v rodine pomôže naplniť ich dni láskavou službou a to je jeden zo základných princípov, ku ktorým nás vedie viera v Pána Boha.

            Tretí spôsob, ktorým niektorí ľudia riešia túto skúsenosť je čisté a počestné priateľstvo. Aj tu treba povedať, že aj vo veku, kedy nám už manželskí partneri odchádzajú, neprestávame byť mužmi a ženami. Vo svojom vnútri stále sme takí, akých nás stvoril Pán Boh. Je celkom prirodzené, že ovdovelý muž okrem priateľstva s mužmi cíti v sebe túžbu priateliť sa s niekým z nežného pohlavia. Pritom takéto priateľstvo nikdy nemusí presiahnuť hranice slušnosti, mravnosti. Ide len o to, že dvaja ľudia môžu byť spolu na prechádzke, že si navzájom pomôžu vybaviť nejaké záležitosti, v čom by si sami pomôcť nevedeli, vypijú si spolu kávu alebo čaj, ba dokonca môžu spoločne ísť aj k hrobom svojich zosnulých manželských partnerov a tam spoločne spomínať na ich život. Ale robia to  spolu namiesto toho, aby to všetko prežívali osamote a opustenosti. Kde takéto priateľstvo skutočne zostáva v hraniciach počestnosti, nemôžeme proti tomu nič namietať a vidíme v tom prirodzený spôsob života, ako sme boli stvorení – ako muži a ženy.

            Bol som aj svedkom takých vzťahov, ktoré boli uzatvorené vo vyššom veku. Môj otec sám je jedným z týchto prípadov. Z osobnej skúsenosti sme mohli vidieť, že on nebol stvorený pre život osamote. Keby mu Pán Boh nebolo dal na posledné roky života druhú manželku, zrejme by už nebol medzi nami. Takto však prežíva požehnaný čas v druhom manželstve a vďaka tomu ešte mnohokrát požehnane poslúžil tak v cirkvi, ako aj v rodine. podobne sme mali skúsenosť s bratrancom druhého otca z druhej strany, ktorý sa po prvý raz ženil 56 ročný a prežil s manželkou 10 pekných rokov spoločného života.

            Kde prijmeme okolnosti svojho mužstva alebo ženstva ako vzácny Boží dar, kde dovolíme, aby Pán Boh v nás reguloval a usmerňoval tieto naše dôverné pocity a prejavy, tam sa naše mužstvo alebo ženstvo môže stať veľkým požehnaním. Kde dovolíme, aby nás v tejto oblasti pokúšal a zvádzal diabol, tam sa oblasť ľudskej sexuality stane oblasťou veľkej pohromy a zármutku. Preto sa nám treba modliť aj za to, aby sme v oblasti nášho telesného života a vnímania vzťahov s opačným pohlavím zachovali kresťanskú čistotu a zároveň sa mohli stať požehnaním pre svoje okolie. Pán Boh nás vystrojil veľkými darmi. Využívajme ich s vďakou a radosťou k Božej sláve.