Kresťan a životné skúšky

Prečo  prichádzajú skúšky do nášho života? Ako obstáť uprostred skúšok? Dnes budeme uvažovať nad týmito otázkami podľa prvej kapitoly listu Jakuba.

List Jakuba je písaný pre veriacich v Ježiša Krista, ktorí sú rozptýlení v diasporách a trpia v dôsledku rôzneho druhu prenasledovania a tlaku. Z listu vidíme, že sa v ňom opakuje myšlienka skúšok, preskúšaní, pokúšania a rôznych situácií, kedy veriaci sú pokúšaní v reči, v skutku – aby nerobili to, čo majú, a pod. Ale  nachádzame v ňom aj myšlienku dokázania sa.

List je písaný veriacim, ktorí trpia.  Lebo  veriaci  kresťania nie sú uchránení od skúšok, ale práve naopak, často sú skúšaní omnoho viac ako neveriaci. Často krát  si ich diabol vyžiada, aby boli preosiati (Lukáš 22:31) To, že kresťania často trpia, ukazujú aj ďalšie listy, napríklad list Židom, listy Korintským, list Petra. Čítame, že kresťania trpia a sú skúšaní. Preto by sme nemali očakávať, že práve my budeme  utrpenia  ušetrení. Nebudeme! Pavol píše, že cez mnohé súženia musíme vojsť do Božieho kráľovstva (Sk 14:22). Súženia – to sú časy, kedy sa naša viera znovu a znovu preskúšava a  dokazuje.

V úvode by som chcela vysvetliť pojmy skúška a pokušenie. V gréčtine je to jedno slovo peirazmos. Do slovenčiny sa dá preložiť dvoma pojmami a to: skúška a pokúšanie. Slovo skúška má neutrálny charakter – skúška môže byť ťažká alebo ľahká, môže dopadnúť dobre alebo zle. Napr. študent, ktorý neurobí skúšku, lebo nevedel správne odpovede, môže viniť seba alebo okolnosti, že skúšku neurobil, ale samotná skúška len ukázala jeho nedostatky. Slovo pokúšanie má negatívny charakter a znamená navádzanie na zlé - nesprávne.

 V slovenskom preklade Biblie je slovo peirazmos najčastejšie prekladané slovom pokušenie, čo nás čitateľov môže niekedy zmiasť. V niektorých veršoch by malo byť použité slovo skúška a v niektorých pokušenie. Napr.

 1 Korintským 10:13  Pokušenie, ktoré vás zachvátilo, je len ľudské, ale Boh je verný, On nedopustí pokúšať vás nad možnosť, ale s pokušením spôsobí aj vyslobodenie, aby ste ho mohli zniesť.

1 Korintským 10:13  Nepotkala vás zkouška nad lidské síly. Bůh je věrný: nedopustí, abyste byli podrobeni zkoušce, kterou byste nemohli vydržet, nýbrž se zkouškou vám připraví i východisko a dá vám sílu, abyste mohli obstát.   Český ekumenický preklad

Chcem to vysvetliť na príklade: Skúška je križovatka, na ktorej sa človek musí rozhodnúť či pôjde doľava, doprava alebo rovno. Na tej križovatke sú smerovky, väčšinou najviditeľnejšia tabuľa je pokušenie – navádzanie na hriech, menej nápadná je tabuľa, ktorá ukazuje správny smer – Božie východisko (riešenie) tej situácie, ale určite tam vždy je podľa textu (se zkouškou vám připraví i východisko).  Tie križovatky – skúšky riešime každý deň, keď sa musíme rozhodnúť. Niektoré rozhodnutia robíme skoro automaticky, lebo vieme, čo je správne, ale pri niektorých sa musíme zastaviť a aspoň chvíľu rozmýšľať, čo je správne, a niekedy dosť dlho hľadáme správny smer. Väčšina z nás nemá problém v obchode pri nakupovaní,  nie sme pokúšaní niečo ukradnúť ( touto skúškou sme väčšinou prešli v detstve, keď nás rodičia správne usmernili), ale skúškou môže byť, keď nám pri pokladni vydajú viac. Tá viditeľnejšia tabuľa hovorí: nevráť, veď minule ti menej vydali alebo to je problém predavačky, ale druhý tichší hlas nám ukazuje správne východisko: vrátiť. A my sa musíme rozhodnúť a podľa nášho rozhodnutia buď v skúške obstojíme alebo tu skúšku neurobíme. Buď si vyberieme Božie východisko alebo nás pokušenie zvedie zo správnej cesty a my sa vydáme po nesprávnej ceste.

 To, či v skúškach  obstojíme sa neudeje automaticky, a preto v nich potrebujeme zaujať správne biblické postoje. Jakub chce povzbudiť veriacich a pomôcť im správne obstáť uprostred skúšok, v ktorých sa nachádzajú. Vo svojom liste dáva rady, ako žiť uprostred skúšok a obstáť. Tieto rady potrebujeme aj dnes do každej  životnej situácie, v ktorej sme skúšaní.

Jak 1, 2-3: Bratia moji, pokladajte si za najväčšiu radosť, že prišli na vás rozličné pokúšania, vediac, že skúšky vašej viery spôsobia vytrvalosť.

Mějte z toho jen radost, moji bratří, když na vás přicházejí rozličné zkoušky. Vždyť víte, že osvědčí-li se v nich vaše víra, povede to k vytrvalosti

 Čo sa v  skúškach preskúšava a dokazuje? Je to viera, ktorá sa skúša a ktorá sa dokáže alebo nedokáže. Podobenstvo o štvorakej pôde (Marek 4:1-20) hovorí, že budú aj takí, ktorí keď prídu do skúšky a trápenia, odstúpia od viery a teda ich viera sa neukáže ako pravá. Keď sme reálne pokúšaní je reálne aj naše zlyhanie  vo viere. Preto Jakubove rady dané Svätým Duchom sú životne dôležité.

Prvá rada sa nachádza vo verši 2: „pokladajte si za najväčšiu radosť“. A znie: Maj ku skúškam správny postoj. Neznášame skúšky a snažíme sa im zďaleka vyhnúť, ale Boh nás v živote vovedie do skúšok a Písmo hovorí: „pokladajte si za najväčšiu radosť“. Zdá sa to úplne šokujúce! Máme považovať za radosť to, že sme v  hroznej skúške? Jakub hovorí: „Áno, zmeň svoje zmýšľanie o skúškach, považuj každú skúšku za radosť“. Prečo? Pretože skúška,  ktorá prišla, nie je náhodná udalosť. Má svoj zámer, lebo vo verši tri je uvedené: „vediac, že skúšky vašej viery spôsobia vytrvalosť“ – Boh cez skúšku, keď sa dokáže naša viera, niečo v nás spôsobuje. To, že Boh cez skúšku niečo v našom živote robí, si bežne neuvedomujeme a zdá sa, že sa nám stalo všetko zlé. Ale Boh cez skúšku v nás buduje vytrvalosť alebo zotrvávanie.

Vytrvalosť, vyjadrené pozitívne, znamená, že som stály, pevný, idúci vpred. Boh nás postavil do skúšky na to, aby práve toto požehnanie bolo v našom živote ňou spôsobené: budeš pevnejší, budeš viacej nasmerovaný na Pána Ježiša a budeš kráčať vpred. Vyjadrené negatívne: Čo je opak vytrvalosti? Rezignácia, vzdanie sa: Ja ďalej nejdem. Jakub chce, aby sme si uvedomili, že výsledkom skúšky, v ktorej sme, nech je akákoľvek, je to, že budeme viac trpezliví, že budeme vytrvalejší, že budeme pevnejší a pôjdeme lepšie vpred. A to je dôvod na veľkú radosť. Našu radosť uprostred skúšok teda neodvodzujeme z bolesti, ktorú v nich cítime, ale so zámeru, ktorý im Boh dopredu určil pre nás. Takže naše skúšky nie sú náhodné, ale sú zmysluplné, majú svoj cieľ, sú pod správou Boha a sú v jeho pláne pre náš život.

Spomeňme si na Jozefa. Kto by bol tušil, že Boh ho postaví do tej situácie (skúšky) preto, aby ho raz použil na záchranu svojej rodiny a na to, aby sa izraelský národ rozrástol.  Jozef sa mohol pýtať: Aké má Boh úmysly, o čo mu ide, keď ma hodili do cisterny a potom neprávom do väzenia? Ale v Božom pláne táto skúška mala cieľ a zmysel. Rovnako to bolo aj s  Jóbom. Jób netušil, prečo sa veci diali tak, ako sa diali a prečo prišla naňho všetka tá pohroma. Nemal zodpovedané svoje otázky. A ani my nemusíme mať vo svojich skúškach zodpovedané otázky, ale môžeme sa radovať a  povedať: viem, že Boh vedie túto skúšku správnym smerom, aby moja viera bola preskúšaná a aby som z nej vyšiel ako ten, ktorý bude pevnejšie zotrvávať vo vzťahu s Ním. Nevieme, prečo skúška prišla, nevidíme jej koniec, ale vieme, že sa môžeme radovať, lebo skúška je v rukách nášho Boha a  má za cieľ  dobro v mojom živote.

Skúšky nás dokonca prečisťujú: V 1 Pt 1:6- 7 čítame: Veseľte sa z toho, hoci sa teraz ešte, keď treba, na krátky čas aj rmútite pre rozličné pokúšania, (ČEP: zkoušky) aby vaša skúšaná viera, omnoho drahšia ako hynúce, ale ohňom preskúšané zlato, bola vám na chválu, slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista. Zlato sa ohňom skúša, vyplavuje sa z neho troska, až nakoniec zostane čistejšie zlato.

Takéto niečo sa deje v skúškach s našou vierou. Výsledkom skúšok je čistejšia, vrúcnejšia viera a pevnejšie primknutie sa k Ježišovi, a preto pevnejšia trpezlivosť a vytrvanie, ako je napísané v Jk 1,4: „ Ale vytrvalosť nech je dokonalá v skutku, aby ste boli dokonalí a celí bez úhony, aby ste v ničom nemali nedostatok.“. Trpezlivosť a vytrvalosť vedú k dokonalému skutku alebo dokonalému výsledku. Môžeme to parafrázovať: trpezlivosť nech má dokonalé ovocie. Toto je to, čo príde po skúške.  Stávame sa celí dokonalí a nemajúci v ničom nedostatku. Boh cez skúšku robí s nami niečo dobré a Jakub radí: maj správny pohľad na skúšky, v ktorých si. Neupadaj do depresie a zúfalstva kvôli tomu, že si v skúške. Nevzdávaj sa kvôli tomu, že si v skúške. Boh vie, čo robí, keď si v skúške. Môžeš vedieť, že na konci skúšky, keď sa dokážeš, bude tvoja viera prečistená, budeš vytrvalejší, a zdokonalený, „nemajúci v ničom nedostatku“.

Druhá rada. Nestačí však mať len správny pohľad na skúšky. V skúškach buďme aktívni. Vo veršoch päť až osem máme napísané, že uprostred skúšky potrebujeme niečo robiť: „ Ak sa niekomu z vás nedostáva múdrosť, nech si ju prosí od Boha, ktorý prosto a ochotne dáva všetkým, a dostane sa mu jej.  

Máme prosiť o múdrosť. Uprostred skúšky často prídeme do bodu, kedy sa nám zdá, že zo situácie nie je východisko, zdá sa, že všetky dvere východísk sú zavreté. Viete prečo? Aby nás Boh naučil závislosti na ňom cez modlitbu. Jakub nás povzbudzuje: teraz sa chce Boh dokázať a ty potrebuješ prosiť Boha o múdrosť. Čo je múdrosťou v čase skúšky?

Múdrosť vyžaduje správne poznanie, ale súčasne múdrosť je ešte niečo viac. Ide o to, aby toto poznanie bolo správne aplikované do situácie, v ktorej som. To je moja zodpovednosť – mať poznanie o veci. Prosme o múdrosť, nehádžme hneď flintu do žita a nehovorme: niet východiska, preto končím. Nie! Boh dáva  východisko z každej skúšky, z každého pokušenia, ktoré nás zachvátilo. Tento sľub máme v liste Korintským.  Keď si v skúške, povedz si: Existuje východisko. Ja ho nevidím, ale Boh ho pozná. Boh nás povzbudzuje modliť sa za múdrosť slovami sľubu, že tí, ktorí Ho prosia, ju aj dostávajú.

Jakub ďalej píše: „Ale nech prosí s vierou, bez akéhokoľvek pochybovania. Lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, ktorú vietor unáša a zmieta.  Lebo nech si taký človek nemyslí, že dostane niečo od Pána -  muž (to) rozpoltený, vo všetkom počínaní nestály.“

Jakub radí: „keď prosíš Boha, rob to vážne“. Nebuď muž dvojakej mysle. Mohli by sme povedať: „nebuď dvojmyselný“. Znamená to, aby predstúpenie pred Boha nebola ako jedna z možností v zmysle: „už mám svoj plán ako veci urobiť, ale ako poistku skúsim aj Boha, nech aj on mi dá nejakú múdrosť, keby moja zlyhala“. Nie! Musíš ísť k Nemu s postojom túžby závisieť na Ňom vo viere a nemať svoje alternatívne riešenie nezávislé od Boha. Lebo inak, keď máš takýto druh zmýšľania (svoju alternatívu), si ako vlna, ktorá sa pohybuje hore-dole. Potrebujeme prísť pred Boha, žiadať a prosiť Ho vo viere: Otče, daj mi múdrosť v tejto skúške, daj mi východisko, daj mi riešenie. Nechoď nikdy k Bohu s tým, že ty už máš múdrosť a Boh nech ti len poskytne inú alternatívu a ty si potom vyberieš. Nie! Prichádzaj k Bohu v pokore: Otče, prosím o Tvoje riešenie.

Tretia rada. Verš 9 -10: „ Brat, ktorý je v nízkom postavení, nech sa chváli svojou vyvýšenosťou, a bohatý svojou poníženosťou, pretože sa pominie ako kvet trávy.“ Ďalšia rada sa dá zhrnúť do slov: maj reálny pohľad na seba a na svet okolo teba a na budúcnosť. Maj reálny pohľad uprostred skúšok.

Uprostred skúšok máme tendenciu vidieť veci prehnané, nafúknuté, alebo ich podceniť. Obvykle nevidíme veci tak reálne, ako sú. Brat v nízkom postavení, môže byť človek, ktorý sa podceňuje , zmýšľa o sebe tak, ako o ňom Boh nezmýšľa. Začne sa porovnávať s inými, ktorí sa radujú, ktorí majú peniaze, majú mnohé veci, ktoré jemu chýbajú. Čo má tento brat robiť v tejto situácii? Jakub dáva radu: „nech sa chváli svojou vyvýšenosťou“. Toto neznamená, aby sa chvastal niečím, čo má sám v sebe, ale aby videl svoj život z Božej perspektívy: aj keď je v nízkom postavení, predsa sú veci, ktorými sa môže chváliť. Bohatý sa nemá spoliehať na svoje bohatstvo a svoju šikovnosť, ale brať to ako milosť. Ale obaja majú výsostné postavenie, sú Božie deti, Pán Ježiš Kristus je Spasiteľ, je to Jeho  krv, čo ma obmýva z mojich hriechov, Jeho vernosť,  Jeho sľuby. Všetko toto stále mám. Jeho blízkosť, ktorú mi zasľúbil. Aj keď ju často necítim a v čase skúšok je to veľmi ťažké, všetko toto napriek tomu mám.

Je vždy udivujúce vidieť ľudí, ktorí veľmi trpia a predsa sú šťastní, že majú Pána Ježiša, a ako im to postačuje. Vedia sa chváliť Pánom. Majme v skúškach reálny pohľad na seba, na svet a na budúcnosť.

Štvrtá rada. Verš12: „ Blahoslavený muž, ktorý vytrvá v pokúšaní, lebo keď sa osvedčil, prijme veniec života, ktorý zasľúbil (Pán) tým, čo Ho milujú.“.

 Blahoslavený člověk, který obstojí ve zkoušce; když se osvědčí, dostane vavřín života, jejž Pán zaslíbil těm, kdo ho milují.

Pamätaj, že skúšky nie sú navždy Skúška často krát bolí. Často krát je to vyslovene, ako keď ideme cez oheň a všetko páli. Text hovorí: keď to znesieš a dokážeš sa, dostaneš korunu života - a to je budúcnosť. Možno ťa čaká veľa skúšok, ale jedna vec je istá: keď to znesieš, je ti pripravená koruna života, ktorú Pán zasľúbil tým, ktorí Ho milujú. Je to pocta, ktorú Pán dáva tým, ktorí znášajú skúšky. A tak teda, ako budeš o sebe zmýšľať v časoch skúšok? Aký budeš mať pohľad na seba? Som blahoslavený, keď znášam skúšky, lebo tak píše Jakub. Blahoslavení teda nie sú len tí, ktorí sú chudobní duchom. Blahoslavení nie sú len tí, čo sú milosrdní (Matúš 5), ale blahoslavení, podľa Biblie, sú aj tí, ktorí znášajú skúšky a dokážu sa. Pamätajme na to, majme reálny pohľad na veci, na problémy a na skúšky.

Skúška sa nesmie stať pokušením obviňovať Boha napríklad z toho, že na nás zabudol, že nemá s nami dobré úmysly, a tak podobne. Text hovorí: „Nech nikto nehovorí v pokúšaní: Boh ma pokúša. Veď Boha nemožno pokúšať na zlé, a ani On nepokúša nikoho.“

Kdo prochází zkouškou, ať neříká, že ho pokouší Pán. Bůh nemůže být pokoušen ke zlému a sám také nikoho nepokouší. Boh nepokúša a Boha nemožno pokúšať.

Odpoveď na otázku Prečo sú v mojom živote skúšky? je dvojaká. Prvá odpoveď je, že pokušenia, ktoré v čase skúšky prichádzajú, prichádzajú z mojej hriešnej prirodzenosti alebo od diabla alebo sveta. Naša žiadostivosť, naša závisť, náš hnev, neumŕtvené veci v našom živote – to sú návnady hodené v čase skúšok. Sme náchylní na ne skočiť ako vyhladnutá ryba. Preto Jakub hovorí: „Ale každý je pokúšaný tým, že ho vlastná žiadosť zachvacuje a zvádza. Žiadosť potom, keď počala, porodí hriech, a hriech - vykonaný - splodí smrť. Nemýľte sa, bratia moji milovaní!“ (verše 14 až 16).

Pokušenie často začína žiadosťou – túžim po niečom, čo mi nepatrí ( 9. a 10. Božie prikázanie), aj Eva najprv videla, že ovocie je zvodné a lákavé na pohľad, urobila rozhodnutie a výsledok bol hriech, ktorý splodil smrť. Pokušenie je  cesta, ktorá vedie preč od Boha a koniec tej cesty je smrť. Ak v čase skúšok hovorím: Boh ma pokúša, Boh sa proti mne postavil, tak zmýšľam zle o Bohu a blúdim. Vďaka Bohu, že je možná aj cesta späť.

Druhá odpoveď je, že Pán Boh dopustil – dovolil túto skúšku v mojom živote. Dobrým príkladom, ktorý sa často uvádza práve v skúškach je Jób. Myslím, že jeho príbeh je dobre známy, ale chcem len pripomenúť niektoré detaily.

Jób 1, 6-12:  Istého dňa, keď sa synovia Boží prišli postaviť pred Hospodina, prišiel medzi nich aj Satan. Vtedy Hospodin riekol Satanovi: Odkiaľ prichádzaš? Satan odpovedal Hospodinovi: Z potuliek po zemi a z pochôdzky po nej. Nato povedal Hospodin Satanovi: Všimol si si môjho služobníka Jóba? Lebo na zemi nieto jemu podobného, bezúhonného, úprimného, bohabojného muža, ktorý by sa stránil zlého. Satan odpovedal Hospodinovi: Či je Jób zadarmo bohabojný?  Neohradil si ho zo všetkých strán i s jeho domom i so všetkým, čo má? Dielo jeho rúk si požehnal a jeho statok sa rozmnožil v krajine.  Ale len vystri ruku a dotkni sa všetkého, čo má, či sa ti nebude do očí rúhať?  Vtedy Hospodin riekol Satanovi: Ajhľa, v tvojich rukách je všetko, čo má, len na neho rukou nesiahaj! Nato Satan odišiel spred Hospodina.

V prečítanom texte je pozoruhodné to, že Pán Boh upozornil satana na Jóba. Pozná jeho život aj  vieru, preto dovolil satanovi, aby ho vyskúšal. V súlade s textom 1K 10,13  Pán Boh dovolil skúšať do tej miery, ktorú Jób uniesol. Ten, ktorý pokúšal a chcel Jóba donútiť, aby Bohu zlorečil, bol satan a použil k tomu aj manželku Jóba. Božie východisko bolo, že Jób na konci skúšky hovorí: Jób 42:1  Vtedy Jób odvetil Hospodinovi:  Uznávam, že Ty všetko môžeš, a nijaký Tvoj zámer nemožno prekaziť.  Kto to bez vedomosti zastiera radu? Hovoril som o tom, čomu som nerozumel, o veciach, ktoré mi boli príliš divné a neznáme.  Vypočuj ma, prosím! Budem hovoriť, budem sa pýtať, a Ty ma pouč!  Len z chýru som počul o Tebe; ale teraz Ťa moje oko videlo.  Preto odvolávam a kajám sa v prachu a popole.

Jób spoznal Boha, ako Ho predtým nepoznal. Uznáva, že Boh môže všetko, pretože je Boh. Výsledok skúšky je prečistená a upevnená viera. Jób mal správny postoj k skúške, hľadal  u Boha odpovede na svoje otázky, mal reálny pohľad na seba a situáciu, v ktorej bol.

Len dobrý údel a len dokonalý dar pochádza zhora od Otca svetiel, u ktorého nieto premeny ani zatienenia (pre) odvrátenie sa.  

Každý dobrý dar a každé dokonalé obdarování  je shůry, sestupuje od Otce nebeských světel.U něho není proměny ani střídání světla a stínu.

Ten najväčší dar, ktorý Jób v skúške dostal nebol majetok a deti, ktoré potom dostal, ale to že spoznal Boha, o ktorom veľa vedel – bol bohabojný, ale teraz je Pán Boh pre neho zjavný  - moje oko ťa videlo a reálny v jeho živote.

Zo svojej vôle splodil nás slovom pravdy, aby sme boli akousi prvotinou Jeho stvorení

Z jeho rozhodnutí jsme se znovu zrodili slovem pravdy, abychom byli jakoby první sklizní jeho stvoření.

Ak nás Boh splodil slovom pravdy a urobil nás novým stvorením, potom je to zaiste ten najväčší dar, aký sme ako hriešnici mohli dostať skrze Pána Ježiša Krista. Boh, zo svojho rozhodnutia  splodil nás slovom pravdy – Boh nám už urobil to najlepšie, a preto nemôžeme hovoriť, že v čase skúšok sa k svojim deťom obracia chrbtom.

Jakub nás povzbudzuje: majte dobrý postoj k skúškam, pretože skúšky majú zmysel, majú svoj cieľ a ich výsledok pre nás je úžasný. Prosme o múdrosť, upnime sa na Boha. Buďme závislí na ňom, majme v skúškach reálny pohľad na seba, na svet a na budúcnosť. Dívajme sa dopredu na to, čo je pred nami. Neobviňujme Boha, nezmýšľajme zle o Bohu. A nakoniec: Nespúšťajme sa, ale počúvajme slovo pravdy, ktoré nám Boh dal. Choďme vpred s tým,  že je isté, že každá skúška raz skončí - či teraz alebo neskôr. A príde deň, keď Pán Ježiš Kristus položí na hlavu korunu života tým, ktorí v čase skúšok obstáli.

Nech Boh každému z nás dá milosť obstáť v skúškach.

Mgr. Anna Linkeschová, Košice