Jan Amos Komenský - 420. výročie jeho narodenia

            Presne v deň narodenín J. A. Komenského – 28. marca – v deň, ktorý väčšina našej verejnosti pozná ako „Deň učiteľov“ sa v našom chráme konali podvečerné slávnostné služby Božie, venované práve životu a dielu tejto významnej historickej osobnosti, ktorého meno je známe snáď každému.

Služby Božie mali netradičný priebeh: Po úvodnom slove a hymnickej piesni Kto za pravdu horí nasledovalo scénické pásmo, venované životu a dielu J. A. Komenského, ktoré pripravili 14 žiaci Základnej školy vo Vranove nad Topľou, navštevujúci povinne voliteľný predmet náboženská výchova.

V dialógoch postáv Komenského, učiteľov, rodičov, žiakov a detí, ktoré žiaci stvárnili odznelo 46 autentických citátov z jeho najznámejších diel.

V záverečnom referáte boli priblížené autobiografické informácie z jeho života, bola podrobnejšie predstavená cirkev Jednota bratská, ktorej posledným biskupom bol J. A. Komenský. Práve tejto cirkvi vďačíme za preklad celej Biblie do češtiny v rokoch 1579-93, tzv. Bibliu kralickú, ktorú sme my evanjelici používali až do roku 1937. Jazyk tejto Biblie používali naši predkovia- slovenskí evanjelici až do 19. stor. ako jazyk svojej literatúry
a do 20. storočia i ako liturgický jazyk (bola to tzv. biblická čeština).

Hlavným cieľom pripraveného predstavenia bolo pripomenúť a zdôrazniť práve život a prácu Komenského – povolaním duchovného malej protestantskej cirkvi -  pretože vo všetkom svojom snažení (i v oblasti výchovy a vzdelávania),  vidí Komenský pokračovanie človeka vo stvoriteľskom diele Božom, naplnenie biblického obrazu človeka ako bytosti, ktorú Boh stvoril k svojmu vlastnému obrazu.

Snáď najvýstižnejšie sú záverečné slová Komenského, (ktorého stvárnil Samuel Kovaľ, študent SOG Vranov nad Topľou):

„Človek má rozum, aby rozoznával, a vôľu, aby volil, čokoľvek  je kde dobré  alebo zlé....

Ó, vzácny majstre Huse, ako veľmi som chcel podľa tvojho vzoru ísť cestou pravdy, hlásať Božiu pravdu, vzdelávať ľudstvo na ceste poznania Boha...

a to všetko v rodnom jazyku v mojej domovine...no nie je mi tak súdené...

Celý môj život  bolo putovanie  a nemal som vlasti...

Ustavične som menil miesto pobytu  a nikde som nemal domov...

S láskou,  pokorou a  odhodlaním vyznávam napokon:

Hospodin je môj podiel,  moje dedičstvo,  môj hrad,  moja skala,  moje svetlo,  moje spasenie,

môj strážca,  môj ochranca;  iných ochrancov nemám.

Bože, buď vôľa Tvoja!                                                 AMEN.“

                                                              Danka R

                                     vyučujúca predmet NBV, autorka scenára