Kresťan a veda

                Ak chceme hovoriť o tejto téme, musíme v prvom rade presne zadefinovať pojmy. Mnoho ľudí dnes vidí tieto dve spektrá v nezlučiteľnom boji. Stačí, ak si vezmeme do svojich rúk akýkoľvek „moderný“ – populárny časopis, zistíme, že na jeho stránkach sa tento boj medzi vedou a vierou odohráva neustále. Len včera som vzal jeden z takýchto časopisov do svojich rúk a ako ináč, našiel som tam medzi zaujímavosťami zo sveta prírody dôležitý článok: Kristus nebol prvý vzkriesený. A presvedčivé dokazovanie spojené s citátmi z Biblie, popretkávané a ťažkopádne pospájané s nejasným objavom, ale „jasne“ dokazujúce, že kresťania sa mýlia a Ježiš len napodobnil akéhosi povstalca Šimona, ktorý žil v jeho detstve.

                Ak by sme postupovali týmto smerom, nikdy by sme sa nejakému dialógu nedostali. A mohli by sme túto tému uzavrieť tvrdením: Veda vylučuje vieru a viera nemôže kráčať spoločnou cestou s vedou. A týmto by dnešná téma bola vyčerpaná.

                Ak sa však pozrieme hlbšie, musíme sa v prvom rade vyvarovať dohadov a špekulácií v oblasti vedy. Použijem definíciu vedy, ktorú uvádza E. Snow: Veda, teda je: „Systematické zhromažďovanie poznatkov o prírode používajúc len rozum a zmyslovú skúsenosť za účelom objavovania zákonitostí prírody, ktoré vysvetľujú, ako je príroda organizovaná a umožňujú robiť presné predpovede o prírodných procesoch alebo objektoch“.

 Väčšina historikov a filozofov vedy uznáva, že nový typ vedy, ktorú nazývame moderná veda, sa zrodil len pred niekoľkými storočiami v Európe a ako je známe, Európa v tej dobe bola ovplyvňovaná kresťanským svetonázorom.

Viera by sa k tomuto tvrdeniu mala stavať podľa moderného vnímania ako čisté opozitum. Pravdou je, že viera je: „ pevné presvedčenie o správnosti, pravdivosti, istote, jestvovaní ap. niečoho, verenie v niečo, dôverovanie, dôvera: silná, pevná, nezlomná, skalopevná, slepá viera v niekoho, v niečo; vieru možno strácať, stratiť vieru v niekoho, v niečo; môžeme
mať vieru v úspech, vo víťazstvo niečoho, v šťastnú budúcnosť; atď.“

Ak sa ale na tieto dva aspekty nášho dnešného skúmania pozrieme z tejto strany, potom nemôžeme tvrdiť, žeby viera bojovala proti vede a opačne. Pretože aj viera potrebuje vierohodnosť, teda opodstatnenosť, aj keď na niektorých miestach a situáciách, by sme mohli hovoriť o viere bez základu – slepej viere, čo ale nie je viera v Boha.

Biblia sama definuje vieru v Liste Židom (11,1-3)„Viera je zaiste podstatou toho, čoho sa nádejame, a dôvodom toho, čo nevidíme. Ňou si predkovia získali (dobré) osvedčenie. Vierou chápeme, že veky povstali slovom Božím, aby - čo je viditeľné - nepovstalo z viditeľného.“

A nehovoriac o mnohých miestach z listov apoštola Pavla, ktoré hovoria o tom, že viera je niečo, čo je nám dané múdrym a mocným Bohom.

História

V krátkosti sa pozrieme na vedu a vieru v dejinách ľudstva. Ak by sme začali od prvých zmienok o existencii kultúry ako takej, musíme povedať, že veda a viera zohrávala v dejinách veľmi významnú úlohu. Každá vyspelá civilizácia, ktorá značne zmenila vývoj sveta a tak dospela k napredovaniu aj vo svete vedy bola nábožensky podmienená. Je jedno na koho v tejto chvíli myslíme: Egypťania, Mezopotámia, Astékovia, Mayovia,... Všetko sú to civilizácie, ktoré vo svojom strede nezabudli na vieru.

Ak myslíme na modernú vedu, jej kolískou je práve európska kultúra, ktorá v čase vzniku modernej vedy bola práve značne ovplyvnená kresťanstvom. Aj keď ako kresťania sa na toto obdobie nemôžeme pozerať práve s nadšením, predsa mnohé objavy vedy ako takej sú podložené ľuďmi, ktorí vieru v Boha brali úprimne.

R. Grosseteste (~1175 – 1253) Od roku 1235 biskup v Lincolne. Bol ovplyvnený Augustínovou filozofiou. Hoci bol teológom, prejavoval veľký záujem o svet prírody. Zdôrazňoval potrebu experimentu a potrebu matematiky vo vede. Napísal komentár k Aristotelovmu dielu Fyzika. Vo vede sa venoval meteorológii, svetlu, farbám a optike. K matematickej analýze svetla ho inšpirovala kniha Genezis. Bol tak prvým príkladom toho, ako biblický svetonázor vedie k záujmu o vedu.

R. Bacon (1214 – 1292) Anglický františkán. Horlil za experimentovanie s odôvodnením, že  bez overovania sa môžu opísať nepravdivé tvrdenia. Sám robil pozorovania v oblasti optiky. Podobne ako R. Grosseteste zdôrazňoval potrebu matematiky vo vede. Hovoril: začína sa s empirickými údajmi, na ich vysvetlenie treba teóriu. Napísal trojdielnu encyklopédiu o dovtedy známej vede, súčasťou ktorej bol aj jeho postup ako zhotoviť teleskop. Napísal tiež, že Zem je guľatá a že je možné ju oboplávať. Odhadol vzdialenosti hviezd. Je právom označovaný za jedného z otcov vedeckých metód. Veril, že veda môže pritiahnuť ľudí k viere.

Mikuláš Oresme (1320 – 1382) Prednášal v Paríži. Zomrel ako biskup v Lisieux. Zaoberal sa rotáciou Zeme a popísal pohyb vibrujúcich strún. Kriticky prehodnocoval Ptolemaiovu geocentrickú sústavu.

M. Kopernik (1473 – 1543) Keď M. Kopernik spochybnil dovtedy používanú Ptolemaiovu geocentrickú sústavu, dal tým podnet na dlhú cestu svetom modernej vedy. Sám M. Kopernik nevytvoril správny heliocentrický systém. Zotrval pri Aristotelovej predstave o ideálnych kruhových dráhach pri pohybe nebeských telies, čo ho prinútilo zavádzať ďalšie epicykly.

J. Kepler (1571 – 1630) J. Kepler z bohatých záznamov, ktoré zanechal Tycho de Brahe (1546 – 1601), dokázal vytvoriť tri zákony, ktoré správne opisujú pohyby planét. Pritom dospel k poznatku, že planéty sa nepohybujú po epicykloch, ale po jednoduchých elipsách. Bol to prelom v ponímaní  pohybu planét. J. Kepler bol hlboko veriacim kresťanom.

G. Galilei (1571 – 1642) Skonštruoval trojnásobne, neskôr tridsaťnásobne zväčšujúci ďalekohľad. Pozorovaním získal výsledky, ktoré poukazovali na správnosť heliocentrickej sústavy (objavil 4 Jupiterove mesiace a fázy Venuše). Počas jeho života sa heliocentrická sústava nepresadila. Mocní tejdoby nedokázali prekročiť horizont vtedajšieho myslenia a nedozreli na správne zhodnotenie revolučnej myšlienky G. Galilea a M. Kopernika. K jeho prípadu sa vrátil pápež Ján Pavol II. v diele „Nebojme sa pravdy“ s ospravedlnením za nesprávne rozhodnutia týkajúce sa G. Galilea. Galilei sa venoval tiež štúdiu zákonov mechaniky – voľný pád, princíp nezávislosti pohybov, kyvadlový pohyb, šikmý vrh a sformuloval tiež zákon zotrvačnosti.

I. Newton (1642 – 1727) O tomto veľkom vedcovi netreba veľa slov. Pozná ho každý, kto sa  stretol s fyzikou. Spomeniem niektoré výsledky jeho vedeckej činnosti: univerzálny zákon gravitácie, tri zákony pohybu, spektrálna analýza, vynález reflexného teleskopu a nemožno neuviesť jeho významné dielo: „Philosophiae Naturalis Principia Mathematica“. Treba spomenúť, že I. Newton sa venoval aj teológii. K štúdiu Biblie pristupoval s rovnakou precíznosťou, ako k fyzike. Náboženstvo a veda boli pre neho bezkonfliktovo spojené aj jeho vierou v absolútnu pravdu.

Takto by sme mohli pokračovať v menovaní mnohých aj súčasných popredných vedcov, ktorým nerobí problém spájanie vedy a viery v ich živote. Práve naopak mnohí práve skrze skúmanie vedy, ktorá podáva nezlomné dôkazy o fungovaní nášho sveta dospeli k jasnému presvedčeniu, že svet okolo nás nemôže byť výsledkom náhodného pôsobenia síl, ako sa to snažia mnohí ešte aj dnes slepo neveriaci laici dokázať.

Súčasnosť

Dnešní vedci v mnohom prekonávajú nie len poznanie ľudstva o vzniku vesmíru a života, ale rovnako prekonávajú mnohé doteraz známe teórie o vzniku sveta. Napríklad Darwin povedal o vývoji sveta (evolúcii) na konci života, že to tak vôbec nemusí byť, pretože nenašiel jasné dôkazy. Vedci dnes potvrdia, že na zemi ročne zanikne tisíce rastlín a živočíchov, ale nevznikne ani jeden nový druh. No aj napriek tomu sa v našich školách mnohé prekonané a popreté teórie vyučujú ako jediné možné – aj keď bez jasných dôkazov.

Samotná Biblia nám kresťanom podáva rôzne obrazy sveta, ktoré pri bežnom pohľade protirečia skúmaniu vedy. Ako napríklad predstavy sveta plávajúceho na mory (Ž 24), či postaveného na pilieroch (Ž 104), alebo že nad zemou je nebeská klenba, na ktorej sídli Boh (Job 22,14; Am 9,6). Tieto obrazy, ktoré používa pisateľ Božích slov boli často krát kameňom úrazu pre spoločnú cestu vedy a viery. Dalo by sa povedať, že moderná veda poprela tieto obrazy, aj keď je veľmi náročné skúmať samotné obrazy, keďže s autorom nie je možné viesť dialóg o slovách, ktoré nám zanechal.

Aj keď stredoveká cirkev striktne bazírovala na doslovných predstavách sveta vyobrazených v Biblii a inkvizíciou bojovala proti všetkým, ktorí práve skrze vieru a poznávanie sveta dospeli k iným názorom, musíme povedať, že Biblia sama a viera idú ruka v ruke s vedou a poznávaním. Sám Hospodin Boh nám nezakázal poznávať svet, ktorý je okolo nás a práve preto nám dal rozum, ktorý môže vo všetkom okolo nás spoznávať Boha.

Je nepochybné, že dnes už viera a veda nevedú nekompromisný zápas, ale práve naopak samotná veda sa snaží v mnohých oblastiach potvrdiť vieru: archeológiou, biochémiou, astronómiou, fyzikou, ... Mnohé publikácie vychádzajúce v dnešnom svete práve od renomovaných autorov a vedcov sú jasným svedectvom toho, že veda mnohých doviedla až k viere v Boha, pretože ako sami povedia prišli až na miesto vo svojom skúmaní, kde veda nestačí, ale viera otvára jasný pohľad.

Prof. John Hartnett, Ph.D - Môj život s Pánom bol nepretržitým procesom učenia sa. Previedol ma z nevedomosti k skutočnému porozumeniu Jeho Slova. V prvých dňoch som nechápal v plnosti posolstvo evanjelia. Nerozumel som spaseniu, aj keď som vedel, že som z milosti spasený, a spasený na večnosť. Myslím, že chodením s Pánom a štúdiom jeho Slova a diel iných vodcov cirkvi, z minulosti aj súčasnosti, som časom nadobudol silu a toto poznanie. Absolútna istota spasenia vám dá veľkú silu byť svedectvom. Vidím toľko kresťanov, ktorí sú slabí, a ani nevedia, či sú spasení, alebo ak vedia, že sú, nevedia, či môžu spasenie stratiť alebo nie. Mnohí z nich sú zmietaní a myslia si, že Boh pri stvorení použil evolúciu. Nevedia dôverovať Božiemu slovu tak, ako je zapísané v Biblii. To je podľa mňa veľmi smutné a práve to ich robí tak slabými.

Záver

Na záver by som chcel už len dodať: je smutné, ak práve v dnešnej modernej spoločnosti, ktorá si tak zakladá na rozume a jasnom skúmaní sú ľudia, ktorí sa snažia slepo dokázať, že Boha niet. A tak na základe iracionálnych poznatkov spochybňujú vlastne seba samých. Viera, ktorú máme vo svojich srdciach je vzácnym darom do Hospodina, ktorý, ako sme čítali v Liste Židom nás vedie cez nepoznateľné k Bohu – Tvorcovi.

Ľuboš Činčurák