O NÁS
Hlavná stránka
Nová webstránka
O nás
História
Štruktúra

ŽIVOT V ZBORE
Bohoslužby
Detská besiedka
Mládež a dorast
Biblické hodiny
Stredisko evanjel. Diakonie
Modlitebné spoločenstvo
Časopis Prameň
Cirkevná daň

AKTIVITY
Kázne
Audio kázne
Informačné listy
Zborový farár
Predstavujeme
Akcie
Naše talenty
Svedectvá, úvahy
SLUŽBA V KOSTOLE
Upratovanie v kostole
Konfirmandi

MOS Máj 2012


Kresťan a umenie

 

Ak sa zamyslíte nad vašim posledným týždňom života,  určite ste mnohokrát prišli do kontaktu s nejakým druhom umenia. Počuli ste nejaké piesne v rádiu, videli film, možno ste si prečítali pár strán z nejakej knihy, možno aj práve teraz, v miestnosti , kde ste, je na stene zavesený obraz.  Umeniu v akejkoľvek forme sa prosto nevyhneme. Umenie robí bežný život krajším, zaujímavejším, veľa krát nám pomáha predstaviť si a pochopiť  udalosti, emócie, ťažko vysvetliteľné pravdy...teda umeniu sa nevyhneme ani my kresťania.

 Ako sa na umenie pozerá Boh?

Moja kamarátka Soňa, ktorá študuje výtvarnú výchovu nedávno vyhlásila: „Boh je umelec!“ A mala pravdu. Myslím si, že Boh miluje umenie, pretože ho sám vytvoril. Skúste si už len predstaviť to nekonečné množstvo druhov vtákov, rýb, hmyzu, prekrásne a vždy nové odtiene  farieb  pri západoch a východoch slnka. To všetko sú veci, ktoré nás ohurujú, udivujú, spestrujú nám život, to všetko je umenie, ktoré pochádza od Boha. On je nekonečným zdrojom kreativity, v „Jeho rukách“ sú miliardy  nápadov. Všetky umelecké diela, ktoré kedy boli vytvorené, či už výtvarné umenie, dramatické alebo hudba , v podstate mohli vzniknúť len vďaka tomu, že umelci boli inšpirovaní niečím, čo vytvoril najprv Boh, či si to uvedomujú ,alebo nie.  Aj preto mám rada verše z Rim 1, ktoré hovoria o tom, že naozaj už len z Božieho stvorenstva môžu ľudia vnímať to, že Boh existuje a že je geniálny tvorca, že tá krása by inak vzniknúť nemohla (Rim 1,19-20):... lebo im je zjavné, čo môžu vedieť o Bohu; veď sám Boh im to zjavil. 20Lebo čo je neviditeľné z Neho, Jeho večná moc a božskosť, to od stvorenia sveta rozjímaním môžu pozorovať z Jeho diel...Aj my sami sme boli stvorení na Boží tvorivý obraz a môžeme vytvárať umelecké diela. Preto vzťah umenie a kresťan je úplne prirodzený .

Ako teda poznáme tento vzťah z Božieho slova? V Starej zmluve  napríklad v 2 Moj 25 kapitole, nachádzame presné inštrukcie od Pána Boha, ako vytvoriť umelecké ozdoby na truhlu zmluvy. V 1 knihe  Kráľov  sú popisy toho, aké krásne stavby a veci vytvoril Šalamún pre Pána Boha. Nespočetne mnohokrát čítame o tom, ako Boží národ spieval chvály, ako hrali na hudobných nástrojoch, tancovali a oslavovali tým Boha.  V podstate aj Žalmy, kniha Kazateľ a iné knihy sú druhom poézie a sám Pán Boh ich autorov viedol k tomu, aby vytvorili túto poéziu. V Novej zmluve často vidíme Ježiša ako používa príbehy a podobenstvá k tomu, aby ľuďom, čo najlepšie vysvetlil isté pravdy a aj tieto podobenstvá sú druhom umenia. Teda umenie bolo prirodzeným prejavom života s Bohom.

Umenie sa samozrejme vyvíjalo, pozrime sa v skratke, ako to bolo v po biblických časoch. Zrovnoprávnením kresťanstva Milánskym ediktom v roku 313 sa kresťanské témy stali dôležitou súčasťou oficiálneho umenia. V maľbách, sochárskych dielach aj v architektúre boli umelci inšpirovaní biblickými motívmi. V období stredoveku sa kresťanské umenie stalo jediným možným výtvarným prejavom. Dôležitým poslaním umenia v stredoveku bolo vzdelávať väčšinovo negramotných veriacich, ukazovať im vzory v biblických postavách. Všetky cirkevné stavby (kostoly, opátstva, kláštory..)  ale aj svetské, vznikali podľa jediného vzoru, ktorý predstavoval Šalamúnov chrám. Stavitelia študovali biblické texty a na základe nich projektovali svoje predstavy plné zložitej číselnej symboliky. V období renesancie sa prísna kresťanská orientácia umenia sčasti uvoľnila a umenie sa stalo prístupným aj pre iné témy. V nasledujúcich barokových časoch  boli chrámy bohato zdobené, aby ulahodili oku návštevníka kostola a vyvolali u neho zážitok z veľkolepej Božej prítomnosti.  Skončením barokovej etapy sa však skončila aj prevaha kresťanských tém v umení. Pre osvietencov koncom 18. storočia sa novými chrámami stávajú knižnice a zobrazenie kresťanskej témy sa stáva individuálnym výberom umelca, ktorým často naznačuje svoj intímny vzťah s Bohom.

A ako je to s umením dnes?

Dnes poznáme veľa druhov umenia a množstvo umelcov, ktorý dostali dar od Pána Boha, vytvárajú krásne umelecké diela, ale tento dar nepoužívajú na Jeho oslavu.  A niekedy  sme možno až príliš  zahltení lacným umením, ktoré sleduje jediný cieľ- priniesť peniaze.  

Na druhej strane však, vo svete pôsobia aj umelci, ktorí práve umenie používajú na to, aby mohli zvestovať evanjelium a chváliť Boha  cez rôzne pantomímy, piesne, moderné grafity, tanec, filmy, obrazy, knihy. V súvislosti s kresťanským umením je potrebné poukázať dva nedostatky.

Prvý z nich je to, že niektoré kresťanské diela  sú odsudzované. Totiž, každá myšlienka v umeleckom diele môže byť vyjadrená implicitne – to znamená nepriamo, náznakovo alebo explicitne – priamo. Skvelým príkladom je Ježiš a Jeho podobenstvo o rozsievačovi. Pán Ježiš hovoril o Bohu, Jeho slove, poslucháčoch  slova implicitným spôsobom- cez príklad rozsievača, pôdy, semiačka. Až potom svojim učeníkom priamo- explicitne  vysvetlil, o čo išlo – že semeno bolo slovo Božie atď. Dalo by sa uviesť veľa iných príkladov, kedy Ježiš použil implicitné- neprime prirovnania, a to práve preto, aby prinútil ľudí sa zamyslieť. Žiaľ dnes sa veľa krát v kresťanskom prostredí stáva, že ak duchovné posolstvo nie je vyjadrené priamo- explicitne,  umelecké dielo býva  odsúdené.  Ale práve v tom pramení kvalita umeleckého diela, že tá myšlienka v ňom nie je podaná lacným spôsobom, ale že volá k zamysleniu.

Druhým nedostatkom je to, že  často práve  kresťanské umenie býva  odfláknuté, nekreatívne a že  si umelci dávajú viac záležať na výtvoroch, ktoré idú „do sveta“. Pri tom na Jeho slávu by malo ísť to najlepšie z nás.  Vlastne, čokoľvek robíme by sme mali robiť čo najlepšie ako vieme, s tým postojom, že to robíme pre nášho Boha, na Jeho slávu (1Kor10,31).

 

Na záver  by som chcela zdôrazniť  jeden dôležitý fakt.  Veľa krát si myslíme, že to my niečo tvoríme pre Boha, že máme niečo zo seba, čo Mu ideme dať.  Ale v podstate to všetko máme len vďaka tomu, že On sa prvý ukázal nám, že nám zjavil niečo zo seba, to aký je, ako nás miluje, akú má moc atdˇ.  My o tom potom píšeme, kreslíme, spievame, tancujeme. A v konečnom dôsledku, všetky tieto výtvory- piesne, scénky, básne , to všetko  slúži na to,  aby  potom ďalší ľudia mohli poznávať, aký je Boh a rásť vo viere. Je pravdou čo píše Ján, mi milujeme, lebo On je ten, ktorý prv miloval nás. On je Bohom, ktorý ako prvý prichádza za človekom a ponúka seba...aj cez umenie. A to vyjadruje  aj táto báseň od Marušky Kožlejovej:

 

 

Plán B

Pane,

tak veľmi si túžil,

aby sme sa dotkli neba.

Ale nám to akosi nešlo.

 

Tak si zvolil plán B.

A ty si sa dotkol zeme.

 

 

 

Anka Bakalárová ml.- Prešov

 

Amen.

AKTUÁLNE
Kontakty
Zborové oznamy
Fórum
Fotogaléria
Odkazy
Oznamy - nové

Oznamy