Je o desať minút deväť. Akoby jednou nohou v realite bdelosti a druhou v sne si vychutnávam sladké raňajšie driemoty. Len jedna vec ruší pocit harmónie danej chvíle. „O desať minút máš stíšenie!“ hovorí mi Robo (náš najlepší gitarista), stojac nad mojou posteľou. Ešte v polosne prikyvujem. O tri minúty nato mi dochádza naliehavosť Robovho oznamu a tak veľmi nedobrovoľne vstávam a presúvam sa do improvizovanej spoločenskej miestnosti, naplnenej na každom voľnom priestore sviečkami. A mládežníkmi. „Daj tam nejaké tri piesne,“ – hovorím hlavnému spevákovi a inštrumentalistovi, „aby som si to mal čas zosumarizovať.“ V tomto prípade sa nedá hovoriť o panike. Stav rannej oťapenosti totiž zabraňuje akýmkoľvek silným pocitom, okrem nutkavej potreby ľahnúť si naspäť do postele. Dá sa však hovoriť o nepríjemnom pocite, že som zase niečo nedotiahol tak úplne dokonca....

     Náš doteraz, paradoxne, najpripravenejší mládežnícky výlet bol zahájený v Druhý sviatok vianočný. Do Važca sme došli inkognito, nikým neočakávaní, v tajnosti. Spôsobila to menšia chybička v komunikácii, ktorá sa však nakoniec vyriešila k spokojnosti všetkých – teda až na tú krutú zimu, ale tá sa dala zniesť, keď ste sa do postele poriadne naobliekali a zobrali pod perinu ešte dve deky. Vysokohorské podmienky. Ráno však už bolo príjemne teplučko. A ráno bol zahájený aj program, ktorého presné znenie bolo pripravované vo viac ako mesačnom predstihu (!). A to je už na vranovskú mládež, ktorá si veľmi zakladá na svojej výbornej schopnosti improvizovať (presne v duchu Matúša 10, 19), už čo povedať. 

     Dvadsiateho šiesteho decembra sa teda začal týždeň Božieho Slova, výkladov Božieho Slova, tém o správnom kresťanskom živote, kontemplácie, modlitieb a kontemplatívnych modlitieb. Témou výletu sa stal život kresťana v službe, hlavnou otázkou bolo, čo pre Ježišovho nasledovníka znamená učeníctvo, do ktorého nás všetkých povoláva. Podkladom na onú tému sa stalo evanjelium podľa Matúša, ktoré sme si dali za cieľ prebrať a vyložiť celé. Teraz už síce všetci vieme, že plán to bol do istej miery pochabý, pochádzajúci z mladíckej nadšenej mysle, ale na druhej strane, nikto nemôže tvrdiť, že naša snaha nebola požehnávaná a požehnaná. Veď všetci sme cítili oného Ducha pokoja v duši, ktorý sa na nás počas výkladu zniesol, ba na niektorých dokonca tak, že pri ňom zaspali. Určite to nebolo chybou rečníkov, veď toto sa stávalo aj tým najlepším kresťanským kazateľom (pozri Skutky Apoštolov 20, 7 – 12). Ostatní, ktorí sme práve neboli požehnaní Duchom pokoja, sme boli požehnaní inými spôsobmi. Pán požehnával ruky svojich služobníkov pri príprave jedál, lebo „hoden je pracovník svojej stravy“ (Matúš 10, 10b). A tu služobníci naozaj konali zázraky, keďže všetci sme sa najedli pomerne chutne a do sýta. Do teologických aspektov výkladov však zachádzať nebudem. Prijali sme toho veľmi veľa. Viac ako by sa zmestilo do celého vydania Prameňa. Učili a pokúsili sme sa totiž prijať, čo to do svojich dôsledkov znamená vziať na seba Kristov kríž a nasledovať Ho. A hoci je Jeho jarmo lahodné a bremä ľahké, z dôvodu (vo všeobecnosti) našej pýchy to pre nás vôbec nie je jednoduché. Povzbudili sme sa teda navzájom a utvrdili svoje srdcia. Aké tento výlet prinesie výsledky? Neviem. Viem však, že Boh posilnil spoločenstvo medzi nami a že sme si opäť pripomenuli, čo to v láske znamená slúžiť jeden druhému. Ale hlavne Boh upevnil naše spoločenstvo s Ním. Teraz je len na nás a na Jeho milosti, čo sa bude diať. Pre každého nasledovníka totiž Boh má pripravené vlastné volanie.  

                                                                   M. Szabo 

P.S. Ak sa chcete dozvedieť viac informácií o aktivitách mládeže, navštívte našu stránku: http://mladez.ecavvt.sk

viac fotiek vo fotogalérii ...