Text: Filipským 4, 4 – 9: Radujte sa v Pánovi vždy! Opakujem: radujte sa! Vaša dobrotivosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán blízko! O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude chrániť vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi. Napokon premýšľajte, bratia, o všetkom, čo je pravdivé, čo čestné, čo spravodlivé, čo čisté, čo ľúbezné, čo príjemné, o všetkom, čo je cnostné a čo chválitebné! Čomu ste sa naučili, čo ste aj prijali, počuli a videli na mne, to čiňte. A Boh pokoja bude s vami. Amen.

     Blížiace sa vianočné sviatky prinesú veľmi veľa radosti do mnohých domácností. Či to bude kresťanská, alebo ateistická rodina. Láska nebeského Otca sa rozprestrie na všetko Božie stvorenie. Zvláštny pokoj zaplaví všetky srdcia. Dokonca, príde i tam, kde s ním nepočítali. Túžime po tom, aby tento zvláštny čas trval čo najdlhšie. Dá sa to urobiť? Dá sa zabrániť jeho vyprchaniu? Dá, ale k tomu je potrebné nájsť trvalý zdroj pokoja, radosti, lásky a spravodlivosti. Zdroj tejto zvláštnej pohody totiž neprebýva v človekovi. Je ním Pán Boh vo svojej nekonečnej láske k nám. V Jeho príchode na tento svet hľadáme tajomstvo dokonalého pokoja a radosti. Pán Boh v Synovi tvorí pokoj, lebo v Jeho obeti zmieril ľudstvo zo sebou. Toto predivné a tajomné zostúpenie Pána Boha na tento svet, vytvára ono nádherné fluidum lásky a pokoja vianočných sviatkov. Jeho láska žiari a otepľuje sviatky narodeného Božieho Syna. Kto chce teda mať trvalú radosť, musí sa natrvalo spojiť s touto láskou. Pretože, len keď

     Skutočná a dokonalá radosť nemôže byť bez Pána Ježiša Krista. Je to dané tým, že radosť v Ňom je zbavená hriechu. Tam, kde je On, tam je nádej slávy, tam sú otvorené nebesá. Pavlov zrak nie je upretý na pozemské veci, v ktorých nachádzajú mnohí čiastočnú radosť a uspokojenie. Píše im: Lebo mnohí žijú tak, ako som vám často hovoril o nich a teraz aj s plačom hovorím, že sú nepriatelia kríža Kristovho: ich koniec je zahynutie, bohom im je brucho, slávou hanba a myslia len na to, čo je zemské. Opakom sú verné Božie deti. Pán Ježiš Kristus je pre nich zdrojom trvalej radosti. V Ňom prichádza spasenie a vzkriesenie z mŕtvych. Tak to Pavol píše Filipským: Ale naša otčina je v nebesiach; odkiaľ očakávame aj Spasiteľa, Pána Ježiša Krista; On mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí naše ponížené telo, aby bolo podobné Jeho oslávenému. Dôvodom našej radosti je teda v konečnom dôsledku večný život a synovstvo Božie, vyplývajúce zo spasiteľského diela Pána Ježiša Krista.

     Zvykom bohatých bolo pri ceste na sobáš, rozdávať drobné dary chudobným, ktorých videli stáť pri ceste. Tie dobroty robili na jednej strane radosť obdareným, na druhej strane vyvolávali v nich túžbu po bohatstve.

     Apoštol hovorí veriacim v Pána Ježiša Krista, že v duchovnom i telesnom zmysle, sú takýmito boháčmi. Majú účasť na kráľovstve nebeského Otca. Preto majú byť veľkorysí v štedrosti, ktorá je znakom dobrotivosti. Obdarení, majú obdarúvať. Aby boli pomocou Pánovou núdznym a títo potom tiež zatúžili po Otcovom bohatstve. Túžili sa stať dedičmi. Pavol tu mal možno pred očami prvý zbor v Jeruzaleme, proti ktorému, ešte ako farizej kruto bojoval. Neskôr však, ako Pánov apoštol veľmi miloval. O ňom nám evanjelista Lukáš v Skutkoch apoštolov napísal: Títo zotrvávali v apoštolskom učení a v spoločenstve, v lámaní chleba a na modlitbách. I prišla bázeň na všetky duše, a apoštolovia činili mnoho zázrakov a znamení. A všetci veriaci ... rozdeľovali všetkým, ako kto potreboval; deň po dni zotrvávali jednomyseľne v chráme, lámali chlieb po domoch a prijímali pokrm s plesajúcim a úprimným srdcom, chválili Boha a boli obľúbení u všetkého ľudu. A Pán pridával na každý deň (takých), ktorí boli zachránení. Cítime z týchto slov, ako dobrotivosť prvých kresťanov pramenila z blízkosti Pána a z radosti z Neho?

     Apoštol Pavol nás povzbudzuje k radostnej viere i k štedrej dobrotivosti. Hovorí, že sa nemusíme obávať byť v Pánovi takýmto vzorom a takouto pomocou pre ostatných. Pán nám je blízko, počúva naše prosby a vyslýcha ich. Napĺňa naše „mešce“, aby sme mohli žiť plnohodnotný život Božích dietok. A dáva to najdôležitejšie, svoj pokoj, ktorý prevyšuje každý rozum a chráni a zachováva naše srdcia i mysle v ňom samom. Jeho pokoj je pre nás najdrahší dar. V ňom máme odpustené hriechy. Otvorené nebesá. Kvôli nemu priniesol najvyššiu obeť, seba samého. V ňom, spolu s Ním, ako ovce Jeho pastvy tu žijeme, hýbeme sa i trváme a máme silu slúžiť vo svete. Preto nás Pavol vyzýva: Napokon premýšľajte, bratia, o všetkom, čo je pravdivé, čo čestné, čo spravodlivé, čo čisté, čo ľúbezné, čo príjemné, o všetkom, čo je cnostné a čo chválitebné! Čomu ste sa naučili, čo ste aj prijali, počuli a videli na mne, to čiňte.

    Pokoj Pána Ježiša Krista nás napĺňa radosťou aj pre večnosť. Pri odchode z tejto časnosti nás uisťuje o prijatí Otcom vo večnosti. Obeť Pána Ježiša Krista tíši pálčivý hnev Boží nad našimi hriechmi a svojou drahou krvou a nevinným umučením otvára Otcovu náruč k prijatiu strateného dieťaťa. A tak, ako Pavol, aj my pokladajme všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, nášho Pána, aby sme Krista získali a s Ním boli vzkriesení.