Text: Rímskym 8, 31b – 39: Keď Boh za nás, kto proti nám? Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko? Kto bude žalovať na vyvolených Božích? Je to Boh, ktorý ospravedlňuje. Kto ich odsúdi? Je to Kristus, ktorý umrel, ba i z mŕtvych vstal, je po pravici Božej a prihovára sa aj za nás. Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Súženie alebo úzkosť, prenasledovanie alebo hlad, nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Ako je napísané: Pre Teba sme usmrcovaní celý deň, pokladajú nás za ovce na zabitie. Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze Toho, ktorý si nás zamiloval. Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani vysokosť, ani hlbokosť, ani nijaké iné stvorenstvá nemôžu nás odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. Amen.

     Vypočujte si na úvod kázne jeden skutočný príbeh. John Filip, trinásťročný chlapec, chcel ujsť z domu s cirkusovou kapelou. Kapela potrebovala muzikantov a tak prišiel vhod nadaný chlapec. John Filip zarábal 12 dolárov za týždeň! Začal si predstavovať samostatný život bez rodičov. Nepovedz to rodičom, radil mu kapelník. Nepoviem, sľuboval John Filip. Ale bremeno tajomstva bolo tak ťažké, že sa s ním zveril priateľovi Edovi. Ale nepovedz to rodičom, prosil ho John. Nepoviem, sľúbil Ed. Ed nechcel utiecť z domu, ale chcel presvedčiť matku, či by aj jemu nenašla v cirkuse tak dobre platenú prácu. Dolár v roku 1867 mal vysokú hodnotu a mnohí dostávali oveľa menej, ako John. No Edova matka čosi vytušila a povedala to Johnovej matke. Na druhé ráno vstal Johnov otec veľmi skoro. Zašiel na námorné veliteľstvo za svojím dobrým priateľom. Vysvetlil mu, aký má problém. Potom sa vrátil domov, zobudil syna a kázal mu obliecť si najkrajšie šaty. Poď, ideme, povedal synovi a viedol ho do budovy veliteľstva. Kapelník vojnového námorníctva privítal chlapca so slovami: Vitaj v námornej kapele, John Filip! A tak, namiesto cirkusu sa stal členom námorníckeho orchestra, v ktorom hral aj jeho otec. Neskôr sa stal slávnym dirigentom a zložil niekoľko pochodov. John Filip Sousa mal otca, ktorý ho veľmi miloval, rozumel túžbe dospievajúceho chlapca po osamostatnení, ale nechcel, aby urobil chybu, ktorú by potom ľutoval.

     Aj my máme milujúceho Otca, ktorý bol a je neustále s nami. Rozumie nám a robí všetko preto, aby náš život mal dobrý koniec. A keď aj schybíme, podáva nám pomocnú ruku, aby nás vyviedol na spasenia cestu a my sme na nej vytrvali až do konca.

     Apoštol Pavol v liste do Ríma svedčí o veľkej láske nebeského Otca k nám. Jeho láska, ktorá sa zjavila v Synovi, je s nami po všetky dni. Neopúšťa nás v dobrom ani v zlom čase. Či aj v uplynulom roku nebolo veľmi veľa zápasov, ktoré sme museli prebojovávať? Týkali sa tak tela, ako aj duše. Koľkoráz boli v ohrození? A to, nielen hrozbami zvonka, ale aj od nás samých. Keď Pavol hovorí o tom, že nám Otec v Synovi daroval všetko naznačuje, že sme plne zakotvení v Jeho láske. Jeho láska je verná a dokonalá. Nieto v nej rezervy, ktorú by si Otec ponechal, ani vypočítavosti. Ona nás presviedča, že s jej pomocou si môžeme byť neustále istí. Ba, skôr, ako o ňu prosíme, predbieha nás v našich skúškach. Tak, ako otec Sousa, už vopred pripravuje, čo je pre nás najlepšie. Autor básne: Stopy na brehu mora, hovorí, že tam, kde najviac trpíme a je nám najhoršie, vidieť len jedny stopy, lebo náš Otec nás skúškami prenáša na svojich ramenách. Za dar najdrahší, Pána Ježiša Krista, i za všetky dary nám dané pre zdolanie duchovných i telesných zápasov Mu spievajme Haleluja.

     Sestry a bratia v Pánovi!

     Láska nášho Otca ide ďalej, ako dokáže ísť ľudská. Ide až za hranice možného. Často konáme inak, ako konal John Filip. On trpezlivo čakal na odchod cirkusu. Zveril sa so svojimi plánmi priateľovi a tým vlastne umožnil otcovi správne zasiahnuť do jeho života. Neraz konáme rýchlo a bez prípravy. Urobíme chybný krok, ktorý potom ľutujeme. Dostávame sa do situácie, keď satan dostane príležitosť žalovať na nás. Vykonáme skutok, ktorý umŕtvuje našu dušu. Pavol nám ukazuje ďalší dôvod na radostné Haleluja Pánovi: Otec nebeský nám dal Syna, priateľa, ktorému sa môžeme zdôveriť so svojimi prehrami a dovoliť Mu konať v náš prospech. Ak Mu vyznávame hriechy a uveríme Jeho ceste, hovorí Pavol, potom: Je to Boh, ktorý ospravedlňuje. Kto ich odsúdi? Je to Kristus, ktorý umrel, ba i z mŕtvych vstal, je po pravici Božej a prihovára sa aj za nás.

     Hynieme v hriechu? Volajme na Pána, kým je čas. On jediný nás môže Duchom Svätým obživiť, hriechy odpustiť a dať novú nádej.

     Dáme sa teda nepriateľstvami sveta poraziť a odlúčiť od tejto úžasnej lásky, od nášho Pána? Nie, bez Neho sme slabí a poraziteľní. S Ním sme silní a víťaziaci. Tak vyznáva apoštol: Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze Toho, ktorý si nás zamiloval. Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani vysokosť, ani hlbokosť, ani nijaké iné stvorenstvá nemôžu nás odlúčiť od lásky Krista, s ktorým žijeme, odkedy sme uverili v Neho. Ktorí uverili v Neho. Ktorí s Ním spojili svoju budúcnosť.

    Naša vďaka za všetky dary a požehnania končiaceho sa roka nech prerastie v túžbu spojiť navždy svoju budúcnosť s Pánom. Vtedy aj kríže, bôle a smútky roku 2009 sa ukážu ako požehnanie budúcnosti v sláve nášho Otca.