Text: Rímskym 12, 6 - 16: Keďže však máme rozličné dary podľa milosti, ktorá nám je daná: kto má proroctvo, nech (ono) súhlasí s vierou; kto dar služby, nech slúži; kto dar vyučovania, nech vyučuje; kto dar napomínania, nech napomína; kto dáva, (nech dáva) z úprimnosti; kto je predstavený, nech je horlivý; kto činí milosrdenstvo, nech je ochotný. Láska nech je bez pokrytectva! Zošklivujte si zlé, pridŕžajte sa dobrého! Naklonení v bratskej láske, predbiehajte sa navzájom v úctivosti, nebuďte leniví v horlivosti, duchom vrúcni, slúžte Pánovi; veseľte sa v nádeji, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí, k potrebám svätých ochotní, k hosťom pohostinní. Dobrorečte tým, čo vás prenasledujú, dobrorečte a nezlorečte! Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi! Buďte vospolok jednomyseľní, nebuďte namyslení, ale majte porozumenie pre nízko postavených; nebuďte múdri len pre seba. Amen.

     Zjavenie Pána Ježiša Krista udalo smer života pre kresťanov, ktorí pochopili, že boli povolaní do spasenia z milosti, teda z lásky nebeského Otca. Božia konajúca a obetujúca sa láska – AGAPÉ, sa prejavila navonok. V Rím. 5, 8; čítame: Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni. Tento skutok Božej lásky má byť v našom srdci neustále živý, aby v ňom neustále rástla túžba po službe lásky AGAPÉ k našim blížnym. Tam, kde v srdci bledne spomienka na vydanú Božiu lásku, bledne aj potreba vydať svoje telo v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, našu rozumnú službu Pánu Bohu.

     Čo by ste povedali o tomto: Doznela pieseň a kňaz by voviedol sem pred oltár baránka. Vytiahol by nôž a začal ho brúsiť. Deti by pobehli dopredu, aby videli milé zvieratko. Potom by mu podrezal hrdlo. Do misy by chytal jeho krv a začal ňou kropiť oltár, krstiteľnicu a povedal by: To je za vaše hriechy. Možno už o hodinu by bol štáb niektorej TV na fare, aby vo večerných správach priniesol senzáciu. Niekto by napísal rozhorčený list pánovi biskupovi, niekto by na protest prestúpil do inej cirkvi, niekto by zas organizoval petíciu za odvolanie farára, ozvali by sa z organizácie pre ochranu zvierat. 

     Sme radi, že dnes už nemusíme obetovať zvieratá. Ľuďom Starej Zmluvy neustále krv baránka pripomínala ich hriechy. Pán Boh splnil, čo zasľúbil prvým ľuďom v raji, kde boli obetované prví baránkovia, že pošle Mesiáša. On tak aj učinil. Nezabudnime na to. Pamätajme na krv Baránka Božieho, ktorá sníma naše hriechy. Na Golgote vytiekla krv Božieho Syna za naše hriechy, aby sme my mali večný život. Dutourd povedal: Láska sa prejavuje vždy vonkajším dôkazom, činom... Na Božej strane sa tak stalo a má sa aj na našej. 

Každému bol daný prejav Ducha na (všeobecný) úžitok.

     Pokora je vzácna vlastnosť nielen v kresťanskom, či obecnom spoločenstve, ale najmä vo vzťahu k Pánu Bohu. Jediná totiž dokáže plniť Božiu vôľu. Koho skúšky života naučia pokore, ten získa silu k službe. Viďme príklad: Písmo sväté bolo v rukách kňazov, služobníkov Najvyššieho, a predsa nepoznali čas plnosti zasľúbení. Pán Boh ich napomenul cez pohanských mudrcov, ale napomenutie nepomohlo. Pochybovali, lebo chýbala pokora pred Božím slovom. V pýche na svoje vedomosti odmietli Ježiša, ako Mesiáša - Pomazaného. Sprotivili sa vôli Božej. Rovnako tak kráľ Herodes. Strach o trón ho pripravil o rozum, neváhal siahnuť na život Mesiáša.

     Rovnakým osídlom pre nás je vlastná duchovná orientácia, ak ona nesúhlasí so slovom evanjelia. Apoštoli boli príliš hlboko zžití so židovským kultom. Kresťanov z pohanstva nútili prijať najprv židovský kult a potom sa mali stať rovnocennými s tými, čo pochádzali zo židovstva. Že je židovský kult silný a má veľké duchovné čaro, som cítil v Izraeli, ako sa mu tam žijúci kresťania a mesianistickí židia prispôsobujú. Vie vytvoriť silný tlak na vieru človeka. Preto Pán vo svojej prozreteľnosti povolal do svojej služby Saula, nepriateľa cirkvi Kristovej, za svedka svojej milosti. Saul, ktorý prevzal grécke meno Pavlus, zasiahnutý milosťou Božou spoznáva v Kristovi, cestu Božiu na záchranu všetkých. Veriaci v Pána Ježiša Krista, Židia, či Gréci, v Ňom majú rovnaké práva dietok Božích. Je zborený priehradný múr medzi pohanmi a židmi. 

     Sestry a bratia v Pánovi!

     Apoštol Pavol v prvej časti nášho textu ukazuje kresťanom potrebu života z milosti Božej. Dôvodom pre takýto život majú v prvom rade v dare Božej lásky: v Pánovi Ježišovi Kristovi. Potom v daroch Ducha, ktorými boli obdarení. Koho si Pán povolal, toho si aj vystrojil. Apoštol chce, aby veriaci v Pána Ježiša, správne užívali duchovné dary, ktorými boli obohatení. Aby sa nevyhovárali, ako urobil zákonník, ktorý sa pýtal Pána Ježiša: Kto je môj blížny?

     Dcéra misionárov, Ida Scuderová, prišla navštíviť svojich rodičov cez prázdniny na misijnú stanicu v Indii. O svojom živote mala vlastnú predstavu, ale táto návšteva ich zmenila. V noci niekto zabúchal na jej dvere. Stál pred nimi muž, ktorý ju žiadal, aby prišla pomôcť jeho manželke. Tá 14. rokoch zomierala pri pôrode. Hovoril jej: Prišla si z Ameriky a tak sa iste v pomoci vyznáš. Ida celá zmätená odvetila, že nemôže pomôcť, lebo nie je lekárka. Pošle otca, ktorý je lekár. Ind tento návrh odmietol: Moju ženu okrem rodiny iný muž nevidel. Naliehal na Idu, aby išla s ním. Keď smutne odmietla, muž sa stratil vo tme. V tú noc sa Ida rozhodla, že sa vráti do Ameriky, aby študovala medicínu. Po štúdiách sa vrátila do Indie, aby pomáhala indickým ženám. Kresťanská lekárska kolidž stojí ako pamiatka na túto mladú ženu. Boh mal s ňou plán a ona ho pochopila.

     Sestry a bratia v Pánovi!

     Apoštol Pavol hovorí, že sme dostali rozdielne dary, podľa milosti Božej. Tým, že o daroch v nás rozhodol sám Pán Boh, oslobodil nás k možnosti úprimnej službe. Apoštol nehodnotil dary ako veľké, dôležité, alebo malé nevýrazné. Nakreslil ich paletu, aby sme poznali v sebe, ktorý dar sme prijali a ním slúžili našim blížnym na všeobecný úžitok. Kto tak robí v láske k Pánu Bohu a blížnym dostáva do srdca trvalú radosť a veľký pokoj. Tomáš Kempenský o tom hovorí: Človek, ktorý miluje letí, beží, raduje sa, je slobodný a nie je ničím spútaný. Svet veľmi potrebuje takýchto letcov, bežcov a radostných poslov Božej lásky. Mali by sme byť nimi aj my. Povolaní sme a aj vystrojení. Pole prace je veľmi veľké, ale aj darov je veľmi veľa. Čo je potrebné, vypovedala fr. herečka C. Denevue: Priateľstvo, ako aj láska, si vyžadujú mnoho úsilia, pozornosti a stálosti. Predovšetkým však ochotu obetovať to, čo máme v živote najcennejšie: obetovať čas. Máme ho pre Pána Boha a pre svojich blížnych?

     Pavol nás vedie k životu kresťana, v ktorom nieto formálnosti a ani podceňovania darov. Veď sme ich dostali z milosti Božej. Čo znamenajú? Dar prorokovania, znamená verne hovoriť to, čo nám zveril Pán, bez pridania svojho. Dar služby má veľmi veľa foriem vo všetkých sférach života zboru, ak je tam osobná obeť. Dar vyučovania je schopnosť zdieľať sa s poznaním milosti Božej tak, aby obohacovalo iných. Dar napomínania môže znamenať pre disciplínu v zbore veľmi veľa, ak niekto napomína tak, že privedie iného k ceste za Pánom. Predstavení sú všade potrební, ale takí, ktorí slúžia s plným nasadením. Kto má dar milosrdenstva, nech ním slúži s radosťou a nie z donútenia. Najväčším prehreškom v zborovom živote je pokrytecká láska. Len ich plné využitie ukáže celú paletu Božej lásky k nám a k našim blížnym.

Amen