Text: Rímskym 1,16 - 17: Veď ja sa nehanbím za evanjelium (Kristovo): lebo mocou Božou je ono na spasenie každému veriacemu, najprv Židovi, a aj Grékovi. Zjavuje sa v ňom zaiste spravodlivosť Božia z viery pre vieru, ako je napísané: Spravodlivý z viery bude žiť. Amen.

     Hanbenie sa je znak, že nám funguje svedomie. Upozorní nás, ak sme urobili niekomu niečo zlé alebo, ak sme sa nad niekoho povyšovali, atď. Na druhej strane je zle, ak sa nehanbíme za zlé správanie, slová a myšlienky. Nehanbenie sa môže však byť spojené aj s odvahou kresťana. Deje sa to pri vyznávaní viery. A to nielen v časoch, ktoré sú pre cirkev nepriateľské, ale aj v časoch prajných. Apoštol Pavol zažíval časy, ktoré boli pre Kristovu cirkev krajne nepriateľské, priam životu nebezpečné.

     Skôr, ako sa zamyslíme nad slovami apoštola Pavla, pozrime sa na jeden príklad z doby, ktorú opisuje kniha Sudcov. Midjánci a Amálékovci napadli izraelitov. Títo boli pod veľkým tlakom. Báli sa nepriateľov. Gideon, syn Joášov z kmeňa Menaše, sa skryl pred nimi do lisovne, aby tam mlátil svoje obilie, a tak si zachránil úrodu pred nepriateľmi. Vtedy prišiel k nemu anjel Hospodinov a povedal mu: Hospodin je s tebou, silný hrdina! Potom mu oznámil, že je povolaný k tomu, aby vyslobodil Izraelcov z rúk Midjáncov a Amálékovcov. Anjel prišiel za mužom, ktorý sa bál nepriateľa, ale nazval ho udatným mužom, silným hrdinom. 

     Pán Boh nehľadí na nás tak, ako hľadíme na seba my sami. Hľadí na nás, ako na svoje deti, v ktorých je ukrytý obrovský potenciál. Tak hľadel aj na nepriateľa cirkvi, Saula. Keď Pavol - Saul spoznal, akú moc má v ňom Kristus, vyznal: 

Veď ja sa nehanbím za evanjelium Pánovo, lebo ono

1. je mocou Božou na spasenie každému veriacemu,

     Pokora je vzácna vlastnosť nielen v kresťanskom, či obecnom spoločenstve, ale najmä vo vzťahu k Pánu Bohu. Jediná totiž dokáže plniť Božiu vôľu. Koho skúšky života naučia pokore, ten získa silu k službe. Viďme príklad: Písmo sväté bolo v rukách kňazov, služobníkov Najvyššieho, a predsa nepoznali čas plnosti zasľúbení. Pán Boh ich napomenul cez pohanských mudrcov, ale napomenutie nepomohlo. Pochybovali, lebo chýbala pokora pred Božím slovom. V pýche na svoje vedomosti odmietli Ježiša, ako Mesiáša - Pomazaného. Sprotivili sa vôli Božej. Rovnako tak kráľ Herodes. Strach o trón ho pripravil o rozum, neváhal siahnuť na život Mesiáša.

     Rovnakým osídlom pre nás je vlastná duchovná orientácia, ak ona nesúhlasí so slovom evanjelia. Apoštoli boli príliš hlboko zžití so židovským kultom. Kresťanov z pohanstva nútili prijať najprv židovský kult a potom sa mali stať rovnocennými s tými, čo pochádzali zo židovstva. Že je židovský kult silný a má veľké duchovné čaro, som cítil v Izraeli, ako sa mu tam žijúci kresťania a mesianistickí židia prispôsobujú. Vie vytvoriť silný tlak na vieru človeka. Preto Pán vo svojej prozreteľnosti povolal do svojej služby Saula, nepriateľa cirkvi Kristovej, za svedka svojej milosti. Saul, ktorý prevzal grécke meno Pavlus, zasiahnutý milosťou Božou spoznáva v Kristovi, cestu Božiu na záchranu všetkých. Veriaci v Pána Ježiša Krista, Židia, či Gréci, v Ňom majú rovnaké práva dietok Božích. Je zborený priehradný múr medzi pohanmi a židmi. 

     Sestry a bratia v Pánovi!

     Keď som v úvode spomenul najväčšieho spomedzi Sudcov, Gideona, chcel som ukázať silu, ktorou konal neskoršie. Ňou bola prítomnosť Hospodinova pri ňom. Bez nej by nebol ani silný hrdina ani udatný muž. Jedine ona ho takým robila. Ona ho zmenila.

     Pavol hovorí, že najväčším nebezpečenstvom pre kresťana je hanbenie sa za evanjelium Pánovo. Dokladá prečo? Lebo mocou Božou je ono na spasenie každému veriacemu. Ak sa kresťan hanbí za evanjelium Pánovo, zbavujeme sa najdôležitejšieho, moci Božej, ktorá ho môže spasiť. Prednosťou Gideona bola viera, že Boh mu je prítomný. V evanjeliu Kristovom nám je prítomný Pán Boh. Preto Pavol v tomto liste vyznáva: Keď Boh za nás, kto proti nám. A vie, čo hovorí. Skúsil sám zmocnenie Božie. Keď Pán Boh vstúpil do jeho života, mohol aj tisíckrát umrieť, už nič nemohlo otriasť jeho istotou v spasenie skrze evanjelium Kristovo. V ňom prijíma všetko, čo pre neho urobil Kristus vo svojom spasiteľskom diele. Tým dal Pavol jasne najavo, že sa Pánom Ježišom Kristom skončila doba spravodlivosti zo zákona, preto sa rozchádza so židovstvom. A Luther, keby z listu Rímskym mal len tieto dva verše, by bol reformoval stredovekú cirkev s jej spravodlivosťou zo skutkov. S jej odpustkami a záslužnými skutkami, lebo dobre pochopil dielo Pána Ježiša Krista skrze učiteľa Pavla.

     Sestry a bratia v Pánovi!

     V týchto prečítaných veršoch ukazuje Pavol, ako dospel k odvahe zvestovať evanjelium: lebo je ono mocou Božou, lebo táto moc je veriacemu na spasenie, lebo spravodlivosť Božia sa v evanjeliu zjavuje a to z viery pre vieru. Nie div, že apoštol Pavol všetkým kresťanom predostiera pred oči patriarchu Abraháma a nazýva ho našim predkom vo viere. Uveril Abrahám a počítalo sa mu to za spravodlivosť. Za spravodlivosť, ktorá platí pred Pánom Bohom. Ktorú Pán Boh odmeňuje spasením a večným životom. Spravodlivosť, ktorá nie je zo skutkov, ale z viery v Ježiša Krista. Toho ukrižovaného. Je pre každého, kto chce byť spasený.

Amen