Text: 2. Korintským 3, 12 – 18: Keď teda takúto nádej máme, počíname si celkom otvorene, a nie ako Mojžiš, ktorý si položil závoj na tvár, aby synovia izraelskí nehľadeli na koniec toho, čo bolo pominuteľné. Ale ich myseľ sa zatvrdila. Ten istý závoj ostáva totiž až do dnešného dňa pri čítaní starej zmluvy a neodkrýva sa, lebo ho odstraňuje (len) Kristus. Až po dnes, kedykoľvek čítajú Mojžiša, leží im závoj na srdci. Ale hneď, ako sa obráti k Pánovi, závoj padne. Veď Pán je Duch, a kde Duch Pánov, tam sloboda. My všetci akoby v zrkadle vidíme s odkrytou tvárou slávu Pánovu, keď Duch Pánov premieňa nás v ten istý obraz zo slávy do slávy. Amen.

     Očisťovanie ženy po pôrode trvá 6 – 8 týždňov. V Mojžišovom zákone bol rozdiel medzi narodením syna a narodením dcéry. Po narodení syna to bolo 40 dní. Po vyplnení týchto dní, mali rodičia zaniesť do chrámu dar, ako výkupné za prvorodeného syna. Matka priniesla obeť za svoje očistenie a návrat do spoločenstva veriacich. Toto mali židia Mojžišom prikázané konať po vstúpení do zasľúbenej zeme. Tak sa tomuto zákonu pokorne podriadili aj Jozef s Máriou.

     Novozmluvný ľud, ktorý vo viere prijal Božiu cestu, mal pred sebou iný cieľ, ako Kanaán, nebeský Jeruzalem. Pre neho platí Pánovo evanjelium. A predsa. 

     V stredovekej cirkvi, v r. 494, chcel pápež Gelasius vymazať z myslí ľudí pohanský sviatok očisťovania tela – februário. V čase, keď sa zima stretá s letom, pohania obetovali svojim bohom capov a psov. Pásmi z ich koží, švihali ženy. Pápež nariadil kresťanom svätiť sviatok očisťovania Panny Márie a predstavenia Pána Ježiša v Chráme. Žiaľ, že sa do tohto sviatku v stredovekej cirkvi dostali rovnako pohanské prvky. Sviatok len navonok zostal kresťanským. Podľa náplne dostal meno – hromnice. V tento deň v chrámoch posviacali sviece – hromničky. Mali sa vkladať umierajúcim do rúk, zapaľovať pri búrkach, hrmení a iných živelných pohromách – odtiaľ názov hromnice. Ich magická sila mala odvrátiť škodu od ľudí. Tak sa z pripomenutia poslušnosti zákonu Mojžišovmu Jozefom a Máriou, stala povera odvádzajúca od viery v živého Krista, Spasiteľa.: 

     Preto sa pýtame, čo nám evanjelickým kresťanom pripomína tento sviatok?   

Apoštol Pavol nám hovorí:

1.  Kristus je koniec zákona, On Ho naplnil, 

     Jozef a Mária, ako pokorní veriaci ľudia prišli na štyridsiaty deň do chrámu v Jeruzaleme, aby naplnili zákon. Ten ukladal, povinnosti rodičom po pôrode dieťaťa doniesť obetný dar do chrámu Pánovi za seba a aj za dieťa. Toto všetko Jozef a Mária splnili.

     Apoštol Pavol píše Korinťanom, že obeťou Pána Ježiša Krista už prestal platiť zákon. Ak zákon zahaľoval srdcia vyvoleného ľudu, už ho v Ježišovi Kristovi môžu sňať zo sŕdc. Už viac nie sme podrobení zákonu a ten už nepanuje nad nami. Veriaci kresťan sa díva na to, čo videli starci Simeon a Anna, Ježiša Krista, Spasiteľa. Nepozerali na zákon, ale na Krista, v ktorom sa im naplnili všetky zasľúbenia Božie. Vedení Duchom Svätým vo viere prijímajú spravodlivosť Božiu. Len tak mohol vysloviť Simeon slová: Teraz prepúšťaš v pokoji svojho služobníka Pane, podľa svojho slova, lebo moje oči videli Tvoju spásu...

Nie obete, ani viera vo veci, modly, či ľudí, ale v Krista, ktorý naplnil zákon.

. 

     Sestry a bratia v Pánovi!

     Pavol dokazuje kresťanom v Korinte, že môžu žiť slobodný a radostný život v Pánovi Ježišovi Kristovi. Kto sa stále utieka k zákonu a v ňom hľadá cestu k Pánovi, zostáva mu na srdci onen závoj. Zakrýva mu podstatu viery a obete Krista. Nechápe, doslova je spomalený, zabrzdený v nasledovaní Pána Ježiša Krista.

     Preto je potrebné pochopiť, že ani svieca, symbol Krista, ani s ňou spojené nádeje a viera v jej divotvornú moc, nepomôžu pri nasledovaní Pána Ježiša Krista. Rovnako tak človek. Jedine evanjelium. Jedine odovzdanie sa Pánovi Ježišovi Kristovi. V cirkvách okolo nás, i v ľudovej viere je toho veľmi veľa, čo sa stáva závojom na srdciach ľudí. To nie je našou cestou. Ale život viery oslobodený od zákona a predsa podľa Krista napĺňajúci záko.

     Sestry a bratia v Pánovi!

     Taký život potom dáva nádej veriacemu v milosť Pána Ježiša Krista a v slávu kráľovstva Božieho.

     Veľa ráz sme bratmi a sestrami, najmä z r. kat. oslovovaní, prečo neveríme v Pannu Máriu. To jest, prečo nemáme mariánsky kult? Tento text z 2. listu Korintským nám to povedal. Aby sme hľadeli na to, čo je nepominuteľné a tým je Kristus v nás, nádej spásy. Jedine On môže splniť, čo aj zasľúbil: Nech sa vám srdce nestrachuje! Verte v Boha a verte vo mňa! V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, či by som vám bol povedal: Idem vám pripraviť miesto, a keď odídem a pripravím vám miesto, zase prídem a poberiem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja? 

     Mária, matka nášho Spasiteľa je a bude vždy pre nás hodna úcty a chvály za svoju vieru a oddanosť Pánu Bohu. Je našim veľkým vzorom pokornej poslušnosti. Spasiteľom a darcom milosti je však Pán Ježiš Kristus. Preto sme sa aj dnes zišli, aby sme sa v tejto viere utvrdili.

Amen