Text: Žid. 4, 12 – 13: Lebo slovo Božie je živé a mocné a je ostrejšie než ktorýkoľvek dvojsečný meč a preniká až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a je schopné posudzovať hnutie a zmýšľanie srdca. A nieto tvora skrytého pred Ním, všetko je obnažené a odkryté očiam Toho, ktorému sa budeme zodpovedať. Amen.

     V časoch po druhej svetovej vojne dostal istý muž do daru od vzdialeného príbuzného vysoké jazdecké vojenské čižmy. Veľmi sa im potešil, že sa už nebude musieť báť zimy. V tom čase to bol veľmi vzácny dar. Dnes, v čase super obuvi si to už ani nevieme predstaviť. Radosť obdarovaného však netrvala dlho. Čižmy boli totiž o číslo menšie, ako potreboval. Skúšal ich rozchodiť, natiahnuť, ale všetko márne. Držali svoju veľkosť i tvar. A tak, krásne jazdecké čižmy skončili niekde v komore, zavesené pod povalou. Vyhodiť omínajúci dar, sa akosi nepatrilo, už kvôli darcovi.

     Veľa kresťanov urobí podobne ako onen muž s tým rozdielom, že to robia s Božím darom Slova, s Bibliou. Preto mi tento príbeh počutý v detstve zišiel na um, keď som sa zamýšľal nad prečítaným svätým textom. Božie slovo sa stáva neželaným, omínajúcim darom pre všetkých, ktorí radi chodia po širokých cestách tohto sveta. Preto založia tento dar niekde nabok, kde by „nezavadzal“. Nevyhodia ho, kvôli Darcovi. Božie slovo, aj keď omína, nás nechce zničiť človeka, ale vnikať do neho, ako liek, aby vyliečilo dušu a dalo silu telu ku každodennému životu. 

Prosme preto Ducha Svätého,

1. aby nás ním učil všetkému, čo nám Pán Ježiš Kristus hovoril

     Pokora je vzácna vlastnosť nielen v kresťanskom, či obecnom spoločenstve, ale najmä vo vzťahu k Pánu Bohu. Jediná totiž dokáže plniť Božiu vôľu. Koho skúšky života naučia pokore, ten získa silu k službe. Viďme príklad: Písmo sväté bolo v rukách kňazov, služobníkov Najvyššieho, a predsa nepoznali čas plnosti zasľúbení. Pán Boh ich napomenul cez pohanských mudrcov, ale napomenutie nepomohlo. Pochybovali, lebo chýbala pokora pred Božím slovom. V pýche na svoje vedomosti odmietli Ježiša, ako Mesiáša - Pomazaného. Sprotivili sa vôli Božej. Rovnako tak kráľ Herodes. Strach o trón ho pripravil o rozum, neváhal siahnuť na život Mesiáša.

     Rovnakým osídlom pre nás je vlastná duchovná orientácia, ak ona nesúhlasí so slovom evanjelia. Apoštoli boli príliš hlboko zžití so židovským kultom. Kresťanov z pohanstva nútili prijať najprv židovský kult a potom sa mali stať rovnocennými s tými, čo pochádzali zo židovstva. Že je židovský kult silný a má veľké duchovné čaro, som cítil v Izraeli, ako sa mu tam žijúci kresťania a mesianistickí židia prispôsobujú. Vie vytvoriť silný tlak na vieru človeka. Preto Pán vo svojej prozreteľnosti povolal do svojej služby Saula, nepriateľa cirkvi Kristovej, za svedka svojej milosti. Saul, ktorý prevzal grécke meno Pavlus, zasiahnutý milosťou Božou spoznáva v Kristovi, cestu Božiu na záchranu všetkých. Veriaci v Pána Ježiša Krista, Židia, či Gréci, v Ňom majú rovnaké práva dietok Božích. Je zborený priehradný múr medzi pohanmi a židmi. 

     Sestry a bratia v Pánovi!

     Slovo Božie je najvzácnejším darom pre tých, ktorí chcú byť spasení. Stáva sa im chlebom života i prameňom živej vody. Na svoju škodu si niekto myslí, že slovo povedané pred dvetisíc rokmi je už dávno mŕtve. V tom je práve veľký kumšt satana, keď tak oklame veriaceho a omyl kresťana, ktorý sadne na lep tohto klamára.

     Pravidelný užívateľ Božieho slova spoznáva presne to, čo vyslovil apoštol Pavol: slovo Božie je živé a mocné a je ostrejšie než ktorýkoľvek dvojsečný meč a preniká až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a je schopné posudzovať hnutie a zmýšľanie srdca. Kto ho tak prijíma, podobá chorému, ktorý poslúcha lekára a užíva životodarný liek pre svoju dušu i svoje telo. Slovo Božie, ako hovorí apoštol, nie je statické, je v pohybe a je prenikavé. Jeho objektom nie sú vzdialené galaxie, ale neraz oveľa vzdialenejšie planéty ľudských sŕdc do ktorých preniká. Spoznáva nás a chce nás otvoriť pre seba. Zostať v nás, urobiť si tam chrám, aby sme život mali. Ono je životom a bez neho nieto života. Pán Ježiš hovorí: Duch je, ktorý obživuje, telo nič neosoží. Reči, ktoré som vám hovoril, sú duch a život.

     Preto toto slovo omína toho, kto kráča po širokej ceste. Robí mu otlaky a spôsobuje bolesť, aby sa vzdal cesty hriechu. Prebudil sa zo sna a zaskvel sa mu Kristus. Vstupuje do svedomia toho, kto prestupuje prikázania Božie, kto nevidí biedu iného človeka, kto žije len pre seba, kto nevie odpúšťať, kto nevie milovať a pod. Lebo ten umiera. A ono ho chce zachrániť. 

     Sestry a bratia v Pánovi!

     Človek musí spoznať chorobu, aby sa dal liečiť. Hriešnik musí spoznať svoj hriech, aby hľadal záchranu pred smrťou. Preto nás Duch Svätý usviedča z hriechu, aby nás priviedol k ceste záchrany - pokániu. K obnove života. Pozrime na chorého. Či nehľadá liek na svoju chorobu, či sa len prizerá, ako telo chradne? Pán Boh nám posiela slovo a skrze Ducha Svätého upozorňuje na biedu duše, aby sme prijali liek, pokánie a ozdraveli. Neustále pamätajme na to, že Boh nechce smrti hriešneho človeka, ale chce, aby sa obrátil a činil pokánie. A to nedokážeme bez pôsobenia Pánovho Ducha. Pán Ježiš o Ňom svedčí: On poučí svet: o hriechu a o spravodlivosti a o súde; o hriechu, že neveria vo mňa; o spravodlivosti, že idem k Otcovi a viac ma neuvidíte; a o súde, že knieža tohto sveta je už odsúdené. Ešte mnoho vám mám povedať, ale teraz neznesiete. Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo počuje; a bude vám zvestovať aj budúce veci. On mňa oslávi, lebo z môjho vezme a bude zvestovať vám. Prosme o dary a pôsobenie Ducha Svätého pri nás a neuhášajme Ho v sebe. Veď On to všetko robí z veľkej lásky k nám, aby zachránený a spasený bol hriešny človek a nezahynul naveky.

     Kto Mu dovolí, aby slovom života pracoval v ňom a na ňom, zistí, že Duch ho vedie k žriedlu spásy a spravodlivosti z viery. Ku Kristovi po úzkej ceste a k tesnej bráne, za ktorou je víťazstvo života. 

     Bratia a sestry v Pánovi!

     A nieto tvora skrytého pred Ním, všetko je obnažené a odkryté očiam Toho, ktorému sa budeme zodpovedať. O tom, že Hospodin, náš Boh všetko vie, sme sa presvedčili, keď sme Ho o niečo prosili. Počul nás, aj keď sme len tíško vzdychali. Mal pre nás pripravenú cestu, keď sme si nevedeli dať rady a v zúfalstve sme volali k Nemu. Jeho pomoc v pravý čas nám bola veľmi príjemná a blahodarná. Ale pri poslednom súde, na ktorý nás upomína slovo apoštolovo bude veľmi nepríjemné pre toho, kto nekoná pokánie. Kto si myslí, že môže konať prevrátene. Kto nehľadí na nikoho a presadzuje len svoje záujmy. Apoštol hovorí, že bude odhalený, vyzlečený, nič nebude môcť skryť. Slovo Božie bude proti nemu svedčiť pred Sudcom živých i mŕtvych.

     Čo teda robiť mužovia, bratia, pýtali sa slovom Božím bodnutí, poslucháči pri zoslaní Ducha Svätého, apoštola Petra? Odpoveď zostáva rovnaká: kajajme sa, prosme o prítomnosť Ducha Svätého, dovoľme Mu, aby mocne pôsobil v nás a postavil nás na stály základ viery. Tým je Slovo, ktoré sa stalo telom, Kristus. Ono bolo na počiatku a aj dnes vydáva svedectvo na nebi s Otcom a Duchom Svätým. Nájdeme ho v Biblii. 

     Máš doma Bibliu, čo s ňou urobíš? Založíš do poličky, alebo ako chlieb života bude denne na tvojom stole? A v nedeľu? Vstaneš a pôjdeš do chrámu k daru slova v ktorom sa stretneš s Kristom, alebo si pospíš?