Text: Matúš 4, 14–16: aby sa naplnilo slovo proroka Izaiáša: Kraj zebulonský a neftalimský na ceste k moru, za Jordánom, pohanská Galilea, ľud, ktorý sedel vo tme, uzrel veľké svetlo, a tým, čo sedeli v krajine a v tôni smrti, vyšlo svetlo. Amen.

     Za čias proroka Izaiáša bol už Izrael napadnutý Asýrčanmi a Galilea už bola pokorená. Do jej severných končín boli na miesto odvlečených Izraelcov do babylonského zajatia, osadení ľudia z Asýrie. Títo si priniesli do krajiny svoje pohanské náboženstvá. Tak sa územie po kmeňoch Zebulon a Neftali stalo veľmi nebezpečným pre vieru Božieho ľudu. Na jednej strane telesné jarmo a oslepovanie zajatých tam vonku. Na druhej strane duchovná slepota a duchovné jarmo siahajúce na slobodu Božieho ľudu v krajine. V hlavnom meste tetrarchu Filipa, v Cesarei, stál chrám gréckeho boha lesov Pana. Z pod jeho oltára vytekal jeden z prameňov Jordána. Pohania sa chválili mocou svojho boha a zmiatli vo viere i niektorých židov. Preto túto hraničnú oblasť Galilei nazval Matúš o niekoľko sto rokov neskôr pohanskou Galileou.

     Na toto miesto išiel Pán Ježiš Kristus po uväznení Jána Krstiteľa. Niektorí si mysleli, že utekal pred Herodesom Antipasom. Matúš však videl v ceste Pána Ježiša Krista na sever, naplnenie proroctva proroka Izaiáša o vyslobodení Božieho ľudu z poroby hriechu a bludu. Išiel mu zvestovať radostnú zvesť o ceste spásy. Pavol v liste do Ríma (6,23) píše: Lebo odmenou za hriech je smrť, ale Božím darom milosti je večný život v Kristovi Ježišovi, Pánovi našom. Pretože sme aj my poddaní hriechu, aj nás musí toto slovo osloviť,  

aby sme v pokání otvorili cestu Pánovi, lebo

1. kde On prichádza, tam mizne tma hriechu a padajú putá smrti,

     Hriech spútava človeka. Robí ho neslobodným. Oslepuje mu oči voči pravde Božieho slova. Nedovoľuje kráčať cestou spásy. Nakoniec ho privedie k poddajnosti a úplnej závislosti od seba. Tým mu spôsobí smrť. Lebo odmenou za hriech je smrť, hovorí Pavol. Ľud severnej Galilei za čias proroka Izaiáša i za čias učeníka Matúša bol v takýchto okovách. Potreboval pomoc. Sám sa nemohol poraziť nepriateľa.

     No nielen tam sa stávali ľudia otrokmi hriechu. Nielen tam speli k Božiemu súdu a smrti. Dobre sa pozrime na seba, na svoje rodiny, svoje okolie, svoj zbor. Možno uvidíme veľa pohanského, svetského, hriešneho a zatratenia hodného. Možno sa cítime zviazaní hriechom a vecami tohto sveta. Možno hynie niekto z nášho okolia. Dnešný sv. text nás chce povzbudiť, že ani my ani nik z nášho okolia nemusí sedieť v šerej ríši smrti. Je tu niekto, kto má svetlo milosti, spásy a večného života. Je tu niekto, komu sa naťaží ísť i ďaleko na sever, len aby zachránil hriešnika. Je to Pán Ježiš Kristus, ktorý prichádza s ponukou cesty milosti. Ponúka ju v pokání. Ním sa človek vzdáva svojho hriechu, obracia sa k Bohu a prijíma nezaslúženú milosť. 

   Nielen ľud na severe Galilei, ale aj ľud Slovenska, Vranova, aj evanjelického cirkvi, potrebuje počuť slovo Pánovo a otvoriť sa mu, aby ho vyliečilo zo slepoty hriechu a z pút smrti.

   Tam, kde je pokánie, tam je otvorená cesta nebeskému svetlu milosti. Tam namiesto smrti prichádza život. 

   Bratia a sestry v Pánovi!

   Smutný život zajatých vyjadrili zajatci z babylonského zajatia v Ž 137: Pri riekach babylonských, tam sme sedávali a plakávali, keď sme sa rozpomínali na Sion. Tam sme si vešali citary na vŕby. Lebo tí, ktorí nás zajali, žiadali od nás piesne, a tí, čo nás trýznili, spev radostný: Zaspievajte nám z piesní sionských! Ako sme mohli spievať pieseň Hospodinovu na cudzej pôde? Preto Izaiáš túži po pomoci pre hynúcich a Matúš v príchode Pána Ježiša vidí záchranu a spásu.

   Tam, kde prichádza Spasiteľ, Pomazaný Hospodinov, tam je radosť a plesanie zachránených: Keď zmenil Hospodin údel Siona, boli sme ako vo sne. Vtedy sme mali ústa plné smiechu a jazyk plesania. Vtedy hovorili medzi pohanmi: Veľké veci urobil s nimi Hospodin! Spieva vyslobodený Boží ľud.

   Nuž: Radujme sa, lebo veľké veci urobil aj s nami Hospodin, keď nám svojho Jednorodeného Syna dal. Keď sa sklonil k nám, aby nám pomohol z biedy hriechu a vyslobodil nás z moci večnej smrti.

   Využime tento pôstny čas na pokánie a privinutie sa k nebeskému Pánovi. Jemu sa neťaží prísť na náš sever hriechu. Dať nám znamenie svojej sily, ako to urobil s chrámom boha Pana. Tam zatriasol zemou a prameň Jordána poklesol o niekoľko desiatok metrov pod tento chrám, aby zmaril pýchu pohanov. Aj nám ukázal svoju moc vo svojom Synovi. Niet už zahynutia pre tých, ktorí Ho vzývajú v duchu a v pravde. Prichádza k tým, ktorí na Neho volajú: Zachráň nás Pane, hynieme! A On príde a vyslobodí ich. Kto si však myslíme, že mu je dobre v jeho hriechu a tme smrti, bude sklamaný. Príde tvrdé prebudenie zo spánku hriechu pri Božom súde. Pamätajme: Len v Ježišovi Kristovi môžeme byť zachránení: ale Božím darom milosti je večný život v Kristovi Ježišovi, Pánovi našom. 

   Amen