Text: Rímskym 5, 1–5: A tak ospravedlnení z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista. Skrze Neho dostal sa nám vierou aj prístup k milosti, v ktorej stojíme. A chválime sa nádejou slávy Božej. No nielen to, ale sa chválime aj súženiami, lebo vieme, že súženie vedie k vytrvalosti, vytrvalosť k osvedčenosti, osvedčenosť k nádeji. A nádej nezahanbuje, lebo láska Božia je nám rozliata v srdciach skrze Ducha Svätého, ktorý je nám daný. Amen.

     Tento prečítaný sv. text má veľkú výpovednú hodnotu pre každého človeka, ktorý túži po spasení. A predsa môže byť slovom, ktorému nemusíme dobre rozumieť. Dôvod pre pomýlené chápanie je motív. Podnet zvonka, na ktorý my reagujeme. Dieťa donesie dobrú známku, dostane pochvalu. Manžel je poslušný, manželka navarí dobrý obed. Manželka milo privíta manžela po práci a on jej dovolí v prestávke futbalu pozrieť si časť telenovely. Ale i iné: po urážke nasleduje hnev,. po ublížení nasleduje pomsta. Niečo sa nám znepáči, urazím sa. Konáme totiž podľa popudov, máme motív. On motivuje naše konanie.

     Apoštol Pavol píše o skutku Božej lásky, ktorý bol bez motívu. Pán Boh pri záchrane hriešnika neodpovedal na naše konanie. Urobil to, čo považoval za najlepšie pre nás. Dal svojho jednorodeného Syna bez našej zásluhy a našich hodností. Ba dokonca aj bez istoty prijatia Jeho lásky nami. Nič zvonku Ho neprinútilo, nepodnietilo k tomu, aby nekonal vo veľkej láske k tým, ktorí si to nezaslúžili. Jeho požehnané konanie zhodnotil apoštol Pavol v liste do Ríma:  

Ospravedlnení z viery máme pokoj s Bohom

1. máme prístup k milosti skrze Pána Ježiša Krista,

     Ospravedlnení z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista. Skrze Neho dostal sa nám vierou aj prístup k milosti, v ktorej stojíme.

     Skúsme si to porovnať s našim konaním. Vybavme si v mysli situáciu, ktorá nás v poslednom čase pobúrila, rozhnevala, urazila. Stala sa motívom pre naše nepriateľské konanie, alebo sme našli v sebe dostatok lásky na ospravedlnenie a odpustenie. Spomeňme si, koľko starého hnevu je už v nás. Vychladol ako huspenina, ktorú síce nechceme jesť, ale ani sa jej nechceme zbaviť. 

   Pán Boh konal inak. Povedal: zabudnem na tvoje hriechy, ktorými si sa spojil s mojím nepriateľom. Zabudnem na tvoje urážky, ktorými si ma urazil a ponúkam ti pokoj, lebo ťa milujem. Aby bol pokoj medzi mnou a tebou dokonalý, zaplatím tvoj dlh krvou svojho Syna. Ak prijmeš moju zmluvu, budeš žiť. Tvoj život vykúpim životom svojho Syna. Skrze Neho ti opäť otváram prístup k milosti a životu večnému.

   Sestry a bratia v Pánu!

   Pavol hovorí: Kto pochopil, čo pre neho urobil nebeský Otec v Ježišovi Kristovi, chváli sa nádejou spásy a oslavuje Pána Boha svojim životom. Prijíma aj skúšky života, lebo ho formujú pre potreby Božieho kráľovstva. Preto sa apoštol chváli v prvom rade súženiami. Prečo, keď ono nielenže ťažko dolieha na veriaceho, ale neraz ho privedie aj k pochybnostiam a odpadnutiu? Toho, kto sa v súženiach pridŕža svojho Boha, Pán nimi formuje a pripravuje pre použitie pri budovaní kráľovstva nebeského. Ten v pokore prijíma Božiu vôľu, aj keď jej hneď nerozumie, ale verí, že Pán Boh má dobrý plán. Vincent de Paul napísal: „Génius, čo býva v pokore oduševnený, to už nie je génius – to na zemi svätý! Lebo čím je svätosť, ak nie čírim trvaním, večným nadšením – a večným milovaním.“ A veľký syn ev. cirkvi Dag Hammarskjöld dodáva: „Byť pokorný i hrdý v duchu viery znamená: Prežívať to, že pred Bohom som ničím, ale Boh je vo mne.“ Takto sa v súženiach a skúškach dokázal Jozef, syn Jákobov. Pánom Bohom bol v nich vyformovaný pre záchranu svojich bratov. Bez skúšok a trápení by sa možno nebol osvedčil.

     Bratia a sestry v Pánu! 

   Brat Pavol nám svedčí, že osvedčenosť vedie k nádeji. A nádej nezahanbuje, lebo láska Božia je nám rozliata v srdciach skrze Ducha Svätého, ktorý je nám daný. To je úžasné. Máme nádej, ktorá nezahanbuje. Znova patríme do gravitačného poľa lásky Božej. Máme sa čím chváliť a máme čím pracovať. A aby naša práca bola účinná, láska Božia v našich srdciach získala silu Ducha Svätého, Najúčinnejšiu moc, akú si vieme predstaviť. Nielenže sme účastníkmi nezaslúženej Božej dobroty, ale máme výsadu byť dobrotou pre iných. Opäť použijem slová Daga Hammarskjölda: Dobrota je niečo jednoduché: byť vždy pre iných, nikdy nehľadať seba. Ale v tom prípade už nežijeme my, ale žije v nás Kristus, ako hovorí vzácny brat Pavol.

   Tak si to zhrňme: Pán Boh nám z veľkej lásky dal svojho Syna, aby nezahynul nik, kto verí v Neho. V Synovej obeti za nás sme získali odpustenie hriechov a pokoj s nebeským Otcom. Už nás nestraší Boží súd. O tento pokoj nás chce pripraviť v tejto časnosti satan, svet i naše telo. Kto dôveruje konaniu Božiemu a nepodľahne nevere, ten prežíva veľkú radosť, lebo pokoj Boží panuje v jeho srdci. Vďaka za tento dar ho pudí, byť užitočným pri budovaní kráľovstva nebeského, lebo sám žije nehynúcou nádejou spasenia a života večného.

   Amen