| Kázeň 14.03.2010
14.03.2010 4. pôstna nedeľa - 2010 Suspírium: Sme slobodní, však Tebe oddaní, ó, Bože dobrý, ktorýsi nás stvoril a v slovách pravdy z vrchu Sinai i v Kristu ku nám biednym prehovoril. Ó, daj nám sily v tejto pravde žiť a konať vždy tak, jak sa na nás svedčí - v jednote ducha nad zlým víťaziť, tak zachovávať sumu Tvojich rečí! Amen Text: 2. Kor. 1, 3 - 7: Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh každého potešenia, ktorý nás potešuje v každom našom súžení, aby sme potešením, ktorým nás potešuje Boh, mohli potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení. Veď ako sa množia naše utrpenia pre Krista, tak sa rozmnožuje aj naše potešenie skrze Krista; či sme totiž súžení (súžení sme) na vaše potešenie a spasenie, či sa nám dostáva útechy, (aj to) je na vaše potešenie, ktoré pôsobí, že trpezlivo znášate tie isté utrpenia, aké aj my znášame. A naša nádej pre vás je pevná, lebo vieme, že ako máte účasť v utrpeniach, tak aj v potešení. Amen. Sestry a bratia v Pánovi! Odkazom 4. pôstnej nedele stojacej uprostred pôstu je radosť. Latinsky Laetere – Radujte sa s Jeruzalemom... vzaté z Izaiáša 66, 10a. Veľa ľudí sa vie radovať len v dobrote života, v plnom zdraví, pri úspechoch v práci, škole, financiách. Apoštol Pavol hovorí o inej, tichej radosti. V liste do Filipis o nej napísal: Radujte sa v Pánu vždycky. Pán je radosťou kresťana aj v súženiach, do ktorých sa dostáva z rôznych príčin. Je posilou, potešením i požehnaním kresťana ak vytrvá vo viere. Písmo nám o tom svedčí na mnohých miestach. Tým najpovzbudzujúcejším pre nás je príklad nášho Pána a Spasiteľa. V ňom vidíme požehnané pôsobenie nebeského Otca. Jeho potešovanie viedlo Syna cestou poslušného plnenia Jeho vôle. Viedlo cestou oslavy Otca Synom a Syna Otcom, ktoré prinieslo požehnanie všetkým, ktorí prijímajú vierou cestu spasenia. Pavol tento model Božej lásky k Synovi, vzťahuje na povzbudenie pre všetkých, ktorí trpia vo viere a pre vieru v Pána Ježiša Krista.. Aj pre trpiaceho kresťana má kríž tri poklady: 1. prvým pokladom je Otcovo potešovanie,
3. a tretím je naše súženie požehnaním pre iných.
Súženie nášho Spasiteľa začalo v momente prijatia roly Baránka nesúceho hriechy sveta. To sa nestalo odrazu, z nejakého náhleho popudu. Pán Ježiš sa musel stotožniť s niekoľkými faktami. V prvom rade musel opustiť slávu neba. Musel sa ponížiť. Stať sa vo všetkom podobným nám, okrem hriechu. Potom prišla veľmi ťažká etapa. Ňou bolo prijatie podstúpenia smrti za tých, ktorí si to nezaslúžili a Jeho obeť ani nechápali. Toto všetko cítime z Jeho slov o tom, že musí ísť do Jeruzalema, kde bude trpieť a zomrie na kríži. Cítime to i z Jeho skutkov. Vychádza na Horu premenenia, kde Ho Otec potešuje skrze Mojžiša a Eliáša, ale aj v Getsemanskej záhrade prijíma potešujúce slovo Otcovo. To nie sú potešenia pre radosť v pokoji. Otec prichádza k Synovi vo vrcholnej tiesni ducha. Takto prichádza aj k nám. Nikdy nezostaneme bez Jeho potešenia, keď k Nemu voláme „z hlbokosti tiesne našich duší.“ Potešuje nás a uisťuje, že aj na dne temného údolia nás sprevádza Jeho prút a Jeho palica. V istote Jeho prítomnosti a v istote Jeho konania pri nás, môžeme vybojovať dobrý boj. Sestry a bratia v Pánu! Potešovanie Otca na utrpenia svojho Syna malo veľký dosah na Synovu dokonalú poslušnosť. Sila plynúca z istoty Otcovej účasti na Synovom súžení, utvrdzovala Pána Ježiša Krista v správnosti cesty, ktorú určil Otec. Pán zvíťazil. Stal sa dokonalým Baránkom, ktorý na konci diela mohol vysloviť: Ja som Ťa oslávil na zemi, keď som dokonal dielo, ktoré si mi dal konať, teraz, Otče, osláv ma Ty u seba slávou, ktorú som mal pri Tebe skôr, ako svet povstal. Potešovanie nášho Otca je z rovnakého dôvodu dôležité aj pri nás, aby sme vo viere až do konca vytrvali a dobrý boj na tejto zemi vybojovali. Jeho moc sa na našich slabostiach dokonáva a tam, kde sme my slabí, tam je najviac zjavná moc Božia a Jeho požehnanie. Nielen meno Božie sa na našich slabostiach dokonáva, ale aj nás samých oslavuje Otec, keď nás ako skúškami obrúsený diamant pre svoje kráľovstvo pripravil Otec. Bratia a sestry v Pánu! Požehnanie súženia Pánovho prinieslo veľké požehnanie pre celé ľudstvo. Baránok vyniesol na drevo kríža hriechy celého sveta. Ako hovorí sv. Pavol: Lebo ak pádom jedného smrť zavládla, tým skôr skrze Toho jedného, Ježiša Krista, budú kraľovať v živote tí, čo došli hojnej milosti a daru spravodlivosti. A tak teda: ako (vinou) pádu jedného došlo k zatrateniu všetkých ľudí, tak (zásluhou) jedného ospravedlňujúceho skutku došlo k životodarnému ospravedlneniu všetkých ľudí. A tak ospravedlnení z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista. A apoštol Peter dodáva: na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili spravodlivosti; Jeho krvavé rany vás uzdravili. Súžením Pána Ježiša Krista sa nám dostalo požehnania spásy. Aj naše utrpenia a súženia, ak ich znášame vo viere v Pána prináša požehnanie iným, lebo: Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh každého potešenia, ktorý nás potešuje v každom našom súžení, aby sme potešením, ktorým nás potešuje Boh, mohli potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení. Amen |
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||