Text: Židom. 5, 7 - 10: V dňoch svojho telesného života hlasným volaním a slzami vysielal modlitby a prosby k Tomu, ktorý Ho mohol zachrániť od smrti, a aj bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť. Hoci bol Synom, tým, že trpel, naučil sa poslušnosti. A stal sa pôvodcom večného spasenia, keď prešiel v dokonalosť k dobru všetkých, ktorí Ho poslúchajú, keď Ho Boh vyhlásil za veľkňaza na spôsob Melchisedeka. Amen.

     Výrazom: „V dňoch svojho tela,“ označuje apoštol dobu, v ktorej sa Pán Ježiš Kristus vzdáva slávy neba a vo všetkom sa stáva podobným nám ľuďom, aby naplnil vôľu Otca nebeského na záchranu človeka. Tento čas znamená pre Neho veľký duchovný zápas za hriešnikov i za seba. Aspoň čiastočne môžeme do neho nahliadnuť v Arcipastierskej modlitbe (J 17). V tomto boji sa plne odovzdáva do vôle Otca, lebo vie, že Otec najlepšie pozná cestu k dosiahnutiu cieľa spásy. Vidíme tu i zvláštnu vec. Pán Ježiš Kristus sa vzpiera označeniu Veľkňaz. Už pri narodení jeden z darov mudrcov od Východu ho predurčoval na túto hodnosť. Bola najvyššou poctou, akú kňaz mohol dosiahnuť. Lenže pre Pána Ježiša Krista znamenala táto hodnosť naplnenie v prinesení obete, samého seba. Stotožniť sa z utrpením, ktoré Ho čakalo nebolo tak jednoduché, ako si to neraz predstavujeme. Pán Ježiš Kristus vedie až do poslednej chvíli ťažký boj s pokušením. Je vyslyšaný, V utrpení musí prejsť úplným opustení, aby prekonal ten veľký odpor hriechu, ktorý sa postavil medzi ľudstvo a Pána Boha. V tomto boji je posilnený, aby bol zachránený od pádu a tak aj od smrti. Smrť vo víťaznom boji Krista stráca moc škodiť tým, ktorí sú Kristovi.

     Bratia a sestry v Pánu!

     Utrpenie Božieho Syna sa zdalo mnohým nemožné, nepochopiteľné. Práve tým, Spomeňme si na apoštola Petra, keď v kraji blízko Cesarei Filipovej, odrádzal Pána Ježiša Krista od tejto cesty. Lenže práve v utrpení preukázal dokonalú poslušnosť svojmu Otcovi. Ježišovou obeťou bola práve Jeho poslušnosť. Ježiš vedel, že Božie kráľovstvo nemôže prísť pre ľudí inou cestou, ako cez Neho. Preto sa Jeho poslušnosť Otcovi stala požehnaním a dobrom všetkým, ktorí sú Jemu poslušní. Jeho poslušnosť sa teda stala základom spásy všetkým v Neho veriacim. Za vykonané dielo spásy Ho Otec vyhlásil za Veľkňaza na spôsob Melchisedeka. Nie je teda ľudským veľkňazom, ale Božím, ktorý sa prihovára za nás u Otca. Tam plní úlohu Príhovorcu, ktorý obmäkčuje Otcovo srdce, aby hľadelo na Jeho obeť a nie na hriechy kajúceho hriešnika. Jeho dokonalá obeť jedine môže spôsobiť Otcovu ľútosť nad hriešnikom. Preto si v tomto pašijovom čase dobre uvedomme dielo nášho Pána, obeť, ktorú priniesol za nás i to, že celé naše kresťanstvo stojí a padá na postoji k Pánovi Ježišovi Kristovi. Bez Neho sa do kráľovstva nebeského nedostaneme a bez Jeho milosti večný život neobdržíme.

   Amen