| Kázeň 28.03.2010
28.03.2010 6. pôstna nedeľa - 2010 Suspírium: Tá myseľ Tvoja, Kriste, nech i nám daná jest, by slúžiť Bohu bolo - jak Tebe – i nám česť, a povýšenie Tvoje raz i nám osohom - až zastaneme niekdy v pokore pred Bohom. Amen Text: Filipským 2, 5 – 11: Tak zmýšľajte medzi sebou, ako aj Ježiš Kristus, ktorý mal podobu Božiu a svoju rovnosť s Bohom nepokladal za lúpež, ale vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka, podobný sa stal ľuďom, a keď sa zjavil ako človek, ponížil sa a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži. Preto Ho aj Boh nadmieru povýšil a dal Mu meno nad každé meno, aby v Ježišovom mene pokľaklo každé koleno tých, čo sú na nebi aj na zemi, aj pod zemou, a každý jazyk aby na slávu Boha Otca vyznával, že Ježiš Kristus je Pán. Amen. Sestry a bratia v Pánovi! Kvetná nedeľa, latinsky palmarum, hovorí o služobníkovi Božom. Pripomína hádzanie palmových ratolestí na cestu Pánovi Ježišovi Kristovi pri slávnostnom vstupe do Jeruzalema. Právom Mu patrí pomenovanie služobníka Božieho, o ktorom hovorí prorok Izaiáš v 52. a 53. kapitole svojho proroctva. Tento Boží muž mal zvláštny dar, citlivé uši pre slovo Hospodinovo. Vyrozumel z neho posolstvo o budúcom Mesiášovi. Z diaľky vekov vidí, ako služobník Boží v pokore a poslušnosti naplní vôľu Otca nebeského. Hovorí Ňom ako o Veľkňazovi, ktorý prinesie obeť, seba samého za mnohých. Toho istého Mesiáša nám pred oči stavia aj apoštol Pavol v liste do Filipis. On Ho však vidí už v inej podobe: osláveného Pána, ktorý úspešne splnil to, čo Otec nebeský zasľúbil. Apoštol Ho dáva kresťanom za príklad ich správania. Dôvodom pre tento krok je Pavlovo poznanie, že len cesta poslušnosti Pánu Bohu môže priniesť oslávenie Jeho dietok v Ježišovi Kristovi. Preto nám pripomína, aby naše vyzdvihnutie do detinstva Božieho nás viedlo: 1. k poslušnej a pokornej službe blížnym
Bratia a sestry v Pánu! V úvode listu Pavol oslavuje Pána, že dal Filipským účasť na evanjeliu. Účasť na milosti Božej. Urobil z pohanov ľud, o ktorom ap. Peter vyznáva: Ale vy ste vyvoleným rodom, kráľovským kňazstvom, svätým národom, ľudom Jemu vlastným, aby ste zvestovali cnostné skutky Toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho predivného svetla. Kedysi neboli ste ani len ľudom, a teraz ste ľudom Božím; žili ste bez zmilovania, a teraz ste došli zmilovania. Z otrokov sme sa stali slobodnými. Z poddaných hriechu, deti slobody, ktorým je dané dedičstvo kráľovstva. Táto zmena nesie so sebou aj nové postavenie. Podľa myslenia mnohých panovanie. Tak túžila matka synov Zebedeových, aby sedeli Pánovi jeden po pravici a druhý po ľavici v kráľovstve nebeskom. Tak o tom zmýšľajú i dnes mnohí kresťania. Pavol napomína korintských kresťanov: Už ste sa nasýtili; už ste zbohatli; bez nás ste počali kraľovať - no, len by ste kraľovali... Im i nám dáva najavo, aby sme vo svojom vyvolení zmýšľali ako Kristus. Jedinečný vzor pokory a služby. Stal sa služobníkom všetkých, keď vzal na seba neprávosti všetkých. Pán nás volá k službe v tejto časnosti. Panovanie príde na rad vo večnosti. Volá nás k osobnému rozhodnutiu, odovzdať Mu svoj život v službe blížnym. Niet väčšej pokory, niet väčšej služby, ako zaprieť samého seba a dovoliť Kristovi, aby skrze nás konal to, čo On považuje za dobrodenie tomuto svetu. Sestry a bratia v Pánu! Takéto konanie oslavuje nebeského Otca. Spomeňte si, neraz rozmýšľame ako by sme dali najavo svoju lásku k Pánu Bohu. Vypovieme veľké kvantum slov o tom, aký sme šťastní, že sme deťmi nebeského Otca v Ježišovi Kristovi. A predsa cítime, že zostávame na jednom mieste a nehýbeme sa vpred. Vnútri srdca sme sklamaní a zdeptaní vo svojej viere. Neustále nám niečo chýba. Čo je to zistíme, keď. zrazu príde čas a v nás sa niečo pohne. Poslúžime svojmu blížnemu bez toho, aby sme počítali na „zadné kolieska.“ Zrazu z nás spadne strach o budúcnosť a urobíme niečo len tak, z dobroty srdca. Skutok lásky k človekovi, ktorý nie je ani známy ani blízky nášmu srdcu. Jednoducho človeku, ktorý v danom okamihu potreboval pomoc a my sme bez bočných úmyslov pomohli. Vtedy namiesto strachu zaplavila naše srdce tichá radosť a spokojnosť. Cítili sme, že v tej chvíli bol tam Boh, ktorý konal v nás. Povýšenie Pána Ježiša Krista po splnení Otcovej vôli nás uisťuje, že aj v tom budeme nasledovať svojho Pána. Otec nenechá bez odplaty toho, kto Ho svojou službou lásky oslavuje. Pamätajme: Pán Boh čaká na našu službu, nie na panovanie. Dôvod pre ňu máme. Tým dôvodom je služba nášho Pána, ktorú pre nás vykonal. Amen |
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||