| Kázeň 05.04.2010
05.04.2010 2. slávnosť veľkonočná - 2010 Suspírium: By zhojila sa premnohá rana, pre všetkých, Bože, vzkriesil si Pána. Vzkriesil i pre nás, ľud hriechom jatý. Ó, vzkriesiš i nás, Kriste náš svätý! Amen Text: 1. Korintským 15, 12 – 20: Keď teda kážeme o Kristovi, že bol vzkriesený, ako je to, že niektorí z vás hovoria: Nieto zmŕtvychvstania? Veď ak nieto zmŕtvychvstania, ani Kristus nebol vzkriesený. A ak Kristus nebol vzkriesený, tak je prázdne naše kázanie, prázdna je aj vaša viera. Tak potom nachádzame sa tu aj ako falošní svedkovia Boží, lebo sme svedčili proti Bohu, že vzkriesil Krista, ktorého nevzkriesil, ak totiž mŕtvi nie sú kriesení z mŕtvych. Lebo ak mŕtvi nevstávajú, ani Kristus nebol vzkriesený, ale ak Kristus nebol vzkriesený, daromná je vaša viera, ešte vždy ste vo svojich hriechoch. A vtedy zahynuli aj tí, čo umreli v Kristovi. Ale ak jedine v tomto živote máme nádej v Krista, tak sme najúbohejší zo všetkých ľudí. Ale Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, prvotina z umretých. Amen. Sestry a bratia v Pánovi! Falošnými nádejami je naplnený celý svet. Celý podvod stojí na nich. Počul som, že sa k nám zas valí akási pyramídová hra, ktorá chce zas obrať dôverčivých ľudí o peniaze. Po domoch penzistov chodia falošní agenti spoločností, aby vylákali od dôverčivých ľudí preddavky na neexistujúce podpory. Ďalší vkladajú peniaze do lotérii v nádeji, že sa na nich usmeje „šťastie“. Revolúcie a vojny sú založené na nádeji, že po časnom zle a zabíjaní sa vytvorí nová lepšia budúcnosť na tejto zemi. Do volieb ideme s nádejami, že naši, všeličím napáchnutí politici, budú zrazu lepší, iní. Sú však aj iné nádeje. Veľmi dôležité i nepodstatné. Ak sa nesplnia nepodstatné, nič sa nedeje, ak sa nesplnia tie, do ktorých sme vložili svoju lásku, alebo majetok, môžu nás bolieť dlho. Sú však nádeje úzko spojené s pokračovaním, alebo koncom života. Sú to zvlášť choroby, situácie ohrozenia, životnej úzkosti. Ich dobré naplnenie súvisí s našim pokojom, dobrotou časného života. Je však jediná, od ktorej závisí náš časný i večný život. Tou nádejou Vzkriesený Kristus, Darca spásy! 1. Ak by sme pochybovali o vzkriesení, falošne by sme verili,
3. večne by sme zahynuli.
Bratia a sestry v Pánu! Včera sme počuli o tom, že Korintskí verili, že Kristus vstal z mŕtvych. Mali síce niektorí pochybnosti v tom, či to bolo v tele, či len v duchu. V tomto texte sa Pavol zaoberá dôsledkom vzkriesenia Krista, ktorý musí byť priamoúmerný dôsledku vzkriesenia človeka. Bez nášho vzkriesenia by bolo Kristovo vzkriesenie nielen zbytočné, ale aj nemožné. Ak by sme neboli kriesení z mŕtvych, žili by sme falošnou nádejou. V tom prípade obeť Kristova, ktorý zomrel za naše hriechy a vstal z mŕtvych pre naše ospravedlnenie bola zbytočná. Nič by nebola pre nás platná. Preto Pavol hovorí: Keď teda kážeme o Kristovi, že bol vzkriesený, ako je to, že niektorí z vás hovoria: Nieto zmŕtvychvstania? Veď ak nieto zmŕtvychvstania, ani Kristus nebol vzkriesený. Sestry a bratia v Pánu! Ak by tomu tak bolo, potom by sme žili falošnou nádejou a sami by sme boli ako falošní svedkovia. Boli by sme podobní kúzelníkom – iluzionistom, ktorí šikovnými trikmi úspešne klamú tých, ktorí prijímajú ich produkciu. A ak Kristus nebol vzkriesený, tak je prázdne naše kázanie, prázdna je aj vaša viera. Tak potom nachádzame sa tu aj ako falošní svedkovia Boží, lebo sme svedčili proti Bohu, že vzkriesil Krista, ktorého nevzkriesil, ak totiž mŕtvi nie sú kriesení z mŕtvych. Nielenže by sme zlou nádejou žili a klamali aj iných, ale samotného Pána Boha by sme robili nečestným v Jeho slove a skutku. Pre každého kresťana musí byť otázka jeho vlastného vzkriesenia veľmi dôležitá. Bez jej vyriešenia sa nemôže nádejať na večný život a spasenie. Ona je priamo odvislá od vzkriesenia Pána. Bratia a sestry v Pánu! Lebo ak mŕtvi nevstávajú, ani Kristus nebol vzkriesený, ale ak Kristus nebol vzkriesený, daromná je vaša viera, ešte vždy ste vo svojich hriechoch. A vtedy zahynuli aj tí, čo umreli v Kristovi. Ale ak jedine v tomto živote máme nádej v Krista, tak sme najúbohejší zo všetkých ľudí. Zmarená nádej pre pochybujúceho a neveriaceho kresťana znamená strašný dôsledok: zahynutie. Príslušnosť ku Pánovi Ježišovi Kristovi, bez pevnej viery v Jeho dielo i v Jeho oslávenie s priamym dosahom na naše vzkriesenie, by bola márna. Zbytočne by sme sa zaťažovali falošnou nádejou. Preto Pavol hovorí, že by sme boli najúbohejšími zo všetkých ľudí. Verili by sme v to, čo nemá nijakú hodnotu. Zmeškali by sme iné obohatenie života. Sestry a bratia v Pánovi! Pavol je však pevne presvedčený, že jeho nádej je dobrá. Uveril v Toho, ktorý sa mu ukázal po svojom vzkriesení a daroval mu svoju milosť. Preto ho z tejto pevnej viery vo Vzkrieseného nič nemôže vyvrátiť. Vyznáva svoje presvedčenie: Ale Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, prvotina z umretých. V tejto neochvejnej viere chce zachovať všetkých, ktorým káže. Aj nás. Jedine Kristus je náš život. Časný i večný. Pre túto vieru žije i umiera. Lebo vie, že žiť mu je Kristus a umrieť zisk. Bolí ho však, ak niekto pre svoje pochybnosti stráca najdrahší poklad života. Pouvažujme, čo urobíme s tým, že Pán Ježiš Kristus umrel za naše hriechy a bol vzkriesený pre naše ospravedlnenie? Že aj naše vzkriesenie je pravdou. Aký to zanechá v nás odkaz pre našu časnú i večnú budúcnosť? Potvrdíme túto vieru životom vyvierajúcim z viery? Amen |
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||