Text: Efezským 2, 17 – 22: A tak prišiel zvestovať pokoj vám ďalekým a pokoj aj blízkym, lebo skrze Neho obaja máme prístup k Otcovi v jednom Duchu. A tak teda nie ste už cudzinci ani prišelci; ale ste spoluobčania svätých a domáci Boží, vybudovaní na základe apoštolov a prorokov, pričom uholným kameňom je sám Ježiš Kristus, na ktorom každé stavanie, (príslušne) pospájané, rastie v chrám svätý v Pánovi, a na ktorom aj vy budete v Duchu spolu zbudovaní v príbytok Boží.

   Sestry a bratia v Pánovi!

   Je po povodniach a po voľbách. Jeden i druhý živel sa ničivou silou prehnal našou krajinou. Jeden i druhý je charakterizovaný mútnou vodou, ktorá nesie v sebe bahno, špinu, smeti i zárodky smrti. Po jednom i po druhom zostáva nádej, že potom bude lepšie. No to už podobnosť nemusí byť rovnaká. Po povodniach sa to určite zlepší. Po voľbách? To uvidíme o štyri roky. Oba tieto javy nás však upozorňujú na zlo, ktoré má korene v našich malých spoločenstvách. Aké sú malé spoločenstvá, také sú potom aj veľké. Po predošlých povodniach sme neurobili všetko preto, aby sa neopakovali a aj minulý volebný čas nebol využitý pre zmúdrenie vyplývajúce zo zákona Božieho. Totiž, ak podporujeme toho, kto robí zle, sami sa stávame vinníkmi. Ak nie sme zodpovední za naše malé spoločenstvá, nemôžeme očakávať, že sa nám dostane niečo lepšie. Pán hovorí: akou mierou meriate vy, takou vám bude namerané. A len vernému služobníkovi zaznie: V malom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím. Pri pohľade na zlé veci, je potrebné konať pokánie, aby sme sa vyhli trestu. Kto nás však upozorní na potrebu pokánia, keď si myslíme, že my tvoríme tie najlepšie hodnoty. Opak je pravdou. Všetko totiž ukazuje na to, že naše vzťahy vo veľkom či v malom majú veľký nedostatok. Tým je neprítomnosť Pána Ježiša Krista. Len to spoločenstvo je dobré,

ktorého Pánom je Pán Ježiš Kristus.

1. On ho vytvára a On mu svoj pokoj dáva,

2. rovnými pred Ním i medzi nami nás činí

3. a dáva sily, aby sme rástli v duchovný chrám

   Bratia a sestry v Pánovi!

   Slová apoštola Pavla z prvých veršov dnešnej perikopy mi pripomenuli slová nášho už v Pánovi zosnulého profesora Novej Zmluvy. Pri vykladaní riešenia vzťahových otázok nám pripomínal odkaz evanjelia: nikdy nechoďte za blížnym sami, zavolajte si na pomoc Pána Ježiša Krista. Prečo je to tak nutné a dôležité? Lebo On je Pánom a tvorcom skutočného spoločenstva. Bez Neho nemáme v spoločenstve pokoj. Ako ho dosiahneme bez sily a zdroja pokoja? Bez Neho nemôžeme pristúpiť k Otcovi, bude nám chýbať láska. Napokon bez Neho, nemôžeme byť jedného Ducha. Aké je to bez jedného Ducha, to si môžeme dennodenne overovať v živote okolo nás. Byť v spoločenstve, kde je Ježiš Kristus Pánom znamená žiť v pokoji s nebeským Otcom a byť požehnaním pre svojich blížnych. Žiť v spoločenstve lásky. Prečo je tomu tak? Lebo Pán Ježiš jediný postavil proti zlu, neprávosti, nepriateľstvu a hriechu lásku. Lebo len Jemu ide o pokoj medzi Pánom Bohom a človekom. Zároveň je sám tvorcom pokoja.

   Sestry a bratia v Pánovi!

   Prvým podnetom pre dobré spoločenstvo je zrovnoprávnenie jeho členov: A tak teda nie ste už cudzinci ani prišelci; ale ste spoluobčania svätých a domáci Boží, vybudovaní na základe apoštolov a prorokov, pričom uholným kameňom je sám Ježiš Kristus. Cítime sa tak? Naozaj rovnocenne? Nie sú aj v našich zboroch rozdiely, ktoré sami vytvárame? Necítime sa byť zbožnejšími, lepšími, pre Pána Boha hodnejšími ako ostatní? Pán Ježiš odhalil v hádke apoštolov prvok, ktorý prináša zlú krv do vzťahov Božích dietok: Kto je najväčší v kráľovstve. Na tejto hádke ukazuje, že rovnako miluje všetkých svojich a chce, aby silou ich spoločenstva bola obetujúca sa láska. Už nie ste cudzinci ani prišelci. Domáci Boží.

   Čo teda robiť, aby sa naše spoločenstvá národné, obecné a cirkevné vyznačovali tým, čím skutočne máme byť: deťmi Božími, dedičmi kráľovstva Božieho? V prvom rade prijať toto vyznačenie ako program svojho života. Kráľovské deti sa musia učiť protokolu kráľovského dvora, aby ho mohli úspešne prezentovať a múdro riadiť v budúcnosti jeho záležitosti.

   Bratia a sestry v Pánovi!

   Aj my dostávame dobrú výučbu ak chceme byť zodpovednými za veci kráľovstva Božieho. Pavol nám píše: Budujte sa na základe apoštolov a prorokov, pričom uholným kameňom je sám Ježiš Kristus, na ktorom každé stavanie, (príslušne) pospájané, rastie v chrám svätý v Pánovi, a na ktorom aj vy budete v Duchu spolu zbudovaní v príbytok Boží.

   Nie je to ľahká úloha a neučíme sa jej na jednej hodine. Jej výučba je dlhodobá a prináša nové príklady, ktoré skúšajú naše vedomosti z evanjelia Pánovho. Teraz stojíme pred skúškou ničivej povodne a jej následkov. V akom svetle sa ukážeme: ako milujúci bratia a sestry tých, ktorí utrpeli škody, alebo ako ľudia, ktorých sa cudzie nešťastie netýka? Pán nás pozýva na veľkú večeru lásky. Prijmeme Jeho pozvanie, alebo nám budú bližšie naše osobné záujmy: rodina, statky, naše vlastné náboženstvo? Záleží nám aj na našich zborových vzťahoch? Sme ochotní pre ne obetovať našu spravodlivosť, urazenosť, naše vlastné zadosťučinenie? Ak sme ochotní počúvať hlas nášho Pána a nasledovať Jeho príklad lásky, potom dokážeme ukrižovať svoje vlastné ja a stať sa súčasťou stavania, ktoré (príslušne) navzájom pospájané, rastie v chrám svätý v Pánovi. To je najpresvedčivejším dôkazom prítomnosti živého Krista, ktorý privádza do Jeho cirkvi na každý deň nových ľudí túžiacich žiť v silovom poli tejto lásky. Lebo na tom je viditeľný Kristus a my ako Jeho chrám. Amen .